27.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Medzi ľuďmi je mnoho chladu, pretože nemáme dosť odvahy dávať sa tak srdečne, akí srdeční vskutku sme.”

~ALBERT SCHWEITZER~

19.07.2006 - Miron
čítanosť941 reakcie0
(Share 222 0)


Téma: Svätého slávneho proroka Eliáša / Lk 4, 22-30

Homília

AI      Sviatky svätých Cirkev zvyčajne určuje na deň ich smrti, teda odchodu do večnosti. V prípade sviatku svätého proroka Eliáša je to však úplne inak, pretože bol uchránený od telesnej smrti. Boh si vzal svojho verného služobníka v ohnivom voze do neba bez toho, aby prešiel cez prah telesnej smrti.
KE      Tento Boží skutok osvetľuje mnoho o živote a smrti človeka. Učí nás, že Božia láska vytrháva človeka z pazúrov smrti a vedie ho k prameňu dokonalého šťastia, zo zeme do neba.
DI      Nanebovzatie Eliáša je niečím výnimočným vo Svätom písme. Nie je v ňom vysvetlený konkrétny zámer, ktorý chcel Boh týmto činom dosiahnuť. Každopádne nám táto udalosť svedčí o Božej túžbe, aby človek dosiahol miesto, pre ktoré bol stvorený – nebo.
      Pre raj sme boli stvorení a len hriech spôsobil, že musíme prejsť pozemským životom, okúsiť telesnú smrť, aby sme vstúpili do večného života. Vieme však, že brána neba ostane pre nás zatvorená, ak neodsúdime hriech vo svojom živote. K tomu je však potrebné nielen neustále rozdúchavať oheň lásky k Bohu, ale mať aj živú vieru vo večný život.
      Pred časom som bol spovedať starenku, ktorej sa v chorobe priťažilo. Keď sme sa potom rozprávali, snažil som sa ju povzbudiť, že nové lieky zaberú a že nabudúce sa už bude mať oveľa lepšie. Ona iba kývla rukou a povedala: „Čo tam potom. To nie je dôležité či sa mám lepšie alebo horšie, len aby som nebo nestratila.“ V tej chvíli som jej v duchu spravil veľkú poklonu, lebo v týchto slovách sa odrážala zrelosť kresťana, ktorý pochopil, čo je v živote tým najdôležitejšie.
      Takýto postoj kresťana k životu nie je žiadnou rezignáciou. Práve naopak! Dáva spoznať dôležitosť každej minúty, každého slova, každého skutku a napĺňa ich ušľachtilým obsahom. Napomáha vzdorovať pokušeniam. Ale predovšetkým vyháňa strach pred smrťou. Veď môže sa báť človek, ktorý sa každý deň namáha, aby dosiahol svoj pravý a večný domov?
PAR      Keď nezabudnuteľný pápež Jan XXIII. ležal nevyliečiteľne chorý, pokúšali sa to lekári pred ním zamlčať. Z nežného súcitu sa premáhali a navrávali mu, že ide o žalúdočný katar. On im však pokojne hovoril: „Môj kufor je už zbalený.“
      3. júna 1963 však prišiel k nemu pápežský sekretár monsignor Capovilla. Kľakol si k jeho posteli, pobozkal ruku chorého a tíško sa spýtal:
      „Ako sa cítite, Svätý Otče?“
      A on odpovedal: „Cítim sa celkom dobre. Len ma trápia dajaké starosti.“
      A tajomník na to: „Svätý Otče, nemali by ste si robiť starosti vy, ale my. Lebo práve som sa rozprával s lekármi.“
      „A čo povedali?“
      „Svätý Otče, chcem k vám byť celkom úprimný. Musím vám povedať, že dnešný deň je pre vás Dies Domini, deň Pánov. Dnes máte byť zavolaný do raja.“
      A vtom sa kľačiaci monsignor rozplakal a vložil si hlavu do dlaní. O chvíľku pocítil, že pápež mu svojou rukou láskavo pohládza hlavu. A tíško mu hovorí:
      „No, pozrime sa, môj sekretár, ktorý sa zdal taký silný, je zrazu uplakaný. Ó neplačte, veď mi oznamujete to najkrajšie, čo sa môže oznámiť Božiemu sluhovi, že dnes vstúpim do raja.“
      Cítite, aká hlboká bola pápežova viera v život po smrti? A v tej viere v ten istý deň večer tíško zomrel. (VRABLEC, J.: V službe Slova C. Rím: SÚSCM, 1991, s. 120.)
MY      Bratia a sestry! Usilujme sa osvojiť si podobný kresťanský postoj k životu a smrti. Vypestujme si múdrosť, ktorá nám bude ukazovať na tie najdôležitejšie skutočnosti života. Takto nedáme šancu tejto súčasnej rýchlej dobe, ktorá nám neraz nedovolí myslieť na nebo ako náš skutočný večný domov.
ADE      Boh oslávil svojho verného služobníka Eliáša tým, že ho vzal tajomným spôsobom do neba. Nech všetko naše úsilie smeruje k tomu, aby nás po prekročení prahu smrti Boh oslávil privinutím do svojho náručia vo svojom kráľovstve.

12.06.2003 | Čítanosť(3517)
Lk 4, 14-30
12.06.2003 | Čítanosť(2576)
Lk 4, 31-37
12.06.2003 | Čítanosť(2112)
Lk 4, 1-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet