19.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Bez námahy si získaš ľudí a veci ti budú slúžiť, ak budeš zabúdať na ne i na seba.”

~SV. JÁN Z KRÍŽA~

05.04.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť3568 reakcie0
(Share 774 0)


Téma: Pohrebný príhovor / Mk 9,40-49 / Povzbudenie v kresťanskej ostražitosti

Homília

      Pri jednej prehliadke cintorína, na ktorom bolo mnoho pomníkov z drahých materiálov, ale i pomníky umeleckých, originálnych i historických hodnôt, jeden priateľ sa zastaví a povie:
      - A predsa toto všetko je len bezduchá hmota. Je to krásne, a predsa to nepomôže človeku. Najkrajší pomník si musí vybudovať každý sám. Pomník, ktorý sa bude páčiť Bohu, pomník, ktorý nám prinesie pochvalu z úst nášho Sudcu-Pána Ježiša.
      Takýto pomník nám chce pomôcť vystaviť Pán Ježiš radou v evanjeliu, keď hovorí:
      „Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka, odtni ju..., ak ťa zvádza na hriech noha, odtni ju..., ak ťa zvádza na hriech oko, vylúp ho..., lebo lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva bez ruky, nohy, oka, ako s rukou, nohou či okom do zatratenia“ (Mk 9,43-47).
      Určite každý z nás si vie predstaviť tú úžasnú zmenu, ktorá pri smrti nastane. Neveríme na rozprávky, a predsa veríme v život večný. Veríme, že za všetko, čo sme vykonali očami, rukami, nohami, musíme čakať odmenu alebo trest. Nikto z nás neukáže, že nebo je niekde nad hlavou a peklo pod našimi nohami. Z takýchto nesprávnych detských úsudkov sme už vyrástli.
      Ježiš nás predsa učí o stave blaženosti a stave zatratenia.
      Ján opisuje tento stav blaženosti, ktorého na chvíľu bol svedkom pri premenení na hore Tábor takto: „Oko nevidelo, ucho nepočulo a srdce človeka nepocítilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú, „ A Peter apoštol zvolá: „Pane, dobre je nám tu...!“ (Mt 16,4). To je stav blaženosti, nie rozprávkový raj, detská predstava.
      Z úst Krista vieme aj o stave zavrhnutia. Ježiš pripomína poslucháčom oheň. Neveríme na grilovanie, na znetvorené príšery, ako nazývame padlých anjelov. Pán Ježiš večné odlúčenie od lásky nazval slovami, z ktorých cítiť úžasnú zúfalosť. Povedal: „ ...vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. Tam bude plač a škrípanie zubami“ (Mt 8,12).
      Náš nebohý brat zomrel zmierený s Bohom. Aj keď máme na mysli, že sme ľudia slabí, hriešni a nedokonalí, veríme v lásku Ježiša Krista k nám. Cítime to i v podobenstve o márnotratnom synovi, ktorého otec prijíma a odpúšťa mu skôr, ako ho o to syn požiada, pretože ten už cestou odprosil otca. Tak aj my veríme, že naša ľútosť, ktorej nás učí Cirkev, je to, čo vykonal márnotratný syn cestou späť k otcovi. Veríme, že tak ako odpustil otec synovi, pretože syna veľmi miloval, že aj náš brat našiel milosť v očiach svojho Sudcu, Ježiša Krista.
      Aj iné podobenstvo je pre nás v tejto chvíli povzbudením, keď sa lúčime s otcom, dedkom. Pán Ježiš rozprával o dobrom pastierovi, ktorý ide aj za zatúlanou ovečkou a teší sa, že ju našiel. To je často poučenie pre nás, keď sme opustili cestu za Ježišom, dali sa zviesť ľahkosťou ciest sveta. Pri spomienke na svoju smrť však v týchto slovách nachádzame zvláštnu silu vrátiť sa na cestu späť.
      Pán Ježiš si dnes od nás v evanjeliu praje, aby sme boli soľou, ktorá nestráca na kvalite. Aby sme vytrvali vo svojom vyznaní, aby sme raz mohli obsiahnuť večný život. Posilnime sa preto vo všetkej vážnosti. Chráňme si svoje oči, uši, ústa a svoje telá od hriechu.
      Uvedomme si pri rakve svojho drahého, že pred Bohom je hriech najväčšou urážkou lásky. Nikdy a nikoho hriech neuspokojí tak ako zdržanlivosť, ako ochota priniesť skutočnú obetu. Uvedomujeme si aj slová Pána Ježiša: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora“ (Mk 9,42).
      Pri tomto stretnutí, keď sa lúčime s vaším otcom, málo o ňom hovoríme. On už pozná výrok z úst Krista-Sudcu. Viac sme sa však zamysleli nad sebou. Budujme aj my svoj vzácny pomník, nie z neživej hmoty, ale originál, umelecké dielo, ktoré v histórii nezapadne prachom, lebo Boh tým, ktorí ho milujú, pripravil večnú odmenu v Božom kráľovstve.
      Toto prajme a vyprosujme i vášmu otcovi pri dnešnej rozlúčke a zároveň si to vyprosujeme i pre seba.
      Odpočinutie večné daj duši nášho zomrelého brata, Pane, a svetlo večné nech mu svieti.
Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2916)
Mk 9, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2484)
Mk 9, 38-50
12.06.2003 | Čítanosť(2366)
Mk 9, 2-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet