23.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Až po smrti sa dozvieme, koľkým hriešnikom sme pomohli ku spáse vďaka tomu, že sme obetovali svoju únavu. Len vtedy pochopíme, že naša vynútená nečinnosť a naše utrpenia môžu byť blížnemu osožnejšie než naše najúčinnejšie skutky lásky.

~G. Chevrot~

02.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť931 reakcie0
(Share 204 0)


Téma: Desatoro / 1. prikázanie / Mk 1,14-20 / Ako Cirkev chápe svätosť

Homília

Na svojich cestách svetom zaiste sa zastavíte zo zvedavosti aj v kostoloch, chrámoch, synagógach, mešitách a vidíte mnohé rozdiely medzi týmito chrámami a našimi kostolmi. Počas týchto dní sa modlime za zjednotenie kresťanov. Je nás viac cirkví, ktoré veríme v Božstvo Krista, a predsa sa v mnohom odlišujeme. Napríklad v našich kostoloch vidíme sochy svätých a u oddelených bratov, najmä protestantov, sú kostoly prázdne. A nelíšime sa len od protestantov, ale aj iné veľké cirkvi majú od nás mnoho odlišného. Je to aj hneď v prvom príkaze z Desatora, a to je svätosť. My si svätých uctievame, ale svätým sa neklaniame. Ani Matke Pána Ježiša. Úctu k svätým nám vyčítajú mnohé cirkvi. Aby sme si vedeli svoju vieru obhájiť, zastavme sa a vysvetlíme si, ako chápe naša rímskokatolícka Cirkev svätosť.
Ježiš oslovil niekoľkých mužov v dnešnom evanjeliu slovami: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí" (Mk 1,17).
Boli to prví spolupracovníci Pána Ježiša, ktorých on sám nazval apoštolmi. Títo boli teda vyvolení Ježišom. Ježiš ich podľa prísľubu obdaroval zvláštnymi milosťami a tým ich aj poveril mimoriadnym poslaním. Títo sa stali prvými svedkami a učiteľmi pre všetky národy. Po Ježišovom nanebovstúpení sa podľa priania Majstra rozišli do sveta, aby ohlasovali evanjelium. Hoci to boli len obyčajní rybári, Ježiš cez Ducha Svätého potvrdzoval ich činnosť.
Tak sa z tých jednoduchých a aj slabých rybárov stali stĺpy Cirkvi. Peter, ktorého Ježiš poveril vodcovstvom a dal ho do čela apoštolov, napísal: „Buďte svätí, lebo ja som svätý" (1 Pt 1,16). Tieto slová čítajú aj Židia v Knihe Levitikus (11,44) a v ich kostoloch nenájdeme sochy svätých.
Kresťanstvo prebralo mnoho vecí od židov. Ježiš bol predsa Žid. Od samého začiatku sa kresťania pozerajú na niektoré veci odlišne. Nie je to len obriezka, ale aj prístup k liturgii. Napríklad kresťania neslávia sobotu ako Židia, ale nedeľu. Tiež i ďalšie, napríklad očisťovacie obrady a podobne. V Starom zákone Boh zakázal národu znázorňovať podobu Boha. Toho sa aj dnes držia nielen Židia, ale i mohamedáni. Tento príkaz dal Boh národu, ktorý ešte nebol duchovne zrelý. Ježiš priniesol jasnejší pohľad na Zákon, ktorý dal Boh Mojžišovi. A tak sa kresťania už od začiatku líšia od židov. Vidíme to už v katakombách počas prenasledovania, že na svojich oltároch znázorňujú postavu Ježiša ako Dobrého pastiera, Sudcu či Učiteľa. Časom prichádza do kresťanského umenia aj znázorňovanie svätých. To znamená tých, ktorí sa mimoriadnym spôsobom osvedčili vo viere. Najčastejšie to boli mučeníci a vyznavači, tak muži, ako aj ženy. Nikomu z nich sa však nepreukazovala taká úcta ako Kristovi, a dokonca ani Panne Márii nie. Na koncile V Efeze v r. 431 vyhlásili Pannu Máriu za Bohorodičku, ale nie za Boha. Došlo k častým dohadom. Až na Druhom nicejskom koncile r. 787 sa určilo jasne o úcte obrazov svätých. Dnes je samozrejmé, že sa neklaniame obrazom, sochám, ale uctievame si tých, ktorých znázorňujú. Tak si uctievame aj obrazy, ktoré znázorňujú tajomstvá viery a dejiny spásy. Slúžia nám na poučenie o pravdách viery a pripomínajú nám Božie dobrodenia. Podobný postup zaujímame aj k pozostatkom svätých, k relikviám.
Vyčerpávajúcu odpoveď na tento problém nemožno dať jedným príhovorom. Spomeňme si, ako dochádza k vyhláseniu za svätého. Do 3. storočia všetci, čo boli usmrtení za Krista, oslovujú sa ako „svätí". Tiež aj tí, ktorí trpeli, ale priamo pri umučení nezomreli. Od roku 313 - keď Cirkev dostala slobodu - sa táto vec prísne sleduje. Svätí boli vždy vyhlásení až po smrti. Museli sa tešiť veľkej úcte a vyznačovali sa významnými činmi.
Od roku 993 prináleží moc vyhlásiť za svätého len pápežovi. Dovtedy mohli aj biskupi na svojom území vyhlasovať za svätých. Ján Pavol II. zreorganizoval kongregáciu, ktorá je poverená procesom. Prvá fáza prebieha v diecéze, kde ten človek žil, prípadne účinkoval, alebo zomrel. Biskup požiada kongregáciu o zahájenie procesu. Zberajú sa všetky dokumenty. Všetko čo napísal sa prešetruje, či v tom je čistota viery a mravov. Je vypočutý každý, kto má čo k tomu povedať. Na to je biskupom ustanovená zvláštna komisia. Je to veľmi prísny a dôsledný akt, kde nerozhoduje sympatia, ale viera, kde sú všetci zaviazaní dôsledným postupom skúmania. Tento proces trvá roky. Nakoniec sa všetky materiály pošlú na kongregáciu do Ríma. Tam sa tieto veci znova nezaujato prešetrujú. Všetko o živote, činnosti a tiež aj o udalostiach po smrti človeka. Myslí sa na zázraky. Robí sa exhumácia mŕtveho. Komisia v Ríme je zložená z cirkevných hodnostárov a teológov, ktorí môžu predložiť odporúčanie ku kanonizácii. V tajnom stretnutí sa pápež poradí s kardinálmi a až potom vyhlási takého človeka za blahoslaveného. Pred procesom svätorečenia prebieha podobný proces šetrenia. Keď Cirkev ústami pápeža vyhlási niekoho za svätého, je to chápané ako neomylný výrok. Vtedy sa ten človek dáva k verejnej úcte. Neklaniame sa im, hoci na ich počesť staviame kostoly či oltáre.
Ku svätosti sme pozvaní všetci. Je našou povinnosťou sa o to snažiť. Veď jedine svätí sú hodní večnej blaženosti. S tým súvisí aj očistec. Božie milosrdenstvo je veľké. Náš život sa má uberať tak, aby sme tento titul získali nie od Cirkvi, ale od samého Krista. Svätých máme viac, a to nielen tých, ktorých Cirkev týmto titulom tu na zemi poctí. Veríme predsa, že aj naši drahí, ktorí zomreli zmierení s Bohom, už mnohí obsiahli tento stupeň slávy. Slávnostný obrad vyhlásenia za svätého sa deje spravidla v Ríme, ale Svätý Otec vyhlasuje za svätých aj na miestach, kde títo žili, účinkovali, alebo zomreli.
Ako príklad môžeme uviesť, že naše Slovensko ešte nemá úradne pápežom vyhláseného svätého. Je aj na nás, aby sme na tejto veci spolupracovali. Modlime sa k tým, o ktorých je všeobecná mienka, že zomreli v chýre svätosti. Veď takýto proces je aj finančne náročný. Veď si len spomeňme na spomínané šetrenia a tiež aj samotný obrad vyhlásenia za svätého, keď napríklad roku 1989 bola za svätú vyhlásená Anežka Česká. Sú aj niektoré východné cirkvi, ktoré si uctievajú svätých, a dokonca mnohých tých, ktorých si uctievame aj my.
Nie je správne vysmievať sa zo svätých. Hriechom je aj urážať svätých, pretože v nich urážame Boha. Nevyslovujme preto mená svätých v hneve, v preklínaní, ale v modlitbe a v prosbách.
Svätosť je vec možná, logická a to, čo o nej učí Cirkev, je aj prijateľne a zrozumiteľné. To, že iné vyznania to neprijímajú, je vec ich svedomia. My veríme v spoločenstvo svätých a to je pre nás aj záväzné. Neznamená to, že sa tým nemáme zaoberať, práve naopak, je správne, keď o tom rozprávame, keď si svätých uctievame, keď ich napodobňujeme a prosíme o pomoc, ktorú nám môžu vyprosiť od Ježiša Krista, s ktorým už požívajú večnú slávu.
Na svojich cestách zastavme sa i v kostoloch. Obdivujme nielen architektúru, akustiku, nevychutnávajme príjemný chlad v letných mesiacoch, ale zopnime ruky a vo chvíľke ticha prosme svätých o pomoc, radu, silu a iné, pre nás potrebné milosti. Oni sú už miláčkami Pána Ježiša a iste ich vernosť odmení Pán i vtedy, keď za nás prosia a orodujú.


26.01.2010 | Čítanosť(1018)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(3054)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2832)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2347)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet