23.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ak si vezmeš niečo alebo niekoho pre seba, nehovor, že ho miluješ; lebo v okamihu, keď sa ho zmocňuješ, aby si si ho ponechal pre seba, umiera ti láska v rukách.”


~MICHEL QUOIST~

10.02.2006 - Miron
čítanosť674 reakcie0
(Share 234 0)


Téma: Márnotratného syna / Lk 15, 11-32

Homília

AI      Podobenstvo o márnotratnom synovi je jedným z najznámejších a najpríťažlivejších. Niet sa čo čudovať. Toto podobenstvo sa hlboko dotýka každého človeka. Istý muž povedal: „Toto je príbeh môjho života.“ Kto z nás nepremárnil aspoň z časti dary, ktoré sa mu dostali? Kto z nás nepretrhol nejaký vzťah nesprávnym krokom?
KE      V tomto podobenstve nachádzame opis svojho života. A keď vidíme podobnosť len v tej prvej časti – teda v nemúdrom počínaní mladšieho syna, potom druhá časť môže byť pre nás návodom i povzbudením.
DI      Márnotratný prehýril svoj podiel z dedičstva hýrivým spôsobom. Potom začal trieť núdzu. Núdza je vždy dôsledkom hriechu. Aj keď azda hriech je neraz zabalený do jagavého pozlátka, potešenie, ktoré núka je trvá iba malú chvíľku. Po nej človek začína „trieť núdzu“. Nie sú to len následky hriechu, ktoré na neho doliehajú, ale aj bolesť z poznania roztrieštenia jeho vnútra.
      Starší syn v podobenstve sa uberal inou cestou. Bol poslušný a ťažko pracoval na zveľadení otcovho majetku. Keď sa dopočul o oslave návratu svojho brata, nahneval sa. Mal pocit, že otec nekoná spravodlivo. Možno aj povedal: „To nie je fér!“ Nepochopil, že môže byť šťastný len vtedy, keď sa dokáže radovať zo šťastia druhých. Nemohol sa vyrovnať s tým, že bratovi sa vrátili všetky privilégia napriek tomu, čo vykonal. „Zmysel pre spravodlivosť“ v ňom úplne zatienil „zmysel pre lásku“.
PAR      Toto podobenstvo by sa však malo volať úplne inak. Najvhodnejší názov by znal asi takto: „O otcovi, ktorý miluje a dáva bez podmienok.“ Vedie nás k tomu uvažovanie nad počínaním otca, ktorý miluje a dáva tromi spôsobmi.
      Ten prvý je charakteristický tým, že otec dáva svoje dary slobodne a nekontrolovateľne. Márnotratný syn to pocítil v dvoch situáciách. Keď požiadal o svoj diel dedičstva, dostáva ho bez toho, aby vysvetlil, na čo ho chce použiť. Keď sa ho rozhodol premrhať, mohol to urobiť, lebo nebol zaviazaný žiadnym prísľubom pri preberaní svojej časti dedičstva. A toto láskavé počínanie, ktoré sa nepýta, ale jednoducho dáva, znovu vníma, keď sa vracia domov. Otec nedáva podmienky typu: ak uvidím, že si zmúdrel, ak uvidím, že sa snažíš, tak potom ti vrátim tvoje postavenie v rodine. Otec jednoducho mu beží v ústrety, dáva mu najlepšie šaty, prsteňom mu vracia spoločenské postavenie a všetkých volá k oslave jeho návratu. A znovu bez akejkoľvek podmienky.
      Druhým znakom otcovej lásky je, že vytvoril prostredie lásky vo svojom domove. Keď mladší syn „prišiel k sebe“, rozhodol sa, že sa vráti domov. Nepýtal sa, či to môže urobiť. Nepýtal sa, či ho otec príjme. Vedel, že sa môže vrátiť. Toto prostredie lásky sa odráža i pri stretnutí otca so starším synom. Ten, hoci bol namrzený, vedel, že môže hovoriť so svojim otcom o svojom rozpoložení. Neobával sa vyjadriť to, čo cítil. A to sa dá iba v prostredí, ktoré je naplnené láskou.
      Tretím znakom otcovej lásky je samotné dávanie. Márnotratnému dal šaty, prsteň, obuv a oslavu... Staršiemu synovi dal všetko, čo bolo jeho (porov. Lk 15, 17). Je nemožné milovať bez dávania. Toto „márnotratné“ dávanie je znakom Božej prítomnosti.
      Toto podobenstvo je rozprávaním o Bohu. Boh je prítomný na miestach a vo vzťahoch, kde sa láska rozdáva bez podmienok. Je prítomný v prostredí, v ktorom sa nikto neobáva, že nenájde lásku. Je prítomný všade, kde láska márnotratne rozdáva. Toto podobenstvo je o Bohu, ktorý je milujúcim Otcom, ktorý beží v ústrety svojmu márnotratnému synovi. Toto podobenstvo je o Božej láske. Je však aj o nás. Každý z nás je buď márnotratným synom alebo starším bratom. Možno, že sa v nás prelína správanie jedného i druhého. Vieme o Božej láske, ktorá sa nepýta, nekladie podmienky, ale márnotratne dáva? Zažili sme to už?
MY      Márnotratný „vstúpil do seba...“ Dnes sme pozvaní, aby sme podobne „vstúpili do seba“. To znamená pokánie. Pokánie je skúsenosť úľavy, oslobodenia a ľútosti. Úľava prichádza, keď pokoj a radosť vystrieda vnútorné napätie z poznaného hriechu. Oslobodenie vystrieda pocit bezvýchodiskového stavu. A ľútosť odstráni výčitky svedomia uvedomením si osobnej zodpovednosti za všetko, čo bolo hriešne v našom živote.
ADE      Brat a sestra! Ak si „Márnotratným synom“ – tak choď domov! Ak si „Starším bratom“ – otvor svoje oči! Ak je v tebe jeden i druhý – tak choď domov a otvor svoje oči! Boh ti už ide v ústrety! (Podľa: MAGERS, H.: A story about God's love. www.eSermons.com)

      Inšpirácie: Lk 15, 11-32

12.06.2003 | Čítanosť(2275)
Lk 15, 11-32
12.06.2003 | Čítanosť(1858)
Lk 15, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet