17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    To je strašné pri hľadaní pravdy, že niekedy sa nenájde.

~P. Sertillanges ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť849 reakcie0
(Share 208 0)


Téma: Desatoro / 2. prikázanie / Mk 1,12-15 / Predsavzatie: Úcta k menu Božiemu.

Homília

Z histórie je známe, že v mene Božom sa išlo do vojen, v mene Božom sa drancovali kláštory, v mene Božom sa vykorisťovali ľudia. V mene Božom sa hlásala akási čudná sloboda svedomia, len aby si každý mohol robiť to, čo sa mu zachce. Neraz ľudia menom Božím zahaľovali najväčšie hriechy svojho života a pokračovali v nich. Koľko takej falošnej „nábožnosti" sprevádza aj náš život!
Začíname nový liturgický čas. Začnime teda tohoročný pôst v mene Božom a v čistote srdca. Nemusíme špekulovať nad tým, čoho sa zriecť, v čom sa cvičiť, aby sme prežili v náš prospech toto významné obdobie roka. Stačí, keď si viac k srdcu zoberieme druhý príkaz z Desatora a povieme si: Ja sa budem počas tohto obdobia cvičiť v úcte k menu Božiemu. A budem prosiť Boha, aby mi odpustil všetko, čím som sa previnil proti tomuto príkazu vo svojom živote.
A tak naplníme aj slová dnešného evanjelia, ktoré nám hovorí Pán Ježiš: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu" (Mk 1,12-15).
Tieto slová odzneli prvý raz, keď sa Pán Ježiš dozvedel o uväznení Jána Krstiteľa. Ján splnil svoje poslanie na výbornú. Ježiš týmito slovami jasne vyzýva aj nás, aby sme tak isto verne splnili svoje poslanie na zemi ako Ján Krstiteľ.
Tak teda slová, že sa priblížilo Božie kráľovstvo sú aktuálne pre nás v tom, že aj nám sa blíži koniec, odchod z tohto sveta. Na stretnutie s Bohom sa máme pripraviť. S hriechom sme sa stretli vo svojom živote často a práve preto slová: „Kajajte sa a verte evanjeliu" (Mk 1,15), môžu byť pre nás aktuálne práve v druhom príkaze: „Nevezmeš mena Božieho nadarmo".
Jasnejší výklad dnešného evanjelia už nemusíme viac hľadať.
Čo to znamená? Nie je od veci sa zahľadieť na svoj vlastný život a položiť si niekoľko vážnych otázok: Ako je to s menom Božím v mojom prípade? Uvedomujem si zodpovednosť za úctu k tomuto menu tak u seba, ako aj vo svojom okolí? Čo robím, aby mojím pričinením bol oslávený Boh už tu na zemi? Vyslovujem zbožne toto meno?
Tieto otázky sú tým aktuálnejšie, že v našom národe si zvykáme šliapať nielen po mene Božom, ale aj po mene svojho blížneho. Kultúrne národy si chránia meno svojej hlavy štátu. Meno prezidenta v našom prípade sa tejto úcte neteší. Kedysi platilo, že kto sa prehrešil proti hlave štátu, bol stíhaný prísnym trestom. Ale ako môže toto rešpektovať ten, kto nerešpektuje ani meno Božie a vyslovuje ho v slovách, kde sa vôbec nehodí, kde nie je potrebné vysloviť toto meno a on to povie ešte s úsmevom. Nie je možné, aby Boh dlho trpel takéto správanie a požehnal jeho práci. A to sa týka aj nás. Čo naše vtipy, žarty, dvojzmyselné slová, neslušné piesne, poznámky na Božie meno?! Židovský kňaz na zvláštnej skúške nosil meno Božie napísané a pripevnené na čele. Z histórie je známe, že aj pohan - Alexander Veľký, keď sa stretol s najvyšším židovským kňazom, pokľakol.
Človek odvtedy, čo sa stretol s Ježišom Kristom, dostáva sa do bližšieho kontaktu s Bohom, zastáva jasnejší výklad k tomuto menu, aj viac čerpá milostí, keď môže toto meno vysloviť, ale je pravdou, že človek aj toto meno často vyslovuje bez dostatočnej úcty. Tak človek nezískava, ale stráca.
Je priam bolestné pozorovať človeka, ktorý stráca sebakontrolu. Skúste si všimnúť, ako sa už vyjadrujú mnohí mladí muži a tiež aj dievčatá na ich podujatiach. Mnohí si myslia, že keď nebudú rozprávať tak, žeby urážali Boha, že ich nebudú brať ako dospelých. Aká nerozumnosť! Je hrozné dýchať smrad krčiem a ešte hroznejšie je počúvať slová podnapitého človeka. Chudáci, vyslovujú urážlivé slová tam, kde nieto Boha. Kto verí v Boha, ten jeho meno vyslovuje v kostole a pri modlitbe. Aký je to obmedzený človek, keď neverí v Boha a vyslovuje jeho meno nadarmo. Aký je to poľutovaniahodný človek, ktorý hovorí, že verí a vyslovuje meno Božie nadarmo. Keď neveríš, neber meno do úst! Nechaj Boha na pokoji. Keď veríš, ber meno Boha často do úst, ale len keď sa modlu, spievaš piesne na jeho oslavu a keď mu preukazuješ svoju lásku.
V zbierke starších príkladov na zamyslenie som čítal takýto príklad. Bolo to v krčme. Skupina podnapitých chlapov sa veselo bavila, keď jeden z nich si spomenul, že teraz mal byť práve na omši. Keď si to nahlas povedal, druhý chlap hneď odbehol, priniesol dva ručníky, zviazal ich, prehodil si cez plecia - malo to byť omšové rúcho - na stôl položil pivový pohár a namiesto hostie vzal mincu. Začal ju so smiechom dvíhať do výšky. Ostatní sa smiali. Ďalší z nich začal namiesto zvončekov udierať o seba dvoma pohármi. Zrazu sa stalo čosi nepochopiteľné. Bohorúhačovi, ktorý napodobňoval kňaza, pukol pohár v rukách a on padol na zem. Bol mŕtvy. Ten, čo napodobňoval zvončeky, začal sa váľať po zemi a zvíjať ako poranené zviera. Ostatní boli takí prekvapení, že v tej chvíli z pohostinstva ušli. V Knihe Prísloví sa píše: „Pripravené sú tresty na posmievačov" (Prís 19,29).
Veľkým priestupkom proti druhému príkazu je rúhanie sa Bohu, Kristovi, Panne Márii i svätým, ale tiež veciam, ako je kríž, Eucharistia, sviatosti a podobne. Nehodno sa vysmievať a opovážlivo rozprávať o svätých veciach. Takýto kresťania si nezaslúžia oslovenia kresťan, lebo sú horší ako pohania. Veď aj pohania majú úctu k posvätným veciam, keď sú o nich informovaní. Rovnako je urážkou Božieho mena, keď niekomu alebo niečomu pripisujeme to, čo tej veci, alebo zvieraťu, alebo človeku pripisujeme zo svätého. Sú to napríklad modly. Je to hlúposť pripisovať talizmanu čosi posvätné. Nespravím skúšku, keď nemám pri sebe to a to.
Vážne memento si dnes zaslúži poznámka o preklínanú Je to hrozné, keď kresťan preklína. Aj to sa stáva, že- matka má vo zvyku, keď dieťa neposlúcha, že ho preklína. Diabol bol vyhostený z neba, pretože preklínal Boha. Čo by si povedala dcére, keby ťa za tvoju lásku preklínala, keď jej raz nemôžeš pre jej dobro vyhovieť? My sme tie zlé dcéry, keď preklíname Boha vtedy, keď sa nám nedarí, keď nás Boh hneď nevypočuje. Je možné sa učiť vernosti od psa, ktorý je vďačný svojmu pánovi. Rozpráva sa, že aj besný pes neuškodí svojmu pánovi, nezabúda na jeho lásku, ktorú mu preukazoval. Takýto pes radšej utečie z domu.
Nechceme patriť medzi tých, ktorí urazia Boha a krátko nato idú k Bohu a o niečo ho žiadajú. Dá sa tu hovoriť o slušnosti, vychovanosti? Uvedomujeme si, že Boh právom od nás žiada úctu a lásku? A to nielen k jeho menu, ale vôbec ku všetkému, čo je s Bohom spojené. Stigmatizovaná Terézia Neumanová počas Druhej svetovej vojny mala povedať: „Preto sú tieto strašné časy, lebo človek nemá úcty k tomu najsvätejšiemu." A to platí aj dnes. Preto si uvedomujeme potrebu venovať pozornosť aj menu Božiemu. Keď svet stráca úctu k svätému, posvätnému, prestáva si vážiť hodnoty, ktoré mu majú pomôcť ku spáse, tým viac je to vec nás veriacich, aby sme to aspoň my rešpektovali a zachovali. Aj my žijeme v zhone, napätí, aj na nás doliehajú rovnako stresy, a práve preto nechceme podľahnúť hriechu a v slabej chvíli vypustiť meno Božie nadarmo.
Nie je na škodu si pripomenúť, čo robil Július Cézar, keď bol nahnevaný. Počítal nahlas až dovtedy, pokiaľ ho hnev a zlosť neprešli. Usmievate sa? Aspoň si zopakujeme číslovky. A okrem toho naša duša nebude poznačená hriechom. ADE
Ešte uvažujeme o predsavzatí na pôst? Hľa, ponúknutá je nám šanca. Nielen to, že nebudeme vyslovovať meno Božie bez úcty, ale môžeme robiť aj pokánie za tých, ktorí tento príkaz Boha nerešpektujú a ľahkomyseľne prestupujú. Boh aj takúto našu činnosť vysoko odmení a požehná.


12.06.2003 | Čítanosť(2866)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2647)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2222)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet