21.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Stupeň osobnej svätosti nezávisí od pozície zastávanej v spoločnosti ani v Cirkvi, ale jedine od toho, v akej miere človek žije lásku. Svetský človek prijímajúci veľkodušne Božiu lásku do svojho srdca a života je svätejší než kňaz alebo biskup, ktorí ju prijíma priemerne.

~Ján Pavol II.~

02.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť823 reakcie0
(Share 189 0)


Téma: Desatoro / 1. prikázanie / Mk 1,21-28

Homília

Do jednej malej dedinky urobili svoju inváziu členovia sekty Svedkov Jehovových. Rozišli sa po domoch dvaja a dvaja. Chceli osloviť a získať si ľudí na svoju stranu. Neuspeli. Prečo? Ľudia sa ich pri dverách slušne spýtali, či sú jehovisti. Nekričali na nich, aby odišli preč, ale ich nevpustili ani do svojich domov. Nepustili sa s nimi do debaty, neprijali od nich ani jeden časopis „Strážna veža" a taktiež žiadnu ponúkanú literatúru. Na takéto stretnutie boli totiž v tej dedine pripravení. Veriaci kresťania vedeli, že týchto falošných poslov, často odpadlíkov od katolíckej Cirkvi, treba správne chápať. Oni chcú, ba musia agitovať, chodiť apoštolovať po domoch, bytoch. Je im to prikázané. Veriaci však vedeli, že aj keď títo ľudia navonok nevyzerali nešťastne, v skutočnosti sú to veľmi nešťastní ľudia. Často sa totiž usmievajú, ale nemajú sa čomu usmievať. Veď zradili pravú vieru, a to je len na poľutovanie.
Veriaci boli poučení, že nie je vhodné ich vpúšťať do domácností, pretože sú z nich potom drzí návštevníci, ktorých sa veľmi ťažko „pozbavia". Veriaci vedeli, že títo svedkovia sú na tento postup šírenia učenia ich sekty dobre pripravovaní, preto ich radšej neprijímali a poslali preč. Keby boli na nich kričali, hnevali sa a podobne, tak sa títo falošní svedkovia cítia ako hrdinovia svojho učenia. Aký je to však hrdina, ktorý zradí, zaprie svoju pravú vieru?!
Veriaci vedeli, že žiadna Biblia sa nemôže v pravovernosti vyrovnať tej, ktorá má svoje „Imprimatur", čiže povolenie ju vytlačiť, pretože je bez vieroučných a mravoučných chýb, ktoré majú tie Biblie, v ktorých toto potvrdenie chýba. Keď jednému mladému študentovi ponúkali ich časopis a on si prečítal názov „Strážna veža" - ináč mal pekný ilustrovaný obal, bol vytlačený na kvalitnom papieri - študent sa usmial a povedal: „Prepáčte, som kresťan katolík. Som šťastný, že verím v Ježiša. Mám dosť našich časopisov." Tento študent sa nedal nachytať na pekný obal. Tento študent vyznal vieru v Ježiša Krista, čo táto sekta popiera. A s úsmevom sa predstavil ako kresťan.
Pri dverách bytu oslovili i jednu staršiu ženu, ktorá im hravo odpovedala: „Viete, ste mladí, ja som už v živote veľa zažila. Ja však sa teším na stretnutie s Ježišom po smrti a túžim prijať odmenu od neho." A zatvorila dvere. Ona vyznala svoju vieru. Ona sa teší, že Ježiš jej dá večný život.
Veriaci vedeli, že krátky rozhovor je najlepší. Nepúšťať sa s nimi do diskusií, pretože oni si hovoria stále len svoje a svoje, nie sú ochotní prijať názor iného presvedčenia. Môže sa stať, že títo svedkovia na začiatok aj urobia akýsi ústupok, aby si získali sympatiu a náklonnosť, ale pri ďalších stretnutiach sa stávajú priam agresívni.
Muž v stredných rokoch, ktorý sa s nimi viackrát stretával s tým, že ich presvedčí, má s nimi takúto nepríjemnú skúsenosť: „Sú to príjemní ľudia, ale veľmi otravní. Vedia na človeka zapôsobiť svojimi vedomosťami. To je však ale klamlivé. Ich vedomosti sú totiž ohraničené tým, čo je im povolené vykladať. Nie sú schopní prijímať text Písma celý, len časti, ktoré im vyhovujú."
Žena, ktorú opustil, zradil manžel a nechal ju samotnú s deťmi, má dnes s nimi takúto skúsenosť. Vie, že oni vyhľadávajú ľudí, ktorí sa ocitli v podobnom nešťastí ako ona, prípadne keď niekomu zomrel niekto drahý, pri rôznych nešťastiach, vojnách, pohromách a tiež keď sa niekto ocitne vo finančnej núdzi. Oni totiž sú v tom školení, že vedia nadviazať rozhovor, vedia upútať na veci doby, vedia poľutovať, spolucítiť a vedia tiež aj napomôcť finančne. Toto všetko však nerobia z lásky - ako káže Ježiš -ale je to ich vypočítavosť. Keď niekto im naletí na ich ponúknutú pomoc, tak ten sa ich tak ľahko nezbaví. - „Čo ma to stálo síl, pokiaľ som sa ich zbavila. Spôsobili mi viac utrpenia, ich otravovanie ma zničilo viac ako zrada a odchod môjho manžela."
Iná žena rozpráva: „Môj manžel sa dal s nimi do kontaktu na svojom pracovisku. Jeho spolupracovník bol členom sekty. Tak ho ovládol, že sa prestal celkom venovať rodine. Ich akcie sa mu stali všetkým. Trvalo to viac rokov. Nerozviedla som sa s ním, ale modlila som sa, obetovala som mnoho svätých prijímaní, omší. Čerpala som silu z týchto darov Cirkvi, len aby som vytrvala. Chcela som mu dokázať, že sa pomýlil, nie slovami, ale skutkami. Verne som si plnila svoje povinnosti v rodine. On vyhlasoval, že je šťastný, dokonca prestal konzumovať alkohol, prestal fajčiť. Potom však to prišlo. Zlé sny, úzkosti, strach, a najmä strach! Na Vianoce bol zásadne proti tomu, aby sme mali vianočný stromček. S deťmi sme si ho však spravili. Nevečeral s nami, ani na polnočnú nešiel. Už predtým som však počula častejšie z jeho izby, v ktorej sám spával, výkriky zo sna. Bál sa. Áno, dnes je zase môj, náš, Kristov! Stálo ho to veľa námahy a síl pokiaľ sa s nimi rozišiel. Dnes je však skutočne šťastný. Spoznal, že za pozlátkom, ktoré šíria, učia, k čomu sa títo členovia sekty hlásia, skrýva sa jed, strach a tvrdý život...".
Iný muž, ktorému sa podarilo vrátiť z tejto sekty, rozpráva: „Áno, cítil som sa medzi nimi zo začiatku príjemne. Boli sme skutočne ako bratia a sestry. Vyhovovalo mi aj to, že som ako svedok chodil po obciach, zvonil pri dverách, oslovoval ľudí na ulici, viedol s nimi dialóg. Cítil som akúsi drogu zaangažovania sa, realizoval som sa. Dnes však môžem povedať, že Jehovova sekta má prísny a tvrdý poriadok a disciplínu. Jeho člen musí presne vykazovať svoju činnosť, je sledovaný finančne, a predsa len niektorí sú vyvolení v určitých veciach. Nie všetci sa dostávajú vyššie. Aj tam vládne tvrdý karierizmus. A je aj na tom kus pravdy, že sa vedia pomstiť, keď niekto od nich odíde, opustí ich rady. Sám som sa o tom osobne presvedčil."
Veriaci o tom všetkom vedeli, a preto svedkovia v ich obci nepochodili. Nenaleteli, nedali sa nachytať, nezradili svoju vieru. Prečo? Nielen preto, že boli poučení o tejto sekte, ale oni svoju vieru aj žili. Oni vo svojej viere našli šťastie... Viera, ktorú vyznávajú, im dáva viac, ako tí, ktorí prišli v ovčom rúchu a v skutočnosti boli draví vlci.
Veriaci totiž pochopili slová: „Iďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu! Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený" (Mk 16,15). O činnosti Ježiša a jeho učení už v Kafarnaume prítomní, keď videli moc Ježiša, hovorili: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho" (Mk 1,27).
Ježiš ako Boh sa predstavil nielen svojimi slovami, ale svoje Božstvo dokázal aj činmi.
Čo dokazujú evanjeliá, to neveria a neprijímajú Svedkovia Jehovovi. Oni veria, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale len jeho duch, a nie telo. Ich učenie je roztrieštené. Jedni uctievajú Ježiša, no väčšina nie. To sú najčastejšie tí, ktorí zradili kresťanstvo. Učia ďalej, že Ježiš pred príchodom na svet bol ako archanjel Michal. Keď prišiel na svet ako človek, prestal jestvovať v tejto podobe. Potom zas Jehova ho stvoril ako duchovnú bytosť Michaela. Je to nelogické.
Archanjel Michal sa neodvážil vyniesť súd nad diablom. Ježiš však na púšti diabla odohnal (Mt 4,10). Učia aj to, že Boh nie je všadeprítomný. Učia, že Boh je väčší ako Ježiš. My veríme, že v Bohu sú Otec, Syn a Duch Svätý rovnakí a tvoria jedného Boha v troch Božských osobách. My neučíme o troch Bohoch, ako nás napádajú. Oni hovoria, že; 1+1+1 = 3. To je správne, ale v matematike. My však o troch Božských osobách hovoríme ako o „plnosti" božskosti v liste Korinťanom (2,9) a chápeme ako objem. Ako sa počíta objem? Násobením. Čiže lxlxl = 1.
Rovnako si zle vysvetľujú slovo JHVH bez samohlások. Židia pokladali toto meno za posvätné a keď prišli v Písme k menu Jehova, vyslovovali namiesto neho slovo - Adonai, čiže Pán alebo Hospodin. Jehovisti tvrdia, že treba používať meno Jehova, že nestačí ho nazývať len Bohom.
My vieme, že túto sektu založil Charles Tarze Russel. Ako chlapec si začal pri štúdiu Biblie veci vykladať po svojom. V roku 1896 založil Spoločnosť bádateľov Biblie. Dnes vlastnia veľký kapitál, jeden z najväčších mrakodrapov, tlačiarne a distribúciu. Učenie šíria časopisom „Strážna veža". V roku 1991 mali podľa nich 4 553 721 členov. 12. 8. 1990 mali na strahovskom štadióne v Prahe svoj impozantný snem.
Z ich učenia: Cirkev nezaložil Kristus, ale vznikla Milánskym ediktom v r. 313; neuznávajú pápeža, nemajú pre neho pekné meno; Bibliu majú svoju, oklieštenú a ako jediný zdroj zjavenia; my máme aj cirkevnú tradíciu; odmietajú úctu svätých ako modloslužbu; bazírujú na slávení soboty a zavrhujú katolícke svätenie nedele; Vianoce majú len za pohanský kult, ktorý si prisvojila Cirkev; Veľkú noc tiež neslávia; zavrhujú krst malých detí; nepoznajú sviatosti, a najmä Eucharistiu a sviatosť zmierenia; o posledných veciach hovoria, že duša a telo zomierajú spolu, len duch spravodlivých ide k Bohu; spravodliví sú však len Svedkovia Jehovovi; popierajú očistec; kto nebude patriť k tým 144.000, nebude vzkriesený a nebude vedieť o ničom; o čase konca sveta sa vyžívajú; od roku 1872 už veľakrát očakávali koniec sveta. A my vieme aj to, prečo sa ku nim ľudia pridávajú: Ich dotieravý apoštolát, takpovediac, za každú cenu; slabá viera ľudí a ich chytrácke reči; otázka finančnej pomoci v núdzi a priateľský tón; nemožno povedať, či tu nepracuje aj zlý duch; príťažlivosť prostredia, ktoré vytvoria; narušená psychika ľudí a iné.
Teda nikdy ich nesmieme urážať, kričať na nich, skôr sa zamerať na radosť, ktorú cítime z našej viery. Je potrebné o tom im rozprávať, lebo oni to nechcú počúvať a už vonkoncom nie prijať. Keď sa s nimi stretneme, nediskutujme, nedajme a nenechajme len ich hovoriť, ale hovorme im aj my o svojej viere, ponúknime im svoj ruženec a keď im budeme odpovedať takto, odídu, prestanú.


12.06.2003 | Čítanosť(2882)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2648)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2223)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet