19.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Všetci svätí boli robotníkmi: na prvé miesto položili prácu na sebe a tá vyústila do práce vonkajšej, osožnej a humanitnej.”

~GIACOMO ALBERIONE~

20.06.2003 - Miron
čítanosť779 reakcie0
(Share 240 0)


Téma: Mt 15, 21-28

Myšlienky... 243/2001

      Židia a zvlášť farizeji často prirovnávali pohanov k psom. Bolo to veľmi nepríjemné prirovnanie, pretože pes bol považovaný za „nečisté“ zviera. Pohania boli mimo zmluvu, ktorú uzatvorili praotcovia s Bohom, preto ich Židia považovali za nehodných, aby prebývali medzi nimi a tobôž nie, aby jedli pri spoločnom stole. Židia boli oddelení od ostatných rás a kultúr ako si to vyžadoval Zákon. Toto oddelenie sa stále viac prehlbovalo podnecované lákavou predstavou výnimočnosti – boli Bohom vyvolený národ – a všetci ostatní boli jednoducho ignorovaní ako niečo menejcenné.
      V dnešnom evanjeliu počujeme Ježišovo prehlásenie, že bol „poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela“ (Mt 15, 24). Použil obraz, aby zdôraznil, že chlieb, ktorý je určený deťom sa nedáva psom. Skúšal odstrašiť kanaánsku ženu – pohanku, ktorá u neho hľadala uzdravenie pre svoju dcéru. Ale vieme, že Kristus sa nikdy neodvrátil od tých, ktorí k nemu prišli s úctou a dôverou, aby u neho našli uzdravenie a odpustenie. Vedel, že viera tejto ženy v nekonečnú Božiu lásku by mohla byť svedectvom pre všetkých.
      Evanjelista Matúš hovorí, že keď k Ježišovi prišla táto kanaánska žena, prosila o uzdravenie svojej dcéry zvláštnym spôsobom – „kričala“. Musela kričať, pretože si uvedomovala bariéru medzi pohanmi a Židmi. Uvedomovala si, že kontakt s pohanom pre Židov znamená rituálne znečistenie. Zostala teda opodiaľ, aspoň fyzicky rešpektujúc toto oddelenie. Na druhej strane však túto hranicu prekročila, keď oslovila Ježiša ako „Pána a syna Dávidovho“. Toto označenie Židia vzťahovali na očakávaného Mesiáša. Žena, tým že ho použila, svedčila, že Ježiša Krista považuje za Mesiáša, za Božieho Syna. Pevne verila, že jej môže pomôcť, že uzdraví jej dcéru. A táto viera ju nútila kričať o pomoc, kričať, aby upútala Ježišovu pozornosť. A keď Ježiš nereagoval, kričala ďalej. A musel to byť riadny krik, keď učeníci žiadali Ježiša Krista, aby ju poslal preč. Ježiš Kristus im odpovedá: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ (Mt 15, 24) Je to zvláštna odpoveď na žiadosť učeníkov. Ženu neposiela preč, ale vysvetľuje prečo nič nekoná. Kanaánčanka, keď videla, že ju neodohnal, osmelila sa a prišla celkom blízko. Poklonila sa Ježišovi Kristovi a znovu prosila o pomoc. Ježiš jej však pripomenul jej postavenie: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ (Mt 15, 26) Kristus je Chlieb života poslaný deťom Izraela, Božiemu vyvolenému národu. „Psy“ alebo pohania nemajú účasť na zmluve medzi vyvoleným národom a Bohom, preto nemajú právo požívať dary určené pre deti Izraela. Kanaánčanka sa však pokúsila využiť štrbinku nádeje, ktorú Spasiteľ nechal otvorenú tým, že namiesto slova „psy“ použil slovo „šteňatá“ a pohotovo reagovala. Spasiteľovi pripomenula scénu, ktorá sa odohrávala azda pri každom stolovaní: „Ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ (Mt 15, 27) Verila v Krista, hoci bola pohanka. Verila v jeho všemohúcnosť a lásku. Verila, že môže uzdraviť jej dcéru. A Ježiš jej povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ (Mt 15, 28) Ježiš videl do jej srdca od začiatku. Vedel o jej viere. Preto nevyhovel žiadosti učeníkov a neodohnal ju. Prečo ju však nechal toľko prosiť? Prečo ju odstrašoval tým, že pripomínal jej pôvod? Azda preto, aby jej odhalil – a aj nám – niečo nové o vzťahu človeka s Bohom. V tomto stretnutí Spasiteľa s pohankou sa ukázal záblesk doby Nového zákona. Nový Boží ľud nebudú tvoriť ľudia patriaci telesne do nejakého vyvoleného spoločenstva. Nový Boží ľud budú tvoriť tí, ktorí uverili v Ježiša Krista.
      Skrze túto vieru patríme do tohto nového Božieho vyvoleného ľudu. Uvedomujeme si dostatočne veľkosť svojho postavenia. Sme dostatočne vďační, za dary, ktoré sa nám skrze toto vyvolenie dostávajú?
12.06.2003 | Čítanosť(2658)
Mt 15, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2658)
Mt 15, 29-39
12.06.2003 | Čítanosť(2455)
Mt 15, 1-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet