20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nehovor zle o druhých, keď to naisto nevieš. A keď to i naisto vieš, opýtaj sa: a načo mám o tom hovoriť?

~Johann K. Lavater~

28.04.2006 - Miron
čítanosť1059 reakcie0
(Share 174 0)


Téma: Nedeľa myronosičiek / Mk 15, 42 – 16, 8 /Sk 6, 1-7

Homília

AI      Vo veľkonočnom období nás sprevádzajú čítania zo Skutkov apoštolov. Je zaujímavé sledovať život prvého kresťanského spoločenstva v Jeruzalema, ako aj obrovský misijný rozmach Cirkvi.
KE      Na druhej strane je veľmi poučné vnímať nebezpečenstvá, ktoré striehli na mladú Cirkev.
DI      Boží nepriateľ – diabol – zaútočil na Cirkev najprv zvonku: Apoštoli Peter a Ján sa po uzdravení chromého ocitnú vo väzení a na druhý deň sú vypočúvaní a zastrašovaní veľradou (Sk 4, 1-22). O niečo neskôr sú uväznení všetci apoštoli. Znovu išlo o pokus veľrady umlčať hlásateľov evanjelia a vzkrieseného Ježiša Krista. Tento útok zvonka na mladú Cirkev bol však bez úspechu. Preto diabol zmenil taktiku. Zaútočil vo vnútri kresťanského spoločenstva. Najprv cez klamstvo manželov Ananiáša a Zafiry, ktorí sa snažili zatajiť časť peňazí, ktoré dostali za predaný pozemok. Pred týmto vírusom pokrytectva ochránil mladé spoločenstvo Boh zázračným spôsobom: Ananiáš a Zafira následkom svojho klamstva zomierajú.
      Dnes nám sv. Lukáš rozpráva o druhom útoku, ktorý, aj keď sa zdá temer neškodný, môže spôsobiť veľké škody. Hovorí toto: „V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy“ (Sk 6, 1).
      Jeruzalem bol v tom čase veľkým mestom. Centrum mesta bolo obývané Židmi, ktorí sa v Jeruzaleme narodili alebo sa dávnejšie prisťahovali z okolitých miest – sv. Lukáš ich nazýva Hebrejmi. Predmestia Jeruzalema obývali Židia, ktorí sa z diaspóry presťahovali do Jeruzalema. Zväčša rozprávali grécky a preto ich sv. Lukáš označuje ako Helenistov. Medzi týmito Židmi vládlo určité napätie, pretože „Hebreji“ sa vyvyšovali nad „Helenistmi“.
      V prvej kresťanskej komunite boli však aj jedni aj druhí. Apoštoli vytvorili akúsi prvú charitu, ktorá sa zameriavala na núdznych, predovšetkým však na vdovy, ktoré mali v tej dobe veľmi ťažké postavenie. Boli odkázané na pomoc príbuzných. Ak ich nemali, žili vo veľkej chudobe a núdzi. A práve im apoštoli z prostriedkov, ktoré dali zo svojho nadbytku druhí, zabezpečovali jedlo. Keď však počet kresťanov prudko narástol, začali problémy s distribúciou. Nebolo v silách apoštolov zabezpečiť túto službu rovnomerne v celom Jeruzaleme. Najviac sa to dotklo predmestí Jeruzalema – teda Helenistov. A tí začali šomrať...
      Šomranie je dobrou pôdou, na ktorej rýchlo rastú jedovaté výhonky – podozrievanie, ohováranie, hnev, nenávisť i rozdelenie. Apoštoli toto nebezpečenstvo rýchlo spoznali a odstránili ho tým, že ustanovili diakonov, ktorí sa mali venovať tejto službe.
PAR      Možno si teraz hovoríte: „Toto nám nie je neznáme. Máme svoje skúsenosti s týmto nebezpečenstvom...“ A máte pravdu. Nie je azda žiadne kresťanské spoločenstvo, farnosť, ktorá by nebola vystavená podobnému útoku. Mnohokrát ide o maličkosti, kvôli ktorým niekto začne šomrať...
      Pozrite sa. V jednej farnosti urobili jednoduchú opravu starého oltára, čím nepatrne zmenili jeho rozmery. To však spôsobilo, že jedna sada oltárnych plachiet sa už nedala použiť. Veriaca, ktorá pred rokmi tieto plachty obetovala pre chrám, o tom však nevedela a tak usúdila, že cerkovníčka má niečo proti nej, keď nepoužíva jej plachty. Jej šomranie sa postupne rozšírilo i na kňaza a kurátorov. Najprv šomrala iba doma pred manželom, ale potom i pred príbuznými a priateľmi. Z dohadov sa stali tvrdenia a za krátky čas vo farnosti panovalo veľké napätie. Aj keď sa neskôr všetko vysvetlilo, toto šomranie nadlho poznačilo mnohé vzťahy vo farnosti. A podobných príkladov by sme mohli uviesť neúrekom.
MY      Ani naša farnosť nie je imúnna voči takémuto útoku nepriateľa. Keď však vieme o tomto nebezpečenstve, môžeme sa mu vyhnúť.
      Ak vnímame nejaký nedostatok v živote farnosti, nemusíme šomrať – môžeme ponúknuť svoju pomoc na vyriešenie problému. Ak nás niečo mrzí, nemusíme šomrať – môžeme ísť k svojmu duchovnému otcovi a úprimne sa o tom porozprávať. Je potrebné komunikovať a nie podľahnúť vírusu šomrania, pretože mnohé „problémy“ sú iba maličkosti, ktoré sú buď zle pochopené, alebo majú veľmi jednoduché riešenie.
ADE      Ak sa naučíme odhaľovať a odolávať útoku nepriateľa – šomraniu, predídeme mnohým zbytočným napätiam vo svojej farskej rodine a tým ju posilníme a upevníme.

Sk 6, 1-7 – Archív / Kartotéka / Inšpirácie
Mk 15, 42-47; 16, 1-8 – Archív / Kartotéka / Inšpirácie
Archív / Kartotéka / Inšpirácie

12.06.2003 | Čítanosť(2005)
Mk 15, 33-47
12.06.2003 | Čítanosť(1721)
Mk 15, 1-32


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet