19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Každý kresťan má povinnosť byť Božím hlásateľom medzi neveriacimi blížnymi: nie krstným listom či púhym slovom, ale predovšetkým životom z viery. Veď najlepšími pôsobiacimi prostriedkami kresťanstva sú pevnosť charakteru kresťanov, ich dôvera vo večný život, dobrota srdca a radosť.

~Jozef Hrbata ~

30.03.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť711 reakcie0
(Share 197 0)


Téma: 4. jún sv. František Caracciolo, kňaz / Mk 12,28b-34

Homília

Mnohí sa čudujú, prečo veci a udalosti, ale tiež aj ľudia nám zovšedneli. Odpoveď znie: Stratila sa láska.
Dostal si dar? Tešil si sa? Vďačnosť a láska sa časom stratili, a dar si odložil. Čudujú sa, že to už medzi nimi nie je tak ako kedysi. Láska medzi nimi má už štrbinu.
Tak to je aj s duchovnými vecami, so vzťahom k Bohu, k Cirkvi i vlastnej duši. Dnes si však máme uvedomiť, aby sme tomu zabránili.
Zákonník položil otázku Ježišovi: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ (Mk 12,28). Keď Ježiš mu vysvetlil problém, odpovedá na položenú otázku: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (Mk 12,34).
Túto udalosť stretnutia Ježiša so zákonníkom spomínajú všetci traja synoptici (por. Mt 22,34-40; Lk 10,25-28). Príkazu Ježiša venovali veľkú pozornosť. Všetci, ktorí boli prítomní, si to uvedomili. Duch Svätý, ktorý je prvým autorom Svätého písma a ktorý aj dnes riadi Cirkev, týmito slovami nám chce povedať, že tí, ktorí napísali tieto slová, boli tak vedení treťou božskou osobou, aby sa tento príkaz dostal do sŕdc všetkých ľudí. Hoci príkaz lásky je známy už v Starom zákone v Mojžišovej knihe Deuteronómium (por. 6,4-5) a v Levitikus (por. 19,18), predsa ku spojeniu príkazu lásky k Bohu a k blížnemu dochádza až v učení Ježiša. Text nám dáva najavo, aby tento príkaz už nebol rozdelený a taktiež, aby nám nezovšednel. A pretože vieme, že človek je stále pod vplyvom následkov dedičného hriechu, Duch Svätý nás riadi aj dnes. Text je rovnako aktuálny aj teraz.
Božie slovo je sväté. Boh je svätý. Aj keď sme svedkami toho, že dnes aj veriaci neradi premýšľajú o sviatosti a chcú byť svätí iba niekedy, snáď v kostole a inde nie. Je potrebné znova si pripomenúť slová textu Pána Ježiša.
Sú mnohé prostriedky na prebudenie duchovného života. Medzi ne patrí aj adorácia. Kľačanie v kostole pre nás veriacich, to nie je strata času. Keď nám robí radosť prítomnosť človeka, ktorého si vážime, s ktorým nás spája niečo krásne, vieme stretnutie predlžovať, vieme sa naň tešiť a podobne. Aj Ježiš je ten, ktorý pre nás mnoho znamená.
Pri všetkej našej vďake za všetko, čo pre nás urobil, zabúdame na stretávanie s Ježišom. Zo životopisov svätých vieme, akú veľkú radosť Kristovi spôsobuje naša prítomnosť, naše pobudnutie a ako bohato nás chce odmeniť za naše chvíle, ktoré mu venujeme a s ním strávime.
Povzbudenie nachádzame v dnešnom svätom Františkovi Caracciolovi.
Bol zakladateľom rehoľného spoločenstva, ktoré si vzalo za cieľ ustavične adorovať, klaňať sa Kristovi. Keď to nemohol pred bohostánkom, tak nič mu nebránilo to urobiť aj vtedy, keď pomáhal vo svojom okolí, nech robil čokoľvek. Vo svojom živote spoznal zásah Božej lásky. Chcel byť kňazom. Vážne ochorel. Dal sľub, že keď bude kňazom, že chce byť horlivý. Ozdravel a stal sa horlivým kňazom. V Neapoly žil aj iný kňaz, ktorý mal také isté priezvisko ako on. Istý Ján Augustín Adorno tomu kňazovi poslal list, v ktorom ho žiada o spoluprácu pri zachraňovaní duší prostredníctvom poklony Prevelebnej Sviatosti, čiže o založenie nového rehoľného inštitútu, ktorý by mal tento cieľ. List prišiel omylom k nášmu Askaniovi. On v tom videl vôľu Božiu. V tomto spoločenstve bol aj predstavený. Na jeho príhovor sa stalo mnoho zázrakov.
Eucharistická adorácia aj dnes je zdrojom milostí a požehnania. Tu pred vystavenou sviatosťou zisťujeme, že nám lásky neubúda, ale práve naopak. Aj tie problémy, ťažkosti a ľudia, ktorých sa bojíme a pred ktorými sa znepokojujeme, všetky sa tu pred Kristom v Eucharistii stávajú pre nás zdrojom milostí a požehnania. Krátke i dlhšie adorácie pri Ježišovi v Eucharistii, rovnako dnes tak, ako v minulosti boli, sú a budú až do konca sveta duchovným obohatením, posilou, kde nájdeme východiská z neriešiteľných ťažkostí, odvahu predstúpiť aj pred neprítomných ľudí a zvládnuť aj najožehavejšie veci. Ježiš nikoho nenechá bez pomoci, kto si nájde pre neho čas. Poučenia sa nám dostalo cez dnešného svätca.
Áno, tam kde sa vytratí láska, kde sa láska zabije, tam aj tie najsilnejšie a najdôležitejšie plány a predsavzatia sa obrátia na prach. Dnes si teda uvedomujeme, že nesmieme dovoliť, aby nám zovšedneli tak veľké veci, ako je adorácia.
Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2460)
Mk 12, 35-44
12.06.2003 | Čítanosť(2378)
Mk 12, 18-27
12.06.2003 | Čítanosť(2290)
Mk 12, 13-17


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet