23.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Zatiaľ čo pre Cirkev je veľmi súrny vonkajší apoštolát, tak potrebný v našich dňoch, ona predsa pripisuje väčšiu dôležitosť kontemplácií, a to v našej dobe, keď sa priveľmi zdôrazňuje vonkajšia činnosť. A naozaj, opravdivý apoštolát pozostáva práve v účasti na Kristovom diele. Ale táto účasť je nemožná bez intenzívneho ducha modlitby a obety.

~Ján XXIII.~

02.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť961 reakcie0
(Share 218 0)


Téma: Desatoro / 1. prikázanie / Mk 1,14-20 / Boh pozýva k modlitbe a v modlitbe nás chce zmeniť.

Homília

Často sa zvykne medzi nami poznamenať i táto životná skúsenosť: „Povedz mi, s kým sa priatelíš a schádzaš a ja ti poviem, kto si a aký si". Platí i ďalšia múdrosť: „Vrana k vrane sadá a rovný si rovného hľadá". Áno. A uvedomujeme si pri týchto slovách, prečo prišiel Ježiš na zem? Prečo si vzal na seba podobu človeka? Uvedomujeme si, čo chce od nás Ježiš, keď nás pozýva k modlitbe?
Texty dnešných čítaní z Písma svätého rozprávajú, ako Boh oslovoval ľudí, aby šli za ním a rozhodli sa plniť určené povinnosti.
V knihe Samuelovej čítame: Samuel spal v Pánovom chráme, v ktorom bola uložená Božia archa. Tu Pán zavolal: „Samuel!" On odpovedal: „Tu som!" V evanjeliu Ján rozpráva o svojom prvom zážitku, ako sa stretol s Ježišom. Ján, hoci je už starec, dobre sa na to pamätá. Odišiel vtedy od Jána Krstiteľa a spolu s Ondrejom šli za Ježišom. Keď sa Ježiš obrátil a videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?" Oni mu odpovedali: „Rabbi, kde bývaš?" Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!" Šli teda a videli, kde býva a v ten deň zostali uňho. Ondrej sa potom vrátil domov. Chcel, aby aj jeho brat mal taký zážitok ako on, preto hneď vyhľadal svojho brata Šimona... a priviedol ho k Ježišovi.
V dnešných textoch sme nepočuli ani slovo či zmienku o modlitbe, a predsa vieme, že Ježiš prišiel na svet preto, aby nás nielen vykúpil, ale aby nás naučil robiť všetko pre to, aby sme si získali večný život. Preto si vybral zo zástupu dvanásť mužov. Dnes sme čítali o troch z nich. Boli dvanásti, všetci boli apoštoli, a predsa každý z nich bol iný. Každému z nich dal určité poslanie a hoci každý mal svoje miesto v diele spásy, predsa spolu tvorili jedno dielo. Sami apoštoli raz požiadali Pána Ježiša: „Pane, nauč nás modliť sa!" A Ježiš ich naučil osloviť svojho Otca - ich Otcom. Hoci všetkých učil rovnako, predsa každý z nich sa staval k modlitbe ináč.
Nehovoríme, že sa niektorý z nich modlil zle, alebo horšie ako ten druhý. Vieme, že modlitba je rozhovor. Nie každý človek od prírody má rovnaké sklony k rozjímavej modlitbe a nie každý sa vie rovnako dlho a vytrvalo modliť. Taktiež nie vždy je človek disponovaný rovnako dlho sa modliť, a predsa Pán Ježiš nás vyzýva k modlitbe a ide nám príkladom. Kto však povie všetko, čo v danej chvíli má povedať, často cíti, že splnil nielen svoju povinnosť, ale cíti svoje obohatenie. Vtedy sa rozhovor, modlitba stávajú užitočným a radostným. V inom prípade sa môže stať modlitba niečím ťažkým a odpudzujúcim. Keď sa s niekým rozprávam a cítim, že ten mi nevenuje pozornosť, dáva mi pocítiť neochotu, že ho zdržiavam, že nemá záujem o rozhovor, tak radšej rozhovor ukončím. Uvedomme si však, že Boh je vždy ochotný s nami sa rozprávať. To záleží len od nás; koľko, ako dlho a kvalitne nadviažeme na rozhovor. Boh nás nekonečne miloval a miluje. A taký, čo miluje, má vždy o čom rozprávať.
Pretože sme ľudia a často podliehame rôznym zmenám a ťažkostiam, je dobre prispôsobiť stavu a prostrediu aj svoj rozhovor. Keď sa stretnem s priateľom, máme si vždy čo povedať, aj keď som unavený, prípadne mám inú povinnosť. Priateľ sa nenahnevá, keď mu poviem: „Prepáč, zajtra sa u teba zastavím a porozprávame sa viac." Priateľ to pochopí.
Spomínam si na jedno stretnutie s mužom, ktorý bol v podnapitom stave. Hovoril mi: „Pán farár, dnes som oslavoval. Vypil som si, ale nezabudnem sa pomodliť. Poviem Pánu Ježišovi, aby mi to prepáčil a nepočítal za hriech, že som trocha oslavoval. Dnes sa pomodlím len tak krátko, ale zajtra to vynahradím. Je to správne?"
Rozhovor s Bohom nesmie byť nudný a bezduchý. Rozprávať len preto, aby reč nestála, je strata času. Spomínam si na vojenskú službu. Chlapci po čase rozprávali len to isté. Okruh ich debát bol obmedzený. Čím? Kasárenským múrom. Nechodili na vychádzky, deň bol stále rovnaký a túžby tiež. Nič nové, minimálne zážitky.
Rozhovor človeka s Bohom v modlitbe musí byť živý. V modlitbe sa musí prejaviť povaha človeka. Modlitba musí obsahovať naše povinnosti, záujmy, situácie, do ktorých sme sa dostali. Preto máme raz viac za čo ďakovať, inokedy zase prosiť či odprosovať a život nás privedie aj do takej situácie, že zostaneme len tak ticho stáť pred majestátom Boha a budeme Boha obdivovať a chváliť. Vtedy, keď takto chápeme modlitbu, nezdá sa nám byť dlhou, pretože vieme, čo chceme povedať. Vychádza to z nás, je to skutočný rozhovor, je to náš prejav súčasného vnútra, stavu, v akom sa nachádzame a na to vnútro má vplyv aj vonkajšie prostredie a okolnosti. Preto modlitba má v sebe rôzne tóny.
Náš život modlitby môžeme prirovnať k symfonickému orchestru. Sú chvíle v živote, že sa nám zdá, že priam cítime povinnosť nadviazať rozhovor s Bohom v modlitbe. To je niečo ako prvé husle. Inokedy zostaneme ticho a duša akoby ro zozvučala struny harfy. Inokedy, keď cítime strach, bijeme v modlitbe na poplach, akoby sa ozývali bubny, činely, tympany... Niekedy sa nám priam žiada po spoločnej modlitbe a vtedy akoby sa rozozvučali všetky sláčikové nástroje. A môže sa nám zdať, keď slávime svätú omšu, na ktorej sú prítomní starší i mladší, deti, muži i ženy, že tu v kostole je ako na koncerte. Raz hrajú všetci, a to vtedy, keď spievajú a odpovedajú... Inokedy vyniká len jeden nástroj, napríklad klarinet. A vieme, že v hudbe hrá vážnu vec aj ticho. Či to nie je potrebná vec aj v modlitbe? A za dirigentským pultom stojí - Ježiš. On nás riadi. On čaká, že odvedieme kus svojej poctivej práce, nezahráme falošne, nepokazíme iným radosť. Vtedy aj orchester plní svoje poslanie. Ak povie muž žene: „Choď do kostola a pomodli sa za mňa," tak ho môžeme prirovnať k violončelistovi, ktorý by povedal umelcovi hrajúcemu na basu, aby to zahral za neho, že on dnes nemá Čas a chuť. Vieme, že keď všetci odvedú poctivú prácu, že si aj všetci odnášajú dobrý zážitok a pocit z dobre vykonanej práce i radosť z úspechu.
A to je aj v našej Cirkvi. Pavol v dnešnom druhom čítaní v Druhom liste Korinťanom píše: „Bratia, vari neviete, že vaše telá sú Kristove údy? Kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch!" Pavol poukazuje na to, že keď sme pokrstení, tak každý z nás má v Cirkvi svoje miesto, úlohu, funkciu a poslanie. Ani ruka nepovie nohe, že ju nepotrebuje a naopak. A tak je to aj s nami veriacimi v plnení povinností, keď nám Pán Ježiš káže modliť sa. Modlitbu otca nemôžeme nahradiť modlitbou matky. Modlitba dieťaťa má nenahraditeľné miesto pred Bohom a nedá sa rovnako nahradiť ani modlitbou starca. Kto sa prestane modliť, ten môže byť prirovnaný k orgánu, alebo údu tela, ktorý si prestal plniť svoju funkciu. Ak prestanú vidieť oči, či to nepocíti celé telo? Alebo keď vypovedia poslušnosť pľúca, či to necítia aj nohy?
Dnes sme čítali, že Boh si volá a pozýva k rozhovoru každého z nás. Rozhovor s nami z nás robí apoštola. Prijatie krstu nás nielen zaväzuje k povinnosti modliť sa, ale zároveň máme pocítiť, že nielen naša modlitba, ale aj modlitba Cirkvi nás obohacuje. Kto aktívne žije v spojení s modliacou sa Cirkvou, tomu nerobia problémy kilometre, pretože verí v jedného Boha. Boha všadeprítomného, ktorý nás veriacich spája na celom svete. A preto keď sa modlí brat, manželka, hoci aj kilometre ďaleko, práve v modlitbe, ktorá nás v Bohu spája aj napriek vzdialenosti, môžem sa s nimi stretnúť, pocítiť ich blízkosť, potešiť sa s nimi...
Dnes si uvedomujeme, že hoci sme rôzni vekom, mentalitou, vzdelaním, Ježiš nás všetkých pozýva k modlitbe a za apoštola, aby každému nadelil čo najviac, všetkým spolu i každému jednotlivo to, čo je nám zapotreby. On, pretože je Boh a poznáme ho ako Boha lásky, tak si môžeme byť istí, že keď využijeme všetko čo je v našich silách, že budeme sústredení a pohotoví zapojiť sa do modlitby, rozhovoru s Ježišom, spolu so svojimi bratmi a sestrami, že si odnesieme mnohé milosti a dary: v miere natrasenej, natlačenej a pretekajúcej, pretože Ježiš nám neostane nič dlžný.
Po takto správne pochopenom prístupe k modlitbe nikto nepovie, že to bola strata času, práve naopak, bude túžiť znova sa stretnúť s Bohom v rozhovore, aj keď to snáď nebude v kostole, ale bude to na ceste, za volantom, pred jedlom či po ňom, večer pred uložením sa na odpočinok, alebo len tak vo chvíli nedeľného poobedňajšieho relaxovania. Takýto prístup k modlitbe čoskoro prinesie zmenu, ktorú zaregistrujeme nielen sami na sebe, ale aj na našom okolí.
Samuel nemal byť nástupcom kňaza Héliho, ale jeho synovia Ofni a Fines. Boh však videl pohotovosť a ochotu Samuela, a preto vidíme, že Samuel prebral po Héliim úrad. Boh si to zariadil. A na Petrovi vidíme, že mu Pán Ježiš nielen zmenil meno zo Šimona na Petra, ale z Petra-zbabelca na Pilátovom dvore, kde zaprel Majstra, stal sa vodca apoštolov, ktorý zomiera za Majstra dole hlavou na kríži.
A Ondrej? Hovorí sa o ňom, že mal od kľačania pri modlitbe tak tvrdú kožu na kolenách ako na chodidlách.
A Ján? Ten sa na prvú návštevu u Ježiša tak dobre pamätá, že ako starec uvádza ešte aj presne hodinu, kedy sa to stalo: „Boli asi štyri hodiny popoludní."
A vari sme my o niečo horší? Že sme sa o to ešte tak nesnažili? Pripomeňme si slová, ktoré vyriekol v podobnej situácii bludár, Manichejec, dnes už svätec a učiteľ Cirkvi: „Keď to dokázal ten, keď to dokázal iný, prečo nie ty, Augustín?" Máme učiteľa Krista. Máme priateľa Ježiša. Sadnime si k nemu a povedzme: „Pane, tu som! Chceš, aby som večne žil s tebou. Pane, chcem sa modliť!"


26.01.2010 | Čítanosť(1018)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(3054)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2832)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2347)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet