24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    To, čo postihuje človeka samého, nikdy nie je tak strašné, ako to, čo postihuje iných a čoho bezmocne a proti svojej vôli musíme byť svedkami. Boh nech je milostivý tomu, kto niekoho má rád.

~Gunnarson ~

28.04.2006 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1059 reakcie0
(Share 259 0)


Téma: Radosť všetkých vekov / Pascha

Myšlienky... 167/2006

„Ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi“ (1 Kor 15, 22)
Niet ho tu!
V živote človeka sú otázky, ktoré ho často znepokojujú a trápia. Jedna z nich je aj tá, ktorá nás vedie do chrámu počas veľkonočných sviatkov. Kristus zomrel a vstal! Je to možné? Je hrob tou poslednou stanicou človeka, odkiaľ už nevedie nijaká cesta? Je všetkému koniec?
Všimnime si, že aj pri Kristovom vzkriesení boli všetci vystrašení a prekvapení. Ženám, ktoré sa zavčasu ráno ponáhľali k hrobu, aby pomazali Kristovo telo, anjel povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu...“ (Mk 16, 6). Sv. Marek ďalej spomína, že ženy sa rozhodli nepovedať nikomu nič, lebo sa báli. Zmocnil sa ich strach a úžas (1, 8). Ten, ktorý zomrel a bol pochovaný, vstal a žije?
Pred niekoľkými rokmi bol aj v našich kinách premietaný film Ben Hur. Je to film z čias zrodu kresťanstva, ktorý sa končí ukrižovaním a smrťou Ježiša Krista za hriechy sveta. Udalosti tohto filmu majú rýchly spád, na konci Kristovi prívrženci oznamujú istej skupine: „Náš kráľ umrel!“ A keď sa títo smutne začnú rozchádzať, na plátne sa objavia slová: „On neumrel! On žije v srdciach ľudstva!“
Tento film však nevyjadril to, čo my veriaci kresťania oslavujeme na Veľkú noc. On nežije len v srdciach ľudstva a vo vďačnej spomienke miliónov veriacich. My vieme, že skutočne zomrel a vstal z mŕtvych. A tak žije nielen v srdciach a v našej vďačnej spomienke, ale aj ako víťazný premožiteľ a pôvodca nášho života.
Ústredná pravda
Ježišovo zmŕtvychvstanie je preto vrcholná pravda našej viery. Už sv. Pavol hlásal: „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Prvé kresťanské spoločenstvo ju verilo a prežívalo ako ústrednú pravdu. Tradícia ju podáva ďalej ako základnú pravdu. Spisy Nového zákona ju potvrdzujú a spolu s krížom sa ohlasuje ako podstatná časť veľkonočného tajomstva (porov. KKC 638).
Maďarský kazateľ Tihamér Tóth v jednej svojej veľkonočnej kázni povedal, že keby sa naše vierovyznanie končilo slovami : „Ukrižovaný zomrel a bol pochovaný“, dnes by po Kristovi zostala iba historická pamiatka. Ale to, že sa kresťanstvo rozšírilo po celom svete, je zásluhou toho, že naše Vyznanie viery pokračuje slovami: „Tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.“
Preto Cirkev svätí veľkonočné sviatky s najväčšou slávnosťou a radosťou ako „sviatok sviatkov“. K radosti vyzýva veriacich, anjelov, aby s ňou všetko, čo je na nebi a na zemi, s radosťou spievalo, ako je to vyjadrené vo Veľkonočnej utierni: „Nech sa nebesia veselia, nech sa raduje zem, nech spieva celý vesmír viditeľný a neviditeľný, lebo žije Kristus, radosť všetkých vekov“ (Nebesa ubo dostojno da veseľatsja...).
Najväčšia radosť
Keď čítame úvahy svätých otcov o tomto sviatku, nájdeme v nich radosť a jasanie. Napr. sv. Gregor Nazianský píše: „Rád by som mal hlas anjela, aby ma počul celý svet, keď volám: - Pán vstal z mŕtvych.-“ A sv. Augustín píše: „Ani vysloviť nemôžem, čo dnes cítim. Radosť môjho srdca nevie vyjadriť nijaký jazyk. Áno, toto je deň, ktorý nám učinil Pán!“
Radosťou je teda naplnený celý kresťanský svet, ktorý tento sviatok oslavuje. Kristova smrť a jeho vzkriesenie tvorí nerozlučné veľkonočné tajomstvo. Už apoštoli posilnení Svätým Duchom začali na prvé Turíce ohlasovať vzkrieseného Krista ako svedkovia, ktorí ho po jeho smrti znova videli živého a dotýkali sa ho. Odvtedy Cirkev pokračuje v tomto hlásaní. Nielen na Veľkú noc, ale vlastne v celom cirkevnom roku je každá nedeľa spomienkou na toto slávne zmŕtvychvstanie, čo je pekne vyjadrené najmä v ruštine, kde sa nedeľa nazýva „voskresenije“. Každá ranná modlitba v Cirkvi je pozdravením toho, ktorý premohol smrť a svojím zmŕtvychvstaním nám daroval večný život.
Preto je tu aj odpoveď na otázku, čo je po smrti: Po smrti nie je prázdnota, tma, nič – ale život. Dôkazom toho je Kristovo zmŕtvychvstanie. Preto my kresťania vieme o Kristovi viac, než to, že žil a zomrel. Hlásame, že vstal a žije aj po svojej smrti. A nielen to! On svojou smrťou premohol smrť a daroval nám večný život. Kristus žije a aj my budeme žiť. Kto žije s Kristom, aj keď zomrie, bude žiť. To sú Kristove slová (porov. Jn 11, 25-26), ktoré majú večnú platnosť (porov. Mk 13, 31).
Kristovo zmŕtvychvstanie i sám vzkriesený Kristus je počiatkom a zdrojom nášho budúceho vzkriesenia. „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých... Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi“ (1 Kor 15 20-22). „V očakávaní tohto zavŕšenia vzkriesený Kristus žije v srdciach svojich veriacich. V ňom kresťania zakusujú «sily budúceho veku» (Hebr 6, 5) a ich život je Kristom unášaný do lona Božieho života, «aby... už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych» (2 Kor 5, 15)“ [KKC 655].

Oslobodenie od hriechu a nový život
Vo veľkonočnom tajomstve treba vidieť dva aspekty: Kristus nás svojou smrťou oslobodil od hriechu a svojím zmŕtvychvstaním nám otvoril prístup k novému životu: „...aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych..., aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4).
Kristovo vzkriesenie nám ukazuje, ako môžeme žiť novým životom a večne. Svoju existenciu môžeme zachovať sami v sebe, nie v druhom – v tom, ktorý bol, je a bude; v tom, ktorý je Bohom živých. Boží Syn to jasne povedal, ako to máme zapísané u sv. Jána: „Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 40).
Osvietení Kristovým zmŕtvychvstaním máme mať jasno v tom, že tu nie je všetkému koniec. Vieme, čo bude ďalej. Vo Vyznaní viery je to jasne vyjadrené: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ Je to večný život v Ježišovi Kristovi, našom Bohu. Sv. Pavol napísal veriacim v Kolosách: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha!“ (Kol 3, 1).

Ako je to s nami?
Myslíme na život po smrti? Žijeme tejto myšlienke? Preto vždy, keď si pripomíname jeho slávne vzkriesenie „a všetko, čo sa pre nás stalo: kríž, hrob, vzkriesenie na tretí deň, vystúpenie na nebesia, zasadnutie po pravici a druhý a slávny príchod“ (z Liturgie sv. Jána Zlatoústeho), nebuďme „nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko“ (Lk 54, 25) o Kristovom vzkriesení. Spojme svoje životy so vzkrieseným Ježišom, aby sme mohli dosiahnuť radostné vzkriesenie, ktoré s vierou očakávame. Buďme si istí, že vo večnosti nás čaká istá blaženosť, o ktorej sv. Pavol napísal: „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9).

27.03.2006 | Čítanosť(2007)
Pascha


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet