19.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Krása je prirodzeným prostredím modliaceho sa človeka, ktorý sa tak zmocňuje všetkého duchovného bohatstva.

~TOMÁŠ ŠPIDLÍK~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1043 reakcie0
(Share 2304 0)


Téma: Desatoro / 2. prikázanie / Mk 9,2-10 / Dajme úctu menu Pána Ježiša.

Homília

V životopise Marcela sa píše o býkovi, ktorý rozprával ako človek a ľudia sa tomu čudovali. Dnes je to často naopak. Mnoho ľudí rozpráva ako zvieratá, a ľudia sa tomu nedivia. Znie to priam neuveriteľne, ale niektorí ľudia nedokážu povedať jeden rozhovor, čoby jeden rozhovor, ale niekedy jednu vetu bez toho, aby v nej nepovedali meno Božie nadarmo. A práve preto, keď je meno Božie vyslovované nadarmo, v hneve, zlosti a podobne, je potrebné tomuto menu dať viac úcty, venovať menu Božiemu viac lásky. Ako? V čom? Ponúka sa nám jedna možnosť. Katolícke pozdravy. Nemáme v tejto veci veľké rezervy? Je nepekné, že prestávame si všímať, uctiť, čo sa deje v pozdrave, ba dokonca mnohí sa za pozdrav aj hanbia. Keď vypovedia meno Božie, vtedy sa nezačerveňajú, ale keď majú pozdraviť, radšej sa pozerajú na druhú stranu. Tihamér Tóth ako kňaz radil svojim žiakom, že keď počujú, že niekto povedal meno Božie nadarmo, majú hneď aspoň v tichu povedať: „Pochválený buď Pán Ježiš Kristus" a rýchlo z toho miesta a od toho človeka odísť preč.
Bolo by správne robiť ešte viac. V našich katolíckych pozdravoch si pestovať úctu k menu Božiemu a zároveň prejavovať úctu a pozornosť starším a predstaveným. Mali by sme používať naše katolícke pozdravy a nie také, ktoré nevyjadrujú určitú hodnotu. „Pochválený buď Pán Ježiš Kristus" a odpoveď: „Naveky. Amen." Je to prejav oslavy mena Ježiš tak na ulici, ako aj pri vstupe do miestnosti. Pozdrav: „S Pánom Bohom!" je dôstojná rozlúčka pri odchode a prípadne i lúčení. Keď pracuje fyzicky ten, okolo koho prechádzame, je namieste oslava mena Božieho v slovách: „Pán Boh pomáhaj!" Na čo je primerane dôstojná odpoveď: „Pán Boh uslyš! - Pán Boh daj!" Pri odmene, pomoci, rade je slušnosťou sa poďakovať naším pozdravom „Pán Boh zaplať!"; na ktorý sa slušne, ale veľavravne odpovedá: „Pán Boh vyslyš!"
Svätý Bernard z Clairvaux napísal: „Meno Ježiš sa na perách človeka stáva medom, hudbou v ich ušiach a radosť v ich srdci." A my viac lásky, radosti, pokoja si môžeme nadobudnúť aj katolíckym pozdravom.
Nie je zanedbateľné poznamenať, že katolícky pozdrav, kde sa vyslovuje meno Božie s úctou, láskou, pomáha sa nám aj meniť k lepšiemu, prípadne v dobrom vytrvať, ako nás na to upozorňuje aj text dnešného evanjelia.
Nespomína sa tu výslovne katolícky pozdrav, ale pri udalosti, keď sa pred očami učeníkov - Petra, Jakuba a Jána premenil Pán Ježiš na hore Tábor a videli ho v stave slávy, vtedy Boh Otec povedal apoštolom z oblaku: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho" (Mk 9,7).
Táto pôstna doba je pre nás takým časom, keď nás chce Pán Ježiš obdarovať zvláštnym zážitkom radosti. Apoštoli na hore Tábor mali zážitok, že videli Ježiša rozprávať s Mojžišom a Eliášom, a tak ich Ježiš pripravoval na ťažké udalosti, ktoré nasledovali, keď Ježiš trpel a zomrel za naše hriechy. A tieto slová Boha Otca sa nám dnes chcú stať zárukou, že keď vo svojom živote dáme úctu a česť menu jeho Syna, ako aj menu Boha vôbec, odmena nás neminie.
Prežívame pôstnu dobu. Vieme, čo Ježiš pre nás urobil. A práve v tomto čase je aktuálne si uvedomiť, že za menom Ježiš sa má skrývať naša úcta, láska a vďaka. Ježiš nás zachránil pred večným trestom. A v mene Ježiš sa nám dostáva nádeje. My veríme v život večný. Veríme, že sa raz s Ježišom, svojím Sudcom, stretneme. Práve preto k tomuto menu chceme nájsť ten správny vzťah, presne taký, na čo nás upozorňuje hlas Boha Otca. Uvedomujeme si, že hriech spôsobuje našu večnú smrť a s menom Ježiš, keď ho vyslovujeme v úcte, približuje sa nám večný život v radosti. Hriech je choroba, meno Ježiš sa nám má stať liekom.
Starý murár mal vo zvyku pri svojej práci vysloviť slová: „Bože, Bože!" Chlapi mu aj dali prezývku; „Jano, bože, bože". Stalo sa, že padol už ako starý chlap z lešenia. Bol to ťažký pád. Keď sa prebral z bezvedomia, šepkal slová: „Bože môj, Bože môj!" Už to však boli iné slová, iný prízvuk, ako mal vo zvyku. Kiežby tak zbožne bol vyslovoval toto meno vždy!
Dnešný deň je pre nás čas, kedy sa môžeme aj my zamyslieť nad svojimi povzdychmi. Toto meno bolo pre prvých učeníkov to najcennejšie slovo, pre ktoré opúšťali vlasť a položili svoje životy. S týmto menom na perách zomierali mučeníci nie iba v dávnych dobách kresťanov v rímskom Koloseu, ale aj pred komunistickými vrahmi mučeníci našej doby. S výkrikom: „Nech žije Kristus Kráľ" zomieral známy misionár páter Pro.
V Liste Kolosanom nám radí apoštol Pavol: „Všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi" (Kol 3,17). Boh si priam želá, aby sme ho oslovovali: „Obráť sa na mňa vo svojich ťažkostiach, pomôžem ti a budeš šíriť moju slávu" (Ž 49,15). Keď cítime pocit viny, veľkosť svojho hriechu, šepkajme: - Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou - (por. Mt 9,27). Modlime sa často povzdych: - Ježišu, buď milostivý mne hriešnemu. Nebojme sa často šepkať slová: - Ježiš, Mária, milujem vás! Ježiš, Mária, zachráňte duše! Ježiš, Mária, tu i vo večnosti chcem žiť s vami! - Tieto povzdychy sú Bohu milé a prinášajú mnoho milostí a požehnania.
Rozpráva sa, že dobrý katolík, keď sa mal podrobiť operácii jazyka a mali mu jazyk pre chorobu rakoviny odrezať, lekár mu vtedy povedal: „Viete, že už nikdy nepoviete ani slovo. Čo chcete povedať so svojím jazykom naposledy?" Nastalo ticho. Chorý premýšľal, čo by mal povedať. Bola to len chvíľa. Lekár čakal, že povie posledné slovo na rozlúčku svojim najdrahším; žene, deťom. Chorý vtedy zašepkal: „Pochválený buď Pán Ježiš Kristus." To boli posledné slová.
Či si v tejto chvíli neprajeme aj my, aby v našom živote boli tieto slová posledné? Aká to bude nádej pre nás a pre tých, s ktorými sa budeme lúčiť! Veríme v život večný. Veríme v Boha. Veríme v hodnotu Ježišovho utrpenia a smrti za naše hriechy. A práve preto, nech aj tento pozdrav, ktorý obsahuje to najcennejšie meno, meno Ježiš, povieme Často v úcte a láske ako prípravu na stretnutie s Bohom.
Vy, matky a otcovia, učte svoje deti vyslovovať meno Božie často v modlitbe, a teda aj v katolíckom pozdrave. Učme sa všetci týmto pozdravom chváliť, oslavovať, odprosovať, klaniať sa svojmu Bohu medzi sebou pri našich stretnutiach. Hľa, pred nami je kríž. Na ňom zomrel za naše hriechy Ježiš. Tomuto Ježišovi preto chceme vyslovovaním jeho mena vzdávať úctu a nachádzať nádej.
Je krásne, keď si uvedomujeme, že čím viac sa vo svete uráža Ježiš vyslovovaním jeho mena nadarmo, že my chceme tým viac a tým častejšie toto meno vyslovovať s úctou a bázňou. Takto prežitý náš pôst bude tým viac pre nás radostnejší, keď na Veľkonočnú nedeľu budeme môcť spievať radostné „Aleluja".
Uvedomujeme si, že nesmieme sa správať urážlivo k Bohu. Spýtajte sa chorého; prečo trpí. Mnohí povedia, že ich Pán Boh trestá. A spýtajte sa zdravých a mladých; prečo sú veselí. Povedia, že im nič nechýba. Už nepovedia; - Pán Boh nás požehnáva.
Keď vieme v krížoch a ťažkostiach vysloviť meno Božie, naučme sa ho vyslovovať aj vtedy, keď som zdravý, mladý, pekná, ale len v modlitbe, a to nábožne.
A tak, keď niekedy niekto zalomí ruky a povie: „Bože môj!" - alebo sa udrie a povie; „Ježiš, Mária!", či chlapec ti povie; „Zbožňujem ťa!" - je toto ťažký hriech? Nie! Je to vôbec hriech? Možno ani nie. Čo je to teda? Je to ľahkomyseľnosť nedôstojná kresťana. Aj keď to nie je hriech, keď vyslovíme meno Božie nechtiac, neuvedomujúc si to, tým viac sa snažme, aby meno Ježiš malo u nás tú úctu, ktorá mu právom patrí.


12.06.2003 | Čítanosť(2830)
Mk 9, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2446)
Mk 9, 38-50
12.06.2003 | Čítanosť(2332)
Mk 9, 2-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet