21.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Najhlbšou radosťou človeka je robiť druhého či dokonca mnohých ľudí šťastnými. A šťastie nie je zasa nič iného ako trvalá radosť. Kto radosť šíri, radosť vlastní.

~Johannes Christoph Hampre ~

24.03.2006 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1116 reakcie0
(Share 228 0)


Téma: Eucharistia v živote bl. Vasiľa Hopka

Myšlienky... 110/2006

Z rozhodnutia pápeža Jána Pavla II. sa v októbri 2004 začal Rok Eucharistie, ktorý trval do októbra 2005. Bola nám ponúknutá nová príležitosť, aby sme toto ústredné postavenie Eucharistie mohli znova oživiť a pochopiť, premyslieť a zaradiť a s láskou prijať do nášho osobného života i do života celého kresťanského spoločenstva.
Pri tejto príležitosti sme si znova uvedomili, že Svätá liturgia nie je len pobožnosť, nie je len modlitba. Je to „vrchol celého kresťanského života“ (KKC 1324), je to osobitné a tajomné stretnutie so živým a dobrotivým Ježišom, Pánom a Spasiteľom ľudstva. „Je zhrnutím a súhrnom našej viery“ (KKC 1327).
Eucharistia je pokladom Cirkvi, srdcom sveta, závdavkom cieľa, po ktorom túži každý človek, aj keď si to často neuvedomuje. Eucharistia je pre nás to, čo povedal svätý Peter v mene nás všetkých: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68). Preto sa Cirkev, podnecovaná láskou, usiluje odovzdať nasledujúcim kresťanským generáciám vieru a náuku o eucharistickom tajomstve bez toho, aby z nej stratila čo len čiastku.
K takémuto chápaniu Eucharistie nás vyzýva pápež Ján Pavol II.: „Najmilší bratia a sestry, vstúpme do školy svätých, veľkých interpretov pravej eucharistickej zbožnosti. V nich dosiahla teológia o Eucharistii plnú krásu, prenesenú do života, je pre nás nákazlivá a, takpovediac, zahrieva...“ (Cirkev žije z Eucharistie, 62).
Svätí a blahoslavení sú nám takto Bohom ponúknutí ako príklad a ako pomoc pre náš každodenný život, aby sme dosiahli šťastie nielen tu na zemi, ale predovšetkým vo večnosti.
Osobitnú lásku k Najsvätejšej Eucharistii vidíme v živote blahoslaveného Vasiľa Hopka. Po príchode do svojej rodnej obce Hrabské vždy navštívil chrám a vedel dlho zotrvať pred svätostánkom, pred ktorým sa vždy trikrát hlboko poklonil. Eucharistiu chápal ako neoceniteľný dar nielen vtedy, keď ju slávime, ale aj keď spočívame pred ňou mimo svätej liturgie, aby sme načerpali z toho istého prameňa milosti. Takto – v rokoch utrpenia – mohol o sebe povedať slová, ktoré pápež Ján Pavol II. napísal vo svojej encyklike Cirkev žije z Eucharistie: „Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu!“ (25).
O úcte k Najsvätejšej Eucharistii vydal aj dve knižočky: Christos posredi nas (1947) a Christos v nas (1948). V prvej vysvetľuje, čo je Eucharistia, ako sa máme pripraviť, aby sme ju vždy „s Božou bázňou a s vierou“ prijímali. V druhej poukazuje na to, že hoci ju ľudia prijímajú, ich duchovný život nenapreduje. „Chyba nie je v Eucharistii, chyba je v nás, u človeka. Zvlášť v tom, že naša príprava a vzdávanie vďaky je v nás povrchné, slabé, a preto z tohto veľkého tajomstva nemáme úžitok, tak, ako je to potrebné a možné“ (Kristus v nás, s. 6).
Vo svojej knižočke Kristus v nás o živej viere v Najsvätejšiu Eucharistiu napísal:
„Najprv musíme vedieť, že v našom živote niet väčšieho, cennejšieho bohatstva ako je Eucharistia. Sväté prijímanie nie je nič iné, než zjednotenie Pána Boha s človekom – skrze to, keď prijímame Telo a Krv Ježiša Krista. Pri svätom prijímaní je Ježiš v nás a my v ňom. Toto nie sme schopní poznať v tomto živote. Pochopíme to až vo večnosti.
Živú vieru v takto pochopenú Eucharistiu sme povinní v sebe stále obnovovať. Sväté prijímanie sa pre nás nesmie stať zvykom.
Napríklad tak, ako sme ráno zvyknutí vypiť šálku kávy, bez ktorej by sme sa cez deň necítili dobre. Niektorí ľudia pozerajú na sväté prijímanie, ako na každodenné raňajky. Prijímajú nie zo zbožnosti, ale preto, že sú na to zvyknutí. Žiaľ, ako bez pôžitku mechanicky (zavretými očami) vypijú kávu, podobne bez pôžitku, bez modlitby, bez rozmýšľania prijímajú, pretože to patrí k ich dennému poriadku.
Toto sa nesmie stať s nami!
Tieto rozjímania s modlitbami nám majú pomôcť, aby sme denne obnovovali živú vieru v prítomnosť Ježiša Krista v najsvätejšej Eucharistii, aby sme si denne cenili veľkú milosť, že Ježiš prichádza z neba do nášho srdca.
Rozjímania nám majú pomôcť aj v tom, aby sme «S Božou bázňou a s vierou», prijímali Ježiša tajomne ukrytého v Najsvätejšej Eucharistii pod spôsobom chleba a vína ako k Prameňu nášho života.
Aby sme dosiahli tento cieľ, využime nový spôsob modlitby. Vždy z inej strany sa pozerajme na Krista, ktorého prijímame do nášho srdca vo svätom prijímaní. Ako tomu treba rozumieť?
Vieme, že Ježiš je pre nás Bohom (to znamená Stvoriteľom, Vykupiteľom, Posvätiteľom), ale vieme aj to, že Ježiša možno nazvať aj Lekárom, pretože liečil; Priateľom, pretože pre nás urobil veľa dobrého, a chce nám darovať šťastie; Učiteľom, pretože učil; naším Bratom, podľa tela, atď. Všetky tieto pomenovania Ježiša sú pre nás príležitosťou, aby sme svoje myšlienky s týmto pomenovaním spájali, vždy z inej strany sa na Ježiša pozerali, a vždy mali nové myšlienky. Chceme dosiahnuť, aby príprava, poďakovanie, boli vždy svieže a živé. Preto sa každý deň treba na Ježiša pozerať iným spôsobom a s novými myšlienkami“ (s. 11).
Vďaka týmto myšlienkam si môžeme dnes utvoriť aspoň čiastočný obraz o vysokom duchovnom profile blahoslaveného Vasiľa, aj o tom, ako jasne chápal Eucharistiu, po ktorom túžil do konca svojho života: „Je obetou vzdávania vďaky Otcovi, je dobrorečením, ktorým Cirkev vyjadruje svoju vďačnosť Bohu za všetky jeho dobrodenia, za všetko, čo vykonal stvorením, vykúpením a posvätením“ (KKC 1360).
Nech sa nám myšlienky blahoslaveného biskupa Vasiľa stanú silným osobným stretnutím sa s Ježišom Kristom prítomným v Eucharistii jeho Tela a Krvi. V tomto tajomstve Ježiš sviatostne aktualizuje svoju veľkonočnú obetu, ktorou vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu a nastolil Božie kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja. Z Kristovej Veľkej noci sa rodí Cirkev, ktorá preto žije z Eucharistie, ako to pripomína encyklika Ecclesia de Eucharistia (1). K tomu nech nám poslúži aj žiarivý príklad blahoslaveného biskupa a mučeníka Vasiľa.

13.03.2007 | Čítanosť(5432)
Téma: Prvé sväté prijímanie
20.06.2003 | Čítanosť(3759)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
20.04.2004 | Čítanosť(2741)
Téma: Eucharistia
25.06.2003 | Čítanosť(2194)
Téma: Eucharistia


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet