18.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    On je to, ktorého s miliónmi žijúcich a s miliardami zosnulých s úctou nazývam náš Pán Ježiš Kristus.

~R. Bazin ~

02.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť626 reakcie0
(Share 409 0)


Téma: Úvod do Desatora / Jn 1,6-8,19-28 / Rozum a slobodná vôľa.

Homília

O človeku sa zvykne s hrdosťou povedať, že je tvor rozumný. „Hommo sapiens" -„Človek rozumný". Viete si predstaviť, žeby kričal opitý človek - som múdry?! Spoločnosť sa vždy pozerá na človeka ako na vrchol Božieho stvorenia. Keď sa však človek dopustí priestupku proti spoločenskému poriadku, mal by sa spamätať a zistiť, či nie je chorý, to znamená, či užíva rozum a či pri čine bol slobodný. Keď sa dokáže, že je zodpovedný za svoje správanie, je uznaný za vinného a musí niesť následky. Iste ste videli v Levoči klietku hanby. Zatvárali snáď do nej opice, husi a či sliepky? Tie predsa nemajú rozum a slobodnú vôľu! Človek je stvorený na obraz Boží (Gn 1,27). Duša robí človeka pánom nad živou i neživou prírodou a zároveň človek je zodpovedný za svoju spásu. Tak večnosť je v rukách každého z nás. Sme za seba zodpovední. Každý sám je strojcom svojho šťastia.
V evanjeliu sa pýtajú Židia Jána Krstiteľa: „Kto si ty?" (Jn 1,19) Dl
Ján dáva odpoveď. Bol pokladaný za očakávaného Mesiáša, za jedného z prorokov, za Eliáša. Ján si neprivlastní nič, čo mu nepatrí. Mohol sa vyhlásiť za proroka Eliáša. Bol by klamal. Ján si je vedomý svojho poslania. Boh už v lone matky Alžbety, skôr ako sa narodil, vyvolil si Jána za svojho predchodcu a ohlasovateľa príchodu očakávaného Mesiáša. Text evanjelia hovorí o rozumnom a správnom správaní Jána Krstiteľa. Nesklame Boha a splní svoju úlohu. Ježiš odmení toto Jánovo počínanie slovami: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú" (Mt 11,11-13).
Na postave a správaní Jána Krstiteľa sa nám od samého Ježiša dostáva poučenia a veľkého uistenia. Ježiš nám sľubuje vo svojom kráľovstve veľkú odmenu. Zároveň však - ako spravodlivý Boh - žiada od nás, aby sme si túto odmenu zaslúžili. Náš život tu na zemi po dedičnom hriechu je poznačený tým, že nemáme tak jasné poznanie dobra a zla, ako by sme mali, keby prarodičia neboli spáchali hriech a tiež naša vôľa je slabšia a menej odolná voči hriechu. I napriek tomu, primerane k poznaniu a slobodnej vôli, musíme pracovať na svojej spáse. Súdiť nás bude Boh. On je spravodlivý Boh. Pred ním sa nebudeme môcť vyhovárať. A práve preto každý sa máme snažiť, a to aj tvrdou prácou na sebe, získať si zásluhy už tu na zemi. Ján Krstiteľ bol človek tak isto ako sme aj my. Bol slobodný a mal svoj vlastný rozum. Príslovie hovorí: „Svätý sa svätým nerodí, ale prácou na sebe sa ním stáva." Vstup do Božieho kráľovstva je možný len po jednej ceste, po ceste svätosti. Na tejto ceste nám pomáhajú značky Desatora. Boh každému človeku dáva dar, ktorý voláme svedomím. Tento dar podľa Ježišových slov o talentoch, poklade na roli, nájomníkoch vinice, správcoch a podobne, treba rozvíjať a chrániť. Tento dar sa môže zničiť a tiež v náš prospech rozvinúť. Iné príslovie hovorí: „Bez práce nie sú koláče" a Pán Ježiš nás nechce násilím prinútiť k zachovávaniu svojich príkazov. Môže sa stať, že by na našu adresu povedal tvrdé slová ako na adresu boháča, ktorému sa veľa urodilo a on svojej duši povedal: „Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!" (Lk 12,19) A tiež nerozumným pannám: „Veru, hovorím vám: Nepoznám vás" (Mt 25,12).
Je potrebné chrániť si svedomie od otupenia a tiež od akejkoľvek extrémnosti. Tak svojmu svedomiu pomôžeme vzdelávaním sa, keď nerozumieme - pýtaním a tiež zachovávaním poznaného. Nie je správne, keď sa uspokojíme s vedomosťami z Desatora nadobudnutými pri príprave na prvé sv. prijímanie či príprave na birmovku. Tento problém sa nedá vyriešiť ani v niekoľkých pohovoroch pred sobášom. Dobrý kresťan sa však chce vyhnúť v rôznych diskusiách, debatách - omylom, nesprávnym názorom a prípadne chce zabrániť zlému informovaniu aj iných, a preto sa neuspokojí len s tým, čo vie dnes.
Desatoro pomáha človeku zachovať mravný poriadok. Kto zachová Desatoro, má jasnejší a istejší cieľ života pred sebou. Sv. Augustín povedal: „Ak zachováš v živote poriadok, privedie ťa k Bohu" (De ordine lib.I.c.9). Veď nie je všetko dobré, čo sa dobrým zdá. Najmä na prvý pohľad, alebo v oslabení vôle.
Napríklad porno časopis. Telo človeka stvoril Boh krásne a dobré. Nie však na to, aby sa stalo obchodným artiklom. Človek sa musí snažiť pre nadprirodzený život podriadiť prirodzené veci. Chcem byť spasený, a preto sa chránim alkoholu. Nikde nie je napísané, že si nemôžem dať pivo, keď som smädný, alebo pohár vína v spoločnosti kamarátov. Nesmiem však dopustiť, aby som sa svojou nedostatočnou kontrolou stal zvieraťom, ktoré podlieha svojim pudom. MY
Dnes pri zdravom rozume a slobodnej vôli si uvedomujeme, že musíme správne uvažovať. Rozumom premýšľam a slobodnou vôľou zvažujem dôvody, či sa pre tú, či onú vec rozhodnem, či je mojej duši na osoh. Slobodnou vôľou sa rozhodnem, nech je to dobré alebo zlé, že beriem za to na seba následky. To je súhlas.
Konečnou fázou činnosti rozumu a slobodnej vôle, v ktorej sa človek rozhodol určitý ľudský úkon previesť, je úmysel.
Poznáme štyri stupne úmyslu:
Aktuálny úmysel je vôľový úkon, pri ktorom som sa jasne a zreteľne, po zrelom uvážení a za dokonalej pozornosti rozumu niečo rozhodol vykonať. Napríklad: Teraz, tu na tomto mieste som si vedomý toho, že vás svojou homíliou chcem posilniť vo viere.
Virtuálny úmysel je už menej dokonalý úkon vôle. Vyvolali sme si ho v duši, slobodne sme sa preň rozhodli, ale vo chvíli konania si ho neuvedomujeme. Napríklad: Pri príprave na homíliu som vás chcel čo najviac osloviť. Počas homílie však už na to nemyslím, som nesústredený, lebo niekto kašle, iný drieme, ďalší sa rozpráva. Rozprávam, ale už to nie je ono!
Habituálny úmysel máme vtedy, keď sme si predtým, než sme sa k nejakému činu rozhodli, vzbudili v sebe tento úmysel čin vykonať, svoj úmysel neodvolali, to znamená tento úmysel trvá ďalej i keď sa tento čin nekoná. Napríklad: Umierajúci katolík je v bezvedomí. Vždy mal však úmysel prijať v ťažkej chorobe pomazanie nemocných. Tento úmysel nikdy neodvolal. Predpokladáme, že má habituálny úmysel prijať sviatosť chorých.
Interpretatívny úmysel je u človeka, ktorý si ho nikdy v duši nevyvolal, ale bol by si ho vyvolal, keby bol o predmete tohto úmyslu vedel, alebo o ňom uvažoval. Napríklad: Každý človek chce byť spasený a chce vykonať všetko, aby bol spasený, ale o ceste spásy nič nevie, a preto o tom neuvažuje. Je to najnižší stupeň vôľovej činnosti, ba mohli by sme povedať, že skoro nijaký.
Aby bol človek zodpovedný za svoj čin, musí mať buď aktuálny, alebo virtuálny úmysel. Vonkoncom nestačí habituálny či interpretatívny úmysel.
Tak jasne znie, že kto nekoná vedome a dobrovoľne, nemá morálnu zodpovednosť. Nemá ani zásluhu, ani vinu. Zviera nemá morálku, čiže nekoná pod vplyvom rozumu a vôle, ale pudovo a nie je za to zodpovedné. Ľudský čin je natoľko morálny, nakoľko je slobodný. Sloboda je základom a podmienkou morálky.
Dnes si práve preto uvedomujeme potrebu modliť sa o dary Ducha Svätého. Vieme, že Ján Krstiteľ bol už v lone matky posilnený Duchom Svätým: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý" (Lk 1, 41). Pod vplyvom Ducha Svätého nikto z nás nezíde z cesty spásy.
Hrdo znie, že človek je pánom tvorstva. Hodnotnejšie je, keď človek si vie rozkázať, je pánom svojho konania, myslenia a činov. Poďakujme sa Bohu za dar rozumu a slobodnej vôle.


26.01.2010 | Čítanosť(1022)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet