14.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Vynasnažím sa, aby som zanechal dobrú spomienku v každej duši, s ktorou prídem do styku.

~Karol Foucauld ~

28.11.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť734 reakcie0
(Share 362 0)


Téma: Farizej a mýtnik / Lk 18, 9-14

Archív

Čo priniesla pýcha do dejín? Pyšní anjeli museli opustiť stav blaženosti a zaujať stav zatratenia. Čo im osožila krása, ktorú dostali od Boha, ak sa pre ich pýchu zmenila na ohavnosť? Pýcha prarodičov sa stala príčinou zmeny šťastia, radosti a dokonalosti na bolesť, utrpenie a napokon to najťažšie - smrť. Boh nás neprestal milovať. Ježiš pýchu ľudí nahrádza Otcovi svojou pokorou. Tichý a pokorný nás vyzýva k zmene života. O tom hovorí podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi.
Pýcha farizejovej modlitby uráža Boha. Boh vie, čo všetko dobré farizej robí. Nemusí mu to pripomínať. Farizej však nepripúšťa, že tieto dobrá koná práve vďaka Božej milosti. Pýši sa tým, čo dostal, a nie tým, čo sám urobil. Preto sa stal komickou postavou, vyvolávajúcou smiech nielen u ľudí, ale i u anjelov v nebi. Pýcha je prameňom ďalších hriechov: farizej ponižuje mýtnika, podozrieva svojho blížneho, rozpráva o jeho chybách, za ktoré má radšej prosiť Boha o odpustenie, než sa nimi zapodievať. Robí sa lepším, hoci nevidí do mýtnikovho vnútra. Navonok u farizeja vyzerá všetko v poriadku. V jeho vnútri to však nie je tak. Nezaujíma sa o vzrast lásky k Bohu, ale o chyby iných. Tu je jadro zloby prameniacej z pýchy. Pýcha robí človeka slepým. Pyšný stráca rozum. Prestáva reálne rozmýšľať, pravdu vidí len u seba. Pýcha oberá človeka o zásluhy, a aj keď mnoho koná, robí to len pre chválu a uznanie od ľudí. Preto si zatvára nebo, jeho zásluhy sa rozplynú. Pre svoju pýchu farizej odišiel domov neospravedlnený.
Ježiš nám dáva za príklad mýtnika, ktorým ľudia opovrhovali pre jeho spoločenské postavenie. Poukazuje na jeho pokoru v srdci, ktorá má v Božích očiach veľkú cenu. Mýtnik zostal stáť vzadu. To neznamená, že tí, ktorí v kostole stoja vzadu, majú mýtnikovu pokoru. On tam totiž stojí s pocitom nehodnosti. Cíti, že jeho život nie je v poriadku, uvedomuje si svoju hriešnosť. Bohu sa páči jeho pokora, prosba o odpustenie. Pre svoju pokoru mýtnik odišiel domov ospravedlnený.
Nedajme sa nesprávnym a smiešnym správaním obrať o zásluhy. Ak máme v sebe pýchu, je načase, aby sme ju odstraňovali. Nech sa naša pokora môže zaskvieť.

(Katolícke noviny 2004)

12.06.2003 | Čítanosť(8705)
Lk 18, 9-14
12.06.2003 | Čítanosť(2578)
Lk 18, 35-43
12.06.2003 | Čítanosť(2025)
Lk 18, 18-27


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet