22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Namiesto sťažovania sa, že Boh je skrytý, vzdávajte mu vďaku za to, že toľko zo seba odhalil.”

~Blaise Pascal~

20.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť950 reakcie0
(Share 358 0)


Téma: Lk 11,5-13 / Proste a dostanete

Homília

      Spomeňme si z histórie, keď zástupcovia ľudu šli k panovníkovi, aby mu predložili svoje žiadosti.
      Spomeňme si napríklad na slovenskú deputáciu z roku 1861, ktorá vo Viedni odovzdala panovníkovi Memorandum národa slovenského a návrh Privilégia na uskutočnenie rovnoprávnosti slovenského národa v Uhorsku, či petičný pochod v Petrohrade v roku 1905.
      Požiadavky obidvoch týchto akcií panovníci neprijali.
      Musíme počítať s tým a môže sa nám to stať, keď niekoho o niečo žiadame, že nás odmietne. U ľudí je to možné.
      Ale nie je možné, aby naše prosby nesplnil Boh. Ježiš hovorí: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Lk 11,9).
      Z toho vidíme, že Ježiš odporúča aj prosebnú modlitbu k Bohu za splnenie našich žiadostí. Niektorí z vás by v tejto chvíli mohli namietať: Aj som sa modlil za uzdravenie svojho syna, a nebol som vypočutý. Syn zomrel.
      Čo o tom súdiť? Aký zmysel má teda prosebná modlitba, ktorú Ježiš odporúča?
      Aby sme vedeli zodpovedať na túto otázku, je potrebné najprv si uvedomiť: Kto je Boh a aký je Boh.
      Nesprávna predstava o Bohu je takáto: Boh pozoruje ľudí, čo robia a keď plnia jeho vôľu, vtedy je k nim dobrý. Ale ak neplnia jeho príkazy, vtedy hovorí: Však počkajte! Toto si zapamätám! Však vy ma budete ešte potrebovať! Ale ani ja vám nič potom nedám, keď vy takto. Ako vy ku mne, tak ja ku vám! Boh takýto nie je, a ani nemôže byť! On nie je pomstivý. On netrnie hrôzou, či ho niekto z ľudí bude poslúchať, alebo nie.
      Ježiš nám nepredstavil takto Boha, ale oznámil nám, že Boh je náš dobrotivý Otec. Žije v nekonečnej blaženosti a chce aj ľuďom dať zakúsiť čo najviac zo svojej blaženosti. Boh je nám blízky, vie o našich prianiach a mnohé z nich spĺňa ešte skôr, než o to žiadame, než si to zaslúžime. Ale aj keď mnohé dary nám dáva aj bez modlitby, predsa niektoré nám chce dať iba tak, že budeme o ne náležite prosiť.
      Boh nám dáva najrôznejšie dobrodenia. Boh sa nevyžíva v tom, keď ho prosíme, aby sa nad nami zmiloval. On je veľkým milovníkom pravdy a chce, aby sme si uvedomili tú veľkú pravdu, že sami od seba nič neznamenáme, lebo nič vlastného nemáme. Keď vyplňuje naše túžby, pri tej príležitosti nás chce vyzbrojiť ešte jedným veľkým darom. Vtedy si totiž uvedomujeme pravdu o sebe. Získavame tú vzácnu čnosť skromnosti a čnosť veľkej dôvery v Boha. Nemyslíme si, že Boh nás týmto ubíja a zhadzuje.
      Ľudia s vynikajúcim vzdelaním by nám vedeli povedať, ako málo človek vo vesmíre znamená, aké sú obmedzené jeho schopnosti. Postupom vedy umĺkajú hlasy, ktoré hovoria o človekovi, že je takmer všemocný gigant. Nejeden absolvent vysokej školy priznáva, že na vysokej škole sa naučil predovšetkým tomu, ako málo má vedomostí.
      Preto Boh žiada prosebnú modlitbu, aby sme sa pri nej zdokonalili v láske a pravde o tom, že sme závislí na Bohu.
      Boh splní každú našu prosebnú modlitbu. Nepochybujeme o tom, že splní aj prosbu takého človeka, ktorý dávno na neho zabudol a potrebuje náhle jeho pomoc. Keby mu aj hneď nedal presne to, o čo žiada, dá mu ešte lepší dar. Dar, ktorý viacej potrebuje, a to je dar čnosti náboženstva.
      Otec chorého syna možno dlhé roky si nespomenul na Boha, a až modlitba za uzdravenie syna ho priviedla k Bohu. On prosil o dar zdravia pre syna, a sám bol obdarovaný tým najväčším pokladom - vierou v Boha. Aj keď syn zomrel, jeho modlitba však nebola zbytočná. Veď tí, ktorí sa za neho modlili, stali sa bližšími Bohu. Prosili a dostali ešte viac, ako si žiadali. Boli obdarovaní Božími milosťami a zážitkom z Božej blízkosti.
      Vzorom v prosebnej modlitbe nám môže byť sám Ježiš Kristus. On pretrpel najťažšiu skúšku. V hodine svojej krajnej úzkosti sa modlil k Bohu v Getsemanskej záhrade. Modlil sa tak vrúcne, až sa potil krvou: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich!“ (Lk 22,42).
      Zdanlivo nebol vyslyšaný. Vieme, že nakoniec zomrel v strašných bolestiach na kríži. Ale jeho modlitba mala zmysel. Po týchto slovách modlitby sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A posilnený zostal verný Otcovi až do posledného dychu.
      Francúzsky spisovateľ Albert Camus opisuje v jednom románe morovú epidémiu.
      Ľudia si mysleli, že mor je trest za ich hriechy. Jedného dňa ale ochorel aj nevinný chlapec, ktorého mali radi, zvlášť veriaci kňaz a neveriaci lekár.
      Lekár venuje chlapcovi všetku svoju starostlivosť, farár sa modlí spolu so svojimi veriacimi tak vrúcne, ako je to len možné, a Boží zázrak sa nedostavil. Chlapec umiera.
      Neveriaci lekár po chlapcovej smrti ešte viac zatrpkol a utvrdil sa v presvedčení, že takýto nespravodlivý Boh nemôže existovať.
      Kňaz sa zachoval opačne. Vyšiel na kazateľnicu a káže:
      - Vo svete existuje veľa utrpenia, ktorého zmysel ľudský rozum ťažko vie pochopiť a postaví sa k utrpeniu dvojako, a to buď sa vzoprie nezmyselnosti zla a odmietne Boha ako nespravodlivého, alebo prijme Boha aj napriek tomu, že zosiela na ľudí utrpenie. V Božích očiach aj utrpenie má výkupnú hodnotu, lebo ľudské duše sa ním dostávajú bližšie k Bohu.
A kňaz volí to druhé. Pokorne sa podriaďuje nepochopiteľným cestám Božím. Nevedel, prečo sa Boh rozhodol povolať chlapca k sebe. Nevedel, či ho povolal preto, aby ho ušetril nejakých veľkých životných sklamaní, alebo pre inú príčinu. Vedel len to, že Boh má moc pripojiť utrpenie ľudí k vykupujúcemu utrpeniu Kristovmu.
      A chválil Boha za to, že práve počas modlitieb za uzdravenie chlapca mnohí sa stretli s Bohom a boli obohatení jeho milosťami.
      Aj my sa preto upevnime v presvedčení, že Boh je vždy s nami a vypočuje každú našu modlitbu. „Neváhajme vytrvalo predkladať Bohu akúkoľvek žiadosť, ale s podmienkou: Nie moja vôľa, ale tvoja, Bože, nech sa stane!
      Neberme do úvahy možnosť, že by nás Boh nevyslyšal. Veď keby sa nám aj zdalo, že Boh nás nepočuje, nedbá o nás, vedzme, že sme pri modlitbe boli obdarovaní ešte lepšími milosťami, než o aké sme prosili.
      Keď budeme Boha o niečo prosiť, nezabudnime ho vzývať aj o to, aby nám láskavo Vnukol také túžby, ktoré by mohol vyplniť pre náš úžitok a pre jeho väčšiu slávu.
      Amen.

10.10.2003 | Čítanosť(1863)
Téma: Lk 11, 5-8
12.06.2003 | Čítanosť(3153)
Lk 11, 14-26
12.06.2003 | Čítanosť(3131)
Lk 11, 27-36
12.06.2003 | Čítanosť(3059)
Lk 11, 5-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet