24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Láska nesmie spočívať v citoch, ale musí sa prejavovať v skutkoch.”

~SV. TERÉZIA Z LISIEUX ~

17.12.2005 -
čítanosť834 reakcie0
(Share 219 0)


Téma: Lk 1, 50 / Kresťan a obavy dnešného človeka 2/2

Výstrižky...
(Zdroj: Pavol Janáč: Téma duchovnej obnovy na december 1992)

      V encyklike Bohatý na milosrdenstvo sa Svätý Otec aj zamýšla nad situáciou našej doby a rozoberá obraz a stav súčasnej generácie, jej úspechy, ale aj obavy a problémy: „My, terajší obyvatelia zeme, žijeme v znamení blížiaceho sa tretieho tisícročia a v duši cítime príchod určitého dejinného prelomu. Terajšia doba považuje seba za šťastnú, lebo pokrok jej ponúka také možnosti, ktoré pred niekoľkými desaťročiami sa nedali ani tušiť. Tvorivá usilovnosť človeka a jeho dôvtip i práca spôsobili hlboké zmeny tak v prírodných vedách a v technike, ako aj v spoločenskom a kultúrnom živote ľudí. Človek si uvedomil svoju vládu nad prírodou a získal väčšie znalosti o zákonoch svojich spoločenských vzťahov. Spoznal aj to, že prestali alebo sa zmenšili prekážky a priehrady medzi ľuďmi a národmi. Lebo vzrástol zmysel pre celok, povedomie jednoty ľudského pokolenia sa stalo jasnejším, vznikla ochota vzájomne si pomáhať tam, kde to opravdivá potreba vyžaduje, a konečne je tu živá túžba i možnosť dať sa do styku s bratmi a sestrami bez ohľadu na -azda aj umelé - rozdiely zemepisné, národnostné i rasové... Avšak okrem toho - vlastne pri tom všetkom - sú tu aj ťažkosti, ktoré, ako sa zdá, stále vzrastajú. Sú to úzkosti a slabosti, ktoré vyžadujú úprimnú odpoveď, a človek cíti, že ju musí dať. Okrem toho položenie terajšieho sveta vykazuje tiene a nezrovnalosti, ktoré nezostávajú vždy na povrchu. Pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu „Radosť a nádej“ 'zaiste nie je jediným dokumentom, ktorý sa zaoberá životom našej doby, má však zvláštnu váhu. A v ňom čítame: „Nezrovnalosti, na ktoré trpí dnešný svet, súvisia so základnou nevyrovnanosťou, ktorá má korene v srdci človeka. Lebo v samom človeku je viacero protikladov. Kým z jednej strany, ako stvorenie, skusuje svoju mnohonásobnú ohraničenosť, zatiaľ z druhej strany sa cíti byť vo svojich túžbach neohraničený a povolaný k vyššiemu životu. Priťahovaný mnohými vábivými vecami, je ustavične nútený, aby medzi nimi vyberal a niektorých sa zriekal. Ba, keďže je slabý a hriešny, nezriedka koná to, čo nechce, a nekoná, čo by chcel. Je teda sám v sebe rozdelený a z toho vznikajú aj toľké a tak veľké rozpory v spoločnosti“. /10/
      Na dokreslenie obrazu našej doby a situácie dnešného človeka a ľudstva Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej encyklike o božom milosrdenstve uvádza a vypočítava hlavné pramene nepokoja dnešného človeka. Na prvom mieste sú to obavy ľudí z hroziaceho nebezpečenstva vojnového konfliktu a rôznych foriem totalizmu. Doslovne hovorí: „Dnešný človek sa teda obáva, že použitím tých prostriedkov, ktoré človečenstvo vynašlo, môžu byť jednotliví ľudia i spoločenstvá a národy vystavené útrapám v dôsledku násilia i nespravodlivosti zo strany iných ľudí, spoločenstiev i národov. Dejiny nášho storočia nám o tom podávajú dostatočné príklady. ...Právom sa teda človek obáva, aby nepodľahol dajakému nátlaku, ktorý by ho pozbavil vnútornej slobody, možnosti prejaviť pravdu, o ktorej je presvedčený, viery, ktorú vyznáva, alebo oprávnenosti poslúchať hlas svedomia, ktorý mu ukazuje správnu cestu. Preto technické prostriedky, ktoré má terajšia spoločnosť poruke, skrývajú v sebe nielen možnosť sebazničenia vojenským konfliktom, ale umožňujú aj „pokojnou“ cestou si podrobiť jednotlivých ľudí, rodiny i celé spoločnosti, ktoré môžu byť z akejkoľvek príčiny nepríhodné tým, čo tieto prostriedky ovládajú a sú hotoví ich použiť bez výčitky svedomia.“ /11/
      Iným zdrojom obáv a úzkostí dnešných ľudí podľa Svätého Otca je hrozba hladu. O tom pápež v encyklike hovorí: „ Pritom je tu veľmi bolestivá skutočnosť, že popri šťastných a nasýtených ľuďoch a ich spoločenstvách, žijúcich v nadbytku a oddaných rozkošiam, sa v istej ľudskej rodine nachádzajú jednotlivci i spoločenské skupiny, ktoré trpia hladom. Sú deti, ktoré zomierajú od hladu pred očami svojich matiek. V rozličných čiastkach sveta a v rozličných spoločenských i hospodárskych štruktúrach sa nachádzajú rozsiahle kraje biedy, núdze a nedostatočného rozvoja. Táto skutočnosť je už známa na celom svete. K tomu ešte tento stav nerovnosti medzi ľuďmi a národmi nielen ďalej trvá, ale aj vzrastá. V súčasnosti sa vyskytuje aj to, že vedľa tých, čo sú bohatí a žijú v hojnosti, iní žijú v biede, v núdzi a často zomierajú hladom, ich počet dosahuje nielen desiatky, ale i stovky miliónov. Z toho musí vznikať stále väčší duševný nepokoj. Je zrejmé, že terajší hospodársky poriadok i sama civilizácia podlieha nejakej základnej chybe, alebo skôr súhrnu chýb a mylnému usporiadaniu vecí, tak, že ľudská rodina sa nemôže z týchto neblahých okolností vymaniť.“ /11/
      Nie zanedbateľné nebezpečenstvo ohrozujúce ľudí je mravný a často aj náboženský úpadok jednotlivca i spoločnosti. Svätý Otec v encyklike o tom hovorí: „Pri pohľade na obraz doby, do ktorej patríme, Cirkev prejavuje svoju účasť na obavách toľkých dnešných ľudí. Okrem toho jej robí starosť úpadok mnohých základných hodnôt, ktoré tvoria nesporný poklad nielen kresťanskej mravouky, ale vôbec ľudskej dôstojnosti a mravnej kultúry, takými sú bezpochyby: ochrana ľudského života od okamihu počatia, ochrana manželstva v jeho nerozlučiteľnej jednote, zachovanie trvácnosti rodín. Uvoľnenie mravov postihuje práve tieto citlivé stránky ľudského života a spolužitia. S tým však prichádza aj kríza pravdivosti v medziľudských vzťahoch, menšia pravdovravnosť, snaha, ktorá v styku s inými ľuďmi hľadá len svoj prospech, zmenšený zmysel pre skutočné spoločné dobro a väčšia náklonnosť k zanedbávaniu tohto dobra. Takže nakoniec všetko stráca svoju posvätnú povahu a stáva sa často akosi neľudským: lebo človek a spoločenstvo, ktorému nič nie je „sväté“, napriek všetkému vonkajšiemu zdaniu mravne upadá“. /12/
      Napriek všetkým týmto obavám a úzkostiam, v ktorých sa človek nachádza, či je to už strach z vojny a obava o existenciu, nezamestnanosť a strach o zabezpečenie výživy, alebo je to obava z nebezpečenstva nového totalizmu a straty základných právd a slobôd, či úzkosť z mravného úpadku, ba priam mravného rozkladu spoločnosti, alebo je to obava z vlastnej prázdnoty a z neutíchajúcich výčitiek svedomia, alebo sú to zdanlivo bezvýchodiskové situácie ľudí ako je alkoholizmus, prepadnutie drogám, najmä mladých ľudí, a tisíce ďalších problémov, treba jednoznačne povedať, že jestvuje riešenie všetkých týchto problémov a východisko aj z tej najhlbšej ľudskej biedy jednotlivca, či spoločnosti. Toto riešenie ľudských problémov a východisko z krízy človeka a sveta má meno Ježiš Kristus! A metóda, spôsob jeho záchrany človeka sa volá milosrdenstvo. Cesta, po ktorej možno prísť ku Kristovi a okúsiť jeho milosrdnú lásku, ktorá lieči a uzdravuje, odpúšťa, dvíha a potešuje, vlieva nádej a istotu, dáva pokoj a zmysel života sa nazýva p o k á n i e !

12.06.2003 | Čítanosť(2812)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2589)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2528)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet