23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Čo je strašnejšie ako peklo? A nič nie je užitočnejšie ako bázeň pred ním, pretože bázeň z pekla nám prinesie veniec večného kráľovstva. Kde je bázeň pred peklom, tam niet závisti. Kde je bázeň pred peklom, tam nevíťazí láska k peniazom. Kde je bázeň pred peklom, tam hnev uhasína, žiadostivosť je premožená, nerozumná vášeň vykorenená. A ako v dome neustále ozbrojeného vojaka sa neodváži objaviť ani zločinec, ani zlodej, ani nijaký zlosyn. Ak bázeň pred peklom ovládne našu dušu, to ani jedna z prízemných vášni nemôže nás opantať, ale všetky vyliezajú a utekajú, súc naháňané zo všetkých strán silou bázne. Nič tak rýchlo nevykoreňuje hriech a čnostiam nepomáha k rastu ako stála bázeň pred peklom. Ten, kto nežije v bázni, nemôže získať čnosti a rovnako, kto žije v bázni, nemôže zhrešiť.

~sv. Ján Zlatoústy~

01.03.2006 - Miron
čítanosť505 reakcie0
(Share 183 0)


Téma: Piatok po Pasche / Sk 3, 1-8

Myšlienky... 43/2006

      Chromý muž pri chrámovej bráne mal ťažký údel. Od narodenia bol odkázaný na druhých. Nemohol chodiť, behať, hrať sa s ostatnými deťmi. Jeho rodičia ho všade museli nosiť na rukách. Aj potom, keď dospel, bol odkázaný na druhých, ktorí ho priniesli k chrámovej bráne, aby si niečo vyžobral na živobytie. A ak by sa nám podarilo vstúpiť do jeho srdca, našli by sme v ňom horkosť z nemožnosti siahnuť po životných situáciách, ktoré sa núkajú zdravým ľuďom. Našli by sme aj zatrpknutosť od duševných zranení, ktoré sa mu ušlo od druhých. Veď možno každý deň každé stretnutie s iným človekom mu spôsobilo bolestnú ranu z vnímania vlastnej nemohúcnosti.
      Chromý muž je obrazom ľudskej tragédie. A do tohto obrazu by sme mohli domaľovať obrazy rôznorodej biedy, ktorú poznávame nielen v osobnom živote, ale v životoch blížnych. Problémy s deťmi, problémy v manželstve, neschopnosť nájsť prácu, finančné problémy, zápasy s vlastnými slabosťami, vnímanie osobných prehier a pádov... Neraz to všetko pôsobí tak paralyzujúco, že sa od situácie spomínaného chromého človeka ani veľmi nelíšime.
      Keď apoštoli videli tohto úbožiaka, možno si spomenuli na svojho Majstra, ktorý nikdy neprešiel nevšímavo okolo ľudskej biedy. V jeho mene mu prikazujú, aby vstal, Peter ho chytil za ruku a zdvihol ho. A muž ozdravel. Tento zázrak sa uskutočnil, pretože mu apoštoli sprostredkovali „dotyk nebies“.
      Nech nás vnímanie ľudskej biedy v našej blízkosti nevedie k otupenosti. Skúsme tým najbližším sprostredkovať podobný „dotyk nebies“. A možno tým bude uzdravené aj naše vnútro.

12.06.2003 | Čítanosť(1502)
Sk 3, 1-26


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet