21.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Pane, nauč nás žiť s myšlienkou na zatratenie. Nie preto, aby sme sa ťa báli, ale aby sme pociťovali zodpovednosť.”

~G. K. Chesterton~

08.03.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť904 reakcie0
(Share 230 0)


Téma: Lk 21,1-4 / Ježiš chce všetko

Homília

      Možno ste videli reprezentačné dielo Historia mundi - Dejiny sveta. Opisujú sa tam veľké činy dôležitých ľudí; kráľovské rodokmene, nádhera kráľovských stavieb, nesmierna moc panovníkov, kráľov či cisárov. Akí malí si pripadáme popri nich my, jednoduchí ľudia.
      V evanjeliu sme počuli o chudobnej vdove, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice len dve leptá a rozpráva o nej celá Cirkev, a bude sa o nej rozprávať až do skončenia sveta.
      Prečo? Ukázala nám cestu k najväčšiemu pokladu v očiach Ježišových. Sedel v Jeruzalemskom chráme a pozoroval tváre, ruky, skutky. Pozoroval srdcia.
      Prichádzalo mnoho boháčov, ktorí nič neskrývali a dávali navonok aj veľa peňazí. Každý mohol vidieť, o akú sumu prišli.
      Prichádza aj nesmelá vdova. Nemohla konkurovať s boháčmi. S rozpakmi vhodila do pokladničky dve drobné mince. Viac nemala. Ježiš to videl, zavolal k sebe učeníkov a tento vdovin skutok ohodnotil slovami; „ Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní“ (Lk 21,3). Dôvod?
      Boháči dávali len z prebytku a nestávali sa chudobnejšími, a dar ich nebolel. Vdova dala však všetko. Nepostupovala nerozumne? Z čoho bude žiť? Preto, že neváhala a dala všetko, Pán Ježiš ju pochválil. Kristus jasne hovorí o našej pravej a najdôležitejšej potrebe: Nie pokrm, nie odev, nie byt, nie dobré kaplánske miesto, ale Boh! Bez Boha ani na okamih nezostali by sme žiť, bez neho sme stratení!
      Drahí bratia a sestry, ten istý Ježiš je tajomne prítomný aj medzi nami, hľadí na nás a pozoruje, čo prinášame do pokladnice jeho Cirkvi. Pristupujeme skromne, veď to, čo prinášame, sú len drobné mince, niekoľko peniažtekov podľa miery a noriem tohoto sveta. Aj o našom zhromaždení platia slová svätého Pavla: „Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela a ani veľa mocných, ani veľa urodzených“ (1 Kor 1,26).
      Aj dnes hľadí Pán Ježiš na to, ako pristupujeme k „pokladnici jeho Srdca“.
      Pristupujú deti a prinášajú detskú nevinnosť, úprimnú nábožnosť. Sú to dva haliere v očiach sveta, je to neoceniteľný poklad v Ježišových očiach.
      Prichádzajú mladí ľudia. Mladík, čo ponúka svoj život pre kňazskú službu, dievča, čo sa chce zasvätiť Bohu a slúžiť svojim blížnym ako rehoľná sestra.
      Prichádzajú dvaja mladí a vkladajú do tejto Božej pokladnice svoju manželskú vernosť.
      Pristupujú rodičia a vkladajú do pokladnice Srdca Ježišovho svoje deti.
      Prichádzajú starší i vdovy, ktorých už život poznačil prácou a krízami. Predkladajú svoje dva peniažteky: modlitbu a obetu.
      Zomrel otec. Krátko predtým zavolal svoje deti a dal im posledné napomenutie a poučenie:
      - Deti, chcem vám pred svojou smrťou vyzradiť jedno malé tajomstvo. Neraz ste boli nespokojné, že sme vždy trocha predlžovali svoju večernú modlitbu. Viete, že som vždy k ružencu pridával šiesty desiatok a vravel som vám, že je obetovaný na zvláštny úmysel, ktorý som vám neprezradil, ale teraz vám ho poviem. Keď som sa ženil s vašou mamičkou, v deň svadby sme urobili sľub, v ktorom sme sľúbili Pánu Bohu, že každý deň k ružencu pripojíme ešte šiesty desiatok za požehnanie syna-kňaza. Teraz zomieram s dobrým pocitom a myšlienkou, že nie jeden, ale traja ste sa odovzdali Bohu. Nepovedali sme vám to preto, aby sme neovplyvnili vôľu vášho povolania.
      Otec zomrel a synovia ostali verní svojmu povolaniu.
      Zo skromných darov buduje Ježiš Božie kráľovstvo. V tom je veľkosť a dôstojnosť kresťanského života. Ale to nás aj zaväzuje zakaždým, keď vstupujeme do chrámu Božieho, keď prichádzame sláviť Eucharistiu. Vtedy by sme sa mali skúmať a položiť si otázku:
      Prinášam naozaj všetko, čo mám?
      Predkladám Bohu ako obetný dar celé živobytie, celý svoj život s jeho radosťami i bolesťami, prácou, námahou i neúspechmi?
      Nič rozumnejšie nemôžeme urobiť so svojím životom, než ho vhodiť do pokladnice Božej dobroty a milosrdenstva. Tak si naveky zachová svoju cenu.
      Modlime sa preto so svätým Ignácom:
      Vezmi, ó Pane, prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, rozum a celú moju vôľu. Všetko čo mám, alebo čím vládnem. Ty si mi to dal a tebe, Pane, to aj vraciam. Všetko je tvoje, nakladaj s tým úplne podľa svojej vôle. Daj mi len tvoju lásku a milosť, lebo tá mi postačí.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2266)
Lk 21, 5-28
12.06.2003 | Čítanosť(1935)
Lk 21, 29-38
12.06.2003 | Čítanosť(1744)
Lk 21, 1-4


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet