25.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ako loď, keď zloží svoj náklad, slobodne sa kolíše na vlnách a rýchlo kĺže vpred pod náporom vetra: tak aj „umŕtvovaná“ duša, ktorá zložila ťarchu hriechov a zlých žiadostivostí, sa slobodne a ľahko uberá k Bohu.

~bl. Józef Sebastian Pelczar~

02.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť997 reakcie0
(Share 195 0)


Téma: Desatoro / 2. prikázanie / Mk 1,40-45 / Právo na dobré meno.

Homília

Je doba plesov a zábav. Sú fašiangy. Koľko urážok sa počas týchto dní spácha, keď neprejavujeme menu Boha patričnú úctu. A predsa každý z nás si osobujeme právo, aby sa naše meno netupilo, nešpinilo, aby nás nikto neurážal. Vysloviť meno Boha nadarmo je hriech. Hriech je malomocenstvo duše. A práve dnes nás chce Ježiš uzdraviť z tohto malomocenstva, hriechu.
Veď aj my, podobne ako chorý človek v evanjeliu, prosíme: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť." Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa a povedal mu: „Chcem, buď čistý!" (Mk 1,40-41)
Dobrá vôľa, chuť byť zdravým, keď si človek uvedomuje svoj žalostný stav, keď je vylúčený zo spoločenstva zdravých, stáva sa príčinou nielen prosiť o uzdravenie, ale aj dôvodom pre Ježiša, aby uzdravil prosiaceho.
Naša účasť na svätej omši je prejav našej dobrej vôle. Uvedomujeme si, že na to, aby sme boli šťastní, nestačí mať len zdravé telo. Uvedomujeme si, že hriech nás vylučuje zo spoločenstva svätých, prestávame byť bratmi a sestrami Pána Ježiša, ktorý aj napriek našim slabostiam znova a znova ponúka svoju milosť, chce naše šťastie. Preto si chceme pripomenúť, že Boh má právo na úctu, Boh má právo, aby sme nevyslovovali jeho meno nielen urážlivo, ale aj bez potreby.
Je známe, že tento príkaz poznajú všetky náboženstvá sveta. Je známe, že vo všetkých jazykoch toto meno vyslovujú s úctou a nosia vo svojich srdciach.
Keď sa Číňania dívajú do pooranej pôdy, ako z nej klíči nový život, pozrú sa jeden na druhého a s úctou a bázňou vyslovujú slovo: Tao!
Keď Indovia vedľa rieky Gang spozorujú rôznofarebnú nádheru prírody pred sebou a vôkol seba, keď vidia obrovskú rieku Gang a čistú priezračnú atmosféru nad sebou, pozrú sa jeden na druhého a s láskou vyslovujú slovo: Brahma!
Keď Arabi putujú v noci so svojimi karavánami po púšti a spozorujú nad svojimi hlavami zlatý prach hviezd, rozosiaty po nebi, pozrú sa jeden na druhého a s nadšením vyslovujú slovo: Alah, Alah!
Keď sa Egypťania dívajú na slnko, ktoré sa odráža každé ráno v rieke Níl, pozrú sa jeden na druhého a s úctou vyslovujú slovo: Pta!
Keď sa Gréci dívali na ľudské telo a nadchýnali sa jeho krásou, pozreli sa jeden na druhého a vyslovovali slovo: Zeus!
Keď starí Slovania videli čierne oblaky s červeným bleskom a za doprovodu silného hromobitia, zo strachu vyslovovali slovo: Perún!
Keď my kresťania spozorujeme všetko to: pooranú zem, ktorá sa pozvoľna oblieka do zeleného rúcha; keď vidíme nádhernú krásu prírody a priezračnú atmosféru; keď vidíme v noci na oblohe hviezdy a slnko po noci; keď počúvame strašné hromobitie -pozeráme sa jeden na druhého a s láskou vyslovujeme slovo: Boh! („Odkaz Cyrila a Metoda", Prešov 1986). Takto Boha oslavujeme a plníme vôľu Božiu. Takto si získavame zásluhy pre odmenu vo večnosti.
Slovo Boh je krátke, ale má hlboký význam pre človeka. To slovo pre nás kresťanov obsahuje všetko. Je v ňom ukrytá veľká magnetická sila.
Keď sa toto meno vysloví, spravodlivému dáva odvahu.
Keď toto meno vysloví stroskotanec, dostáva sa mu nádeje na záchranu.
Keď toto meno vyslovujeme nad hrobom drahých, dostáva sa nám uľahčenia.
Keď toto meno vyslovuje vojak na fronte, zbavuje ho strachu zo smrti a dáva nádej na návrat domov.
Keď toto meno vyslovuje ten, kto si chce zúfať, predíde zlu.
Keď toto meno vysloví smutný, prinesie mu radosť.
Keď toto meno vyslovuje sa v radosti, radosť dostáva vážnosť.
Keď toto meno vyslovoval malý národ, podmanil si novú zem.
Keď toto meno vyslovoval Newton, spoznal tajomstvo vedy. Vyslovujúc toto meno ukončili svoje filozofické diela klasickí myslitelia Platón a Aristoteles.
Vyslovujúc toto meno vzali do rúk svoje perá svetoznámi spisovatelia; Dante, Milton, Shakespeare, Tolstoj, Dostojevskij.
Vyslovujúc toto meno vzali do rúk štetce veľkí umelci; Rafael, Michelangelo, Leonardo da Vinei.
Toto meno si pripomenuli dnes ráno stovky, tisícky a milióny ľudí na zemi. Pripomenuli si toto meno vo svojich domovoch, na cestách, v nemocniciach. Pripomenuli si toto meno rodičia, starci, učenci, vedci, športovci...
A takto si toto meno pripomíname zo dňa na deň. Je veľa tých, čo vyslovujú meno Božie s radosťou, ktorí do tohto mena vkladajú svoju nádej.
Je však aj veľa tých, medzi ktorých už nechceme patriť, ktorí sa rúhajú tomuto menu a špinia ho. Je známe, čím človek viac znamená, tým má aj viac nepriateľov. Aj Pán Boh má svojich nepriateľov, ako aj hociktorý človek na zemi.
Božie meno však nestráca na význame, ak ho niektorí ľudia nebudú vyznávať a nebudú si ho ctiť. Toto meno vždy bolo a bude veľké a sväté aj napriek tomu, či si ho budú ctiť. Toto meno nikdy nebude zabudnuté. Tomuto menu už nik viac na svätosti, hodnote nepridá, ani neuberie. Jeho sláva nebude väčšia, a ani menšia.
Boh nestavia svoje meno na ľudských základoch. Kto však uráža meno Boha, ten je podobný nerozumnému mužovi, ktorý stavia svoj dom na piesku. O všetko príde. Trest ho neminie.
Svet sa raz pominie. Už nebude krásnej prírody, jasnej oblohy, krásnych chrámov, ale sláva tohto mena sa neskončí...
Ježiš súhlasí s našou túžbou po čistote duše. Vtedy meno Boha našu dušu krášli a robí bohatou. Vo všetkých vyspelých krajinách sveta obdivujeme krásne a veľkolepé chrámy, ktoré hovoria o tomto mene. Čo by nám to osožilo, keby to hovorili len diela z kameňa či iného neživého materiálu. Je správne, keď sme sa so všetkou vážnosťou rozhodli dať tomuto menu v našom živote to, čo mu patrí. Úctu a česť.
Poučiť sa môžeme aj od francúzskeho filozofa Diderota. Chcel byť zvlášť duchaplný, a preto pri jednej príležitosti prehlásil toto: „Ak existuje Boh, prečo nenapísal svoje meno veľkými písmenami na oblohe, aby si ho každý mohol prečítať? Potom by iste na svete nebolo neveriacich." Diderotovi v jednej filozofickej úvahe iný francúzsky spisovateľ odpovedá: „Boh napísal na oblohe svoje meno. Podivuhodná harmónia, pohyb hviezd, to všetko hovorí jasnou rečou o Bohu a tejto reči môže porozumieť aj analfabet, ale musí jej chcieť porozumieť."
Vieme, že v Indii je meno Božie napísané v krásnych pagodách, ktoré všetko ľudstvo obdivuje nad mnohými mestami. V Egypte je meno Božie napísané mohutnými pyramídami, ktoré prežili veľa miest a mnohé národy. Jedinou krásou mohamedánskych miest sú mešity s minaretmi. Židia na celom svete svojho Boha oslavujú v synagógach.
Uvedomujeme si, že nemá zmysel brať úctu menu Boha, práve naopak. Keď ho hlásajú nádherné stavby, keď o ňom hovorí história, tým viac je na mieste, že my veriaci kresťania katolíci k menu Boha pristupujeme s úctou a láskou.
Veríme, že ten kto odopiera úctu menu Božiemu, ten sa zrieka veľkého bohatstva. Kto by vymazal toto meno zo svojho srdca, rozumu, ten v sebe vysušuje jedinečný prameň života mravného i vieroučného. Preto my nechceme mlčať, keď sa vyslovuje meno Boha nadarmo, pretože keď pri tejto urážke Boha mlčíme, vtedy okrádame svojich blížnych o ten najväčší a najcennejší poklad. Poklad vzácnejší nad striebro a zlato! Keby sme nemali nič, len chlieb a vodu a nemali kde hlavu skloniť na noc a trápili nás choroby, ale mali úctu k tomuto menu, vtedy máme nádej na veľkú odmenu.
Nezabudnime na to i v tomto čase zábav a plesov.

12.06.2003 | Čítanosť(2988)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2759)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2287)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet