17.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Čistota je schopnosť pozerať sa na to, čo nie je čisté. Nevyžaduje skúsenosť, ale odriekanie.

~Simon Weilová~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť844 reakcie0
(Share 183 0)


Téma: Staroba

Myšlienky... 320/2001

      Moravský spisovateľ Václav Kosmák píše o starenke, ktorej život bol hotovým peklom už tu na zemi. Toto peklo je robil vlastný syn s nevestou. Ľutovali jej ešte aj ten tanier polievky, hoci všetku prácu v dome robila ona. Mala však aj ďalšie dieťa, dcéru, ktorá ju chcela vziať k sebe. Starenka ale nechcela. Dcéra išla za duchovným otcom, aby ju ten presvedčil, že jej bude lepšie u nej, než v tomto dome, kde niet nikdy pokoja. Kňaz prehovoril so starenkou, ale márne. Nakoniec jej povedal: „Počujte, to, čo robíte, je starecká zaslepenosť. Vaša dcéra vám chce dobre, aby ste v starobe mali pokoj.“ Starenka sa pozrela na kňaza a povedala: „Dôstojný otče! Ja v dome svojho syna musím ostať. Tu od rána do večera počúvam iba samé nadávky a rúhanie. Kto by sa pod touto strechou modlil, ak mňa tu nebude?“
      Šťastný je ten dom, kde žijú starí ľudia, ktorí sa často modlia. Z tejto príčiny je naozaj nezastupiteľné miesto starých ľudí. Mladí ľudia sa málo modlia. Majú svoju prácu, svoje záľuby, a niekedy aj málo času. Tiež aj preto, že nemajú ochotu. Starí ľudia to vidia, a preto často skladajú svoje ruky k modlitbe, aby Boh žehnal ich deti a rodinu a neodvracal od nich svoju tvár.
      Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej Apoštolskej exhortácií Familiaris consortio o úlohách rodiny v dnešnom svete píše: „Je potrebné, aby cirkev vo svojej pastoračnej činnosti podnecovala všetkých k objaveniu a správnemu hodnoteniu úlohy starých ľudí v občianskom a cirkevnom spoločenstve a najmä v rodine. V skutočnosti totiž život starých ľudí nám pomáha osvetliť stupnicu ľudských hodnôt. Umožňuje pochopiť plynulú následnosť jednotlivých pokolení a obdivuhodne prejavuje vnútornú spolupatričnosť Božieho ľudu. Starí ľudia okrem toho majú charizmu preklenúť priepasti medzi generáciami ešte skôr, než vznikli. Koľko detí našlo porozumenie a lásku v očiach, slovách a nežnostiach starých ľudí!“ (FC 27).
      Je naozaj potrebné uvedomiť si ich úlohu v rodine. Nabáda nás k tomu nielen zdravý rozum, ale aj štvrté Božie prikázanie, ktoré ako jediné z Desatora sľubuje aj odmenu za jeho plnenie: „Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi (Ef 6, 2-3).
      V našich rodinách sa stretávame s peknými príkladmi úcty i vďačnosti voči starým ľuďom, ale tiež aj s neradostnými príkladmi, ktoré bolia. Otriasajúcimi slovami opisuje to francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac v románe Otec Goriot. Sklamaný a úplne smrteľne chorý otec hovorí: „Človek musí umierať, aby poznal, čo sú deti... nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú...“
      Francisco Candel v románe Tam, kde mesto stráca svoje meno básnickým štýlom sleduje osud starého otca, v ktorom sa môže vidieť nejeden syn či dcéra.
      Starý otec má svoje deti v piatich rozličných mestských štvrtiach Barcelony. Nie láska, ani nie vďačnosť detí, ale strohá povinnosť určuje putovanie tohto starého muža každý mesiac k ďalšiemu synovi či dcére. A tak na konci každého mesiaca vezie otec Serraltos svoje veci na dvojkolesovej káre mestom do štvrte, ktorá nasleduje podľa zaužívaného zvyku. Stane sa však, že tento otec ťažko ochorie v posledný deň jeho pobytu u syna. Rád by u neho ostal dlhšie, aspoň dovtedy, kým sa mu stav nezlepší, no tento syn trvá na dodržaní poradia a sám odváža na káre chorého otca do inej štvrte mesta, ale chorého nechce nikto prijať. Všade ho čaká odmietnutie a výhovorky. Na konci tohto nočného putovania otec umiera na ulici vo svojej rozheganej káre pred novým domom svojej dcéry. Všetkých päť detí chcelo dodržať zvyk a poriadok a všetci pritom rovnako zhrešili tým, že zabudli na lásku a vďačnosť.
      V nejednej rodine sa stretávame s obdivuhodnou a láskavou opaterou starých rodičov. Nejeden syn či dcéra nechali svoje zamestnanie, svoju kariéru, svoje spoločenské postavenie, len aby sa venovali opatere svojich starých a chorých rodičov. Ale v nejednej rodine vidíme žalostný stav. „To potom spôsobuje starým ľuďom bolestné utrpenie a duchovne ochudobňuje mnohé rodiny“ (FC 27).
      V Baladách o dojmoch slovenských, v jednej z nich, ktorá má názov Otec žije, píše autor o tom, ako v lese padlo drevo na otca. Ožil, ale bol ťažko zranený. Bol pripútaný na posteľ, na ktorej ležal dlhé roky. Spočiatku deti trpeli hladom a dávali otcovi všetko, aby len žil. Časom ich srdce začalo však tvrdnúť. Žalujú mu aj toho chleba, veď nič nerobí. A otec to videl, preto s plačom hovorí: „Zkrať ty muky, zkrať, ó, Bože, nač ma vadit to lože. Radš ač hnije!“
      Našťastie máme aj pekné príklady úcty a vďačnosti voči starým ľuďom v našich rodinách. Vidíme ich preto šťastných pri návštevách v rodinách, ako opatrujú malé deti, ako obrábajú záhradku, ale i v Božom chráme. A keď ich už sily opustia, opatrujú ich so všetkou starostlivosťou a láskou.
      Pamätajme, že aj oni boli kedysi mladí, plní pracovného elánu. Ich práca bola v minulosti ťažká, ich prácu neuľahčovali stroje, ani na poli, ani v domácnosti. Všetko vykonávali vlastnými rukami, pre naše dobro, aby nás zaopatrili a vychovali. A nebolo to ľahké! Dnes nám slúžia dobrou radou, skúsenosťou, ale aj častou modlitbou. Za to im patrí naša úcta a vďaka, najmä ak sú pokročilého veku.
      Je potrebné uvedomiť si úlohu „starých ľudí v občianskom a cirkevnom spoločenstve a najmä v rodine. V skutočnosti totiž život starých ľudí nám pomáha osvetliť stupnicu hodnôt. Umožňuje pochopiť plynulú následnosť jednotlivých pokolení a obdivuhodne prejavuje vnútornú spolupatričnosť Božieho ľudu“ (FC 27). Buďme k nim úctiví, žičliví a dobroprajní. Veď nech budeme voči ním akokoľvek dobrí a láskaví, nikdy im nesplatíme to, čo pre nás vykonali. A ak by pre svoje vrtochy a netrpezlivosť svojho srdca boli nám na ťarchu, odpusťme im, aby tak na nás a na našich domoch spočinulo Božie požehnanie.
09.09.2003 | Čítanosť(1382)
Téma: Staroba / Mk 13, 24-32
13.07.2003 | Čítanosť(2990)
Téma: Adopcia / Matka / Staroba
25.06.2003 | Čítanosť(616)
Téma: Staroba
25.06.2003 | Čítanosť(542)
Téma: Staroba


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet