20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Tento rozumový odklon od viery v Boha je pravidelne následkom mravného úpadku. Vplyvom nejakej vášne sa dospeje k túžbe, aby nebolo Boha a vplyvom tejto túžby sa utvrdí v presvedčení, že Boha niet.

~Duplessy~

18.10.2006 - Mgr. Roman Šemrák
čítanosť981 reakcie0
(Share 243 0)


Téma: Spomienka na všetkých verných zosnulých / Jn14,1-6 /Kristus je tá správna cesta ktorá nás privedie do večnej vlasti / Každý človek má hľadať ten správny smer svojej cesty

Homília

AI: Bratia a sestry! V tento deň naše kroky smerujú na cintoríny. Stojíme nad hrobmi našich najbližších drahých, manželského partnera, rodičov, detí, priateľov, známych.. Nad mnohými hrobmi môžeme čítať nápis: Tu odpočíva v pokoji .... My všetci veriaci vieme, že naša vlasť je nie tu, ale v nebi. Pri hrobe často spomíname na chvíle ktoré sme prežili s ním.

KE: Ježiš nám však v dnešnom evanjeliu dáva nádej: Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.“ (Jn 14.1)

DI: Týmito slovami nás Ježiš chce povzbudiť k tomu, aby sme mali pevnú vieru v neho. Aby naša viera bola taká aká bola u stotníkovho sluhu, keď prosil o uzdravenie svojho sluhu. Viera nám bola darovaná ako dar pri sviatosti krstu. Jedine cez Ježiša každý človek dosiahne ten svoj cieľ cesty. Ježiš nám chce ukázať ten správny cieľ cesty ako sa má človek dostať bezpečne do neba. Ježiš do neba odchádza skôr, po svojom zmŕtvychvstaní. V evanjeliu sme tiež počuli o Tomášovi, ktorý mu povedal: „Pane nevieme kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“ Ježiš mu potom odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14,5-6). Ježiš je naozaj tá cesta, ktorá nás má viesť k Bohu. Mnohí ľudia dnešnej doby nechcú poznať tú správnu cestu, ktorú ponúka Ježiš Kristus. Táto cesta si vyžaduje od človeka určitú obetu, utrpenie, súženie a zriekanie sa seba. O tomto nás chce povzbudiť aj druhé čítanie svätého apoštola Pavla: „Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky. Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.“ ( 2 Kor 4,16-5.1) Pavol tu svoju cestu k Bohu spája s vierou nádeje na stretnutie s naším Pánom pri jeho druhom príchode. Potom sa to, čo sa teraz prežíva ako ťarcha milostí, zjaví ako „nesmerne veľká sláva.“ Hovorí tu o druhom našom domove ktorou je večnosť - večný život. Cestou, ktorou kráča dnešný svet sú nepravé hodnoty: majetky, peniaze, sláva. Tato cesta veľmi ťažko môže viesť k nášmu nebeskému Otcovi nakoľko človek je závislý na pozemských veciach. Človek ak chce byť na ceste, ktorou je Kristus musí sa dokázať zriecť zbytočných veci. Boh nás nikdy nebude človeka hodnotiť podľa toho, koľko mal majetku, peňazí, alebo koľko mal titulov. Boh bude hľadať naše skutky ktoré sme konali z lásky pre neho. Iba tie skutky si prinesieme pred neho.
Katechizmus katolíckej cirkvi nám tiež pripomína: „Aj ten najmenší z našich skutkov, ak ho vykonáme z lásky, vyznieva v tejto solidárnosti všetkých, živých i mŕtvych, v prospech všetkých a tá sa zakladá na spoločenstve svätých. Toto spoločenstvo poškodzuje každý hriech.“ (KKC 953) Kristus chce byť našim pravým cieľom a cestou. Jeho láska k nám sa prejavila obetou na kríži. Jeho otvorené srdce nám ponúka možnosť čerpať od neho veľmi veľa milostí a zľutovania. Jedine v ňom nájdeme tú našu nádej na večnosť - náš večný dom: nebo.

PAR: Na ktorej ceste sa nachádzam ja. Je to cesta ktorá smeruje Kristovi, ktorá je naplnená dobrými skutkami ako obeta, služba k našim bratom a sestrám? Alebo je to cesta ktorá smeruje k nepravým hodnotám dnešného sveta, ktoré sú vyznačené majetkom, slávou, peniazmi? Boh nám dáva slobodu, aby sme rozhodli pre tú cestu, ktorou chceme my kráčať. Boh nikoho nasilu nenúti, aby išiel za ním. Ježiš sa nám sám ponúka ako nádej na stretnutie s otcom.

MY: Istý sanitár spomína: Dostali sme pokyn dopraviť do nemocnice ťažko chorého pacienta. Keď vstupovali do jeho bytu dozvedeli sme sa, že je bývalý olympijský víťaz a úspešný športovec. Vyzeral veľmi zle. Bolo na ňom vidieť, že chápe svoje spočítané dni a hodiny. Položili sme ho na nosidlá a prechádzali celú obývačku. Vo vitrínach boli vystavené medaily, poháre, vence a dary, ktoré svedčili o jeho sláve. Pozorne si to chvíľu prezeral a poznamenal: „Nič z toho si nemôžem so sebou zobrať. Svetská sláva, poľná tráva.!“ Môžem jedine odniesť zo sebou dobré skutky, ktoré som urobil pre svojich blížnych bratov a sestry počas života.“ Dodal pred odchodom do sanitky.
Je to tvrdá skutočnosť. Ani krása, ani luxusné šaty, ani autá, vo večnosti nič nezavážia. Vo finále nášho života nám pomôžu len skutky lásky, ktoré sú presne evidované a poznačené u Boha, v jeho srdci:“ Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.“ (Mt 25,10) (Jurko J., Chvála ti, Otče, naveky!, Slza s.r.o, Poprad 1999, str. 273)

ADE: Pane Ježišu Kriste, prosíme ťa daj aby sme túžili nie po pozemskej vlasti, ale po nebeskej vlasti. Daj, aby sme vždy každý deň hľadali tú správnu cestu, ktorou môžeme prísť k tebe do večnosti. Pane daj nám silu vytrvalosť vždy na to pamätať každý deň pri stretnutiach s našimi blížnymi. Amen.

16.08.2007 | Čítanosť(3566)
Téma: Jn 14, 27
16.08.2007 | Čítanosť(3314)
Téma: Jn 14, 15
12.06.2003 | Čítanosť(2551)
Jn 14, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2223)
Jn 14, 15-31


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet