16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Slová pošepkané v pravý čas nerozhodnému priateľovi; usmerňujúci rozhovor, ktorý sa začal pri vhodnej príležitosti; odborná rada, ktorou mu pomôžeš pri práci na univerzite; diskrétna nediskretnosť, ktorou otváraš netušené horizonty jeho horlivosti... Toto všetko je apoštolát dôverných rozhovorov.

~bl. Josemaría Escrivá~

14.06.2006 - Miron
čítanosť1170 reakcie0
(Share 229 0)


Téma: 2. nedeľa po ZSD / Mt 4, 18-23

Homília

AI      V štúdii, ktorú zverejnila Münsterska univerzita pod názvom Boh po komunizme, čítame tieto slová: „Komunistická strana tu za 40 rokov NDR dosiahla zničenie kresťanskej tradície.“ Až 81 % mladých do 23 rokov nie je pokrstených. „Byť nepokrsteným sa vo východnom Nemecku stalo normálnym javom,“ uvádzajú vedci v štúdii. (Servis TK KBS, 9.10.2003.)
      Tieto fakty sú dosť znepokojujúce, zvlášť keď si uvedomíme, že podľa tej istej štúdie je situácia v susednej Českej republike iba o máločo lepšia. V srdci kresťanskej Európy sa tak vytvorila obrovská oblasť, ktorú bez váhania môžeme nazvať misijným územím. K tomu – a s tým zaiste budete súhlasiť, musíme prirátať - a to aj na našom území - tých, ktorí prijímajú sviatosti formálne, bez živej viery.
KE      Vo svetle týchto faktov môžeme vnímať dnešný úryvok z evanjelia o povolaní prvých učeníkov ako impulz k horlivejšiemu zapojeniu sa na apoštolskom poslaní Cirkvi.
DI      Apoštolát, evanjelizácia – tieto pojmy ešte stále pre mnohých predstavujú poslanie, ktoré je výlučne určené kňazom a rehoľníkom. Možno je to aj preto, že sme národom, v ktorom viera bola niečím úplne prirodzeným a preto nebola tu potreba zvláštneho angažovania sa veriacich laikov na tomto poslaní. Evanjelizačné úsilie sa tak upriamilo na modlitby za obrátenie pohanov kdesi v Afrike a na štedrú materiálnu pomoc pre tieto misie. Súčasná doba nás však núti, aby sme sa všetci okrem tohto zapojili aj do priameho ohlasovanie Krista ľuďom okolo nás.
      Boh si žiada takúto spoluprácu človeka na šírení evanjelia. Dnes sme boli svedkami povolania prvých učeníkov. Spomeňme si ešte aspoň dva prípady z evanjelia, ktoré sa dotýkajú tejto témy.
      Keď muž, z ktorého Spasiteľ v Gergeze vyhnal zlých duchov, ho chcel nasledovať, Ježiš Kristus mu povedal: „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!“ On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš“ (Lk 8, 39).
      Svätý evanjelista Ján hovorí v závere rozprávania o stretnutí Ježiša Krista so Samaritánkou, že: „Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila“ (Jn 4, 39).
      V prvom prípade impulz k evanjelizácií dáva sám Spasiteľ. V druhom prípade to Samaritánka cíti ako niečo prirodzené podeliť sa s ostatnými o to, čo prežila pri stretnutí s Ježišom Kristom. Musíme si priznať, že podobné impulzy sa objavujú aj v našom živote, len možno na nich neodpovedáme rovnako spontánne.
      Katechizmus Katolíckej cirkvi nám však hovorí, že laikom, tak ako všetkým veriacim v Krista, je na základe krstu a birmovania od Boha zverený apoštolát, a že majú povinnosť a právo pracovať na tom, aby všetci ľudia na celom svete poznali a prijali Božie posolstvo spásy (porov. KKC 900).
PAR      Nie je potrebné uvádzať ďalšie argumenty, pretože dobre chápeme potrebu osobného zaangažovania sa na poli evanjelizácie. Sme azda skôr v rozpakoch ako konkrétne toto apoštolské poslanie uskutočniť. Tak trochu nás máta predstava, že by sme mali kázať druhým tak ako to robia kňazi. Apoštolát však môže mať veľa podôb v závislosti na rôznosti darov, ktorými nás Boh obdaroval.
MY      Veľmi pekne nám to priblíži svedectvo ženy v stredných rokoch, ktoré vydala na jednom evanjelizačnom podujatí, a ktoré pre nás zaznamenal John Gillmartin.
      Žena rozprávala podrobne o tom, že odkedy odišla z rodičovského domu, Boh sa začal vytrácať z jej života. Po rokoch sa ocitla následkom rôznych situácií v stave, keď sa jej život zdal v troskách, nenachádzala jeho zmysel a často uvažovala o tom, že ho sama ukončí, jej priateľka – akoby len tak mimochodom – dala jej letáčik, ktorý pozýval na evanjelizačný seminár. Spomenula si na svoje detstvo, kedy spolu s rodičmi chodievala do chrámu a spolu s nimi sa modlila. Možno, že i pod nostalgickým vplyvom tejto spomienky sa rozhodla, že tam pôjde. Bol to pre ňu deň milosti, kedy počúvajúc Božie slovo spoznala nielen svoje zlyhania v živote, ale našla tiež odvahu otvoriť sa pre Boha a začať s ním nový život.
      Keď o tom neskôr uvažovala, ďakovala Bohu za priateľku, ktorá jej dala letáčik, ktorým sa odštartovala zmena v jej živote. Zaumienila si, že ako poďakovanie za dar obrátenia, bude sa usilovať byť podobným „rozsievačom Slova“. Keďže nebola výrečná a veľmi sa hanbila s niekým hovoriť o Bohu, našla si iný spôsob. Nosila pri sebe vždy nejaký časopis alebo vreckové vydanie Svätého písma a zakaždým sa ho usilovala niekde nechať: v čakárni u lekára, kaderníčky, v autobusovej čakárni... Modlila sa: „Pane, ja nie som výrečná, nuž hovor Ty sám...“ Večerami čítala Evanjelia a vety, ktoré sa jej dotkli písala na malé kartičky alebo na malé reprodukcie ikon. Na druhý deň ich v obchode dávala zákazníkom spolu s účtom za nakúpený tovar. Niektorí kartičku hneď zahodili, iní ju bez prezretia vhodili do tašky a boli aj takí, ktorí sa poďakovali. Hovorila, že spočiatku to robila s veľkou trémou a s určitou hanblivosťou. To sa však zmenilo jeden večer, keď tesne pred zatvorením obchodu prišla pani, ktorá tam v ten deň nakupovala. V očiach mala slzy, no bola šťastná. Povedala: „Ďakujem vám, za kartičku... Viem, že cez ňu ku mne prehovoril Boh! Dnes som sa po mnohých rokoch znovu modlila...“ Stisla jej ruku a bez ďalšieho vysvetľovania odišla. Odvtedy z nej spadla akákoľvek tréma či hanblivosť pri takomto spôsobe evanjelizácie. Veď – ako sama povedala: „Mám istotu, že Boh má veľký záujem o každého.“
ADE      Nie je možné byť kresťanom a pritom byť ticho o Bohu. Všetci sme povolaní k ohlasovaniu Evanjelia. A svedectvo tejto ženy ukazuje, že ak človek miluje Boha, nájde spôsob ako ho zvestovať tomuto svetu. Ak v nás bude horieť túžba zvestovať Ježiša Krista, tým, ktorí ho nepoznajú alebo ho poznajú len veľmi povrchne, potom určite nájdeme spôsob, ktorým zúžitkujeme všetky dary, ktorými nás Boh obdaroval.

30.03.2008 | Čítanosť(2721)
Téma: Pôst / Mt 4, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(8647)
Mt 4, 12-17
12.06.2003 | Čítanosť(3404)
Mt 4, 18-22
12.06.2003 | Čítanosť(2881)
Mt 4, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet