21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Svet bez lásky je mŕtvym svetom a vždy príde hodina, keď človek unavený prosí o tvár nejakej bytosti a o srdce plné nežnosti.

~Albert Camus ~

17.12.2005 -
čítanosť929 reakcie0
(Share 211 0)


Téma: Lk 1, 50 / Kresťan a obavy dnešného človeka 1/2

Výstrižky...
(Zdroj: Pavol Janáč: Téma duchovnej obnovy na december 1992)

      Rímsky filozof Cicero napísal významnú vetu: „História je svedkom času, svetlom pravdy a učiteľkou života“. V plnej miere to platí najmä o dejinách našej spásy, v ktorých nachádzame svedectvá Božej lásky k človekovi. Žiari z nich aj svit Božej pravdy, ktorou Boh osvecoval ľudí cez celú históriu ľudstva. Zjavoval im pravdu o sebe, o svete, o tajomstve človeka a jeho poslaní. Z histórie spásy sa naozaj môžeme učiť žiť podľa vôle Božej. Dejiny spásy sú v plnom a pravom slova zmysle učiteľkou života. V nich hľadáme inšpiráciu a podnety pre obnovu nášho života z viery.
      Do ovzdušia dejín spásy nás intenzívne vťahuje práve začaté liturgické obdobie Adventu, ktorým sa otvára nový cirkevný rok a zároveň započína štvrtý rok Desaťročia duchovnej obnovy na Slovensku. Advent v liturgickom chápaní je obdobie radostného očakávania druhého velebného príchodu Krista na svet a zároveň aj čas bezprostrednej prípravy na oslavu sviatkov narodenia Pána - na Vianoce. Svojím obsahom nás adventné obdobie bezprostredne upriamuje na ten veľký historický advent očakávania prvého príchodu Krista - Vykupiteľa na zem. Vo Svätom písme sú zaznačené všetky tieto nádeje a túžby ľudstva, skonkretizované najmä očakávaním izraelského národa. V dejinách spásy Starého zákona sa zrkadlí aj nešťastie a bieda hriechom zraneného človeka a celého ľudstva. Bolesti a nádeje , slzy a Božia útecha vyslovená ústami prorokov, to všetko dolieha až k nám, ľuďom dneška, ako ozvena dejín spásy.       Toto echo dejín spásy treba nechať zaznieť v našom srdci.
Celé dejiny spásy sú akoby jedno veľké zrkadlo, keď naň hľadíme, vidíme tam seba samých. Sú tam predobrazené naše úzkosti a obavy, naše trápenia a bolesti, naše blúdenie, ale aj hľadanie východiska a volanie o záchranu.
      Pri rozprávaní Svätého písma o prvom hriechu prarodičov vybavuje sa nám v mysli naša vlastná neposlušnosť voči Bohu a naťahovanie ruky po zakázanom ovocí.
      V príbehu Biblie o bratovražde Kaina zasa spoznávame svoju vlastnú nenávisť a závisť, ktorá rozleptáva a ničí lásku medzi bratmi a deformuje všetky medziľudské vzťahy a privádza ich až k tragédiám násilia a vojen.
      Obraz babylonskej veže a jej trosiek odzrkadľuje našu súčasnú biedu, keď sme si chceli vybudovať spoločnosť a celý životný štýl bez Boha alebo priam proti nemu. Čím viac sme sa odvrátili a vzdialili od Boha, tým intenzívnejšie vstupovalo do nášho spoločenského i rodinného života neprekonateľné nedorozumenie a strata zmyslu pre dialóg. Pomätenie jazykov pri babylonskej veži bolestne dolieha na ľudí aj v dnešných časoch a bráni im dorozumievať sa a spolupracovať na spoločnom dobre. Treba nám prijať liek na ranu rozdelenia pri Bábeli a tým liekom sú Turice.
      Alebo sa na chvíľu zadívajme na obraz dejín izraelského národa putujúceho z egyptského otroctva cez púšť do zasľúbenej zeme. Ako priveľmi sa im podobáme! Ešte sme nestihli ani vychutnať sladkosť slobody po páde jarma totalitného systému, už nariekame nad prázdnymi hrncami a banujeme za „Egyptom“, kde nám vraj bolo lepšie, lebo sme mali zabezpečené hoci aj otrocké zamestnanie a dostatok jedál a nápojov. Mnohí by radi zamenili novonadobudnutú slobodu za „chlieb a hry“ a za prinavrátenie „starých čias“.
      A ako veľmi o nás hovorí scéna dejín spásy o pútnikoch cez púšť a „zlatom teľati“. Stalo sa módou vyznávať tento kult „zlatého teľaťa“ a tancovať okolo neho a prinášať mu „obety“. Vyznavačov tohoto kultu „zlatého teľaťa“ začali ľudia volať „podnikateľmi“. Hoci slovo podnikať má aj spravodlivý obsah a označuje ľudskú činnosť pri nadobúdaní materiálnych prostriedkov a potrieb, často sme svedkami zredukovania významu tohoto slova na honbu za peniazmi za každú cenu, bez ohľadu na vlastné duchovné dobro, alebo na dobro iných ľudí. Kult „zlatého teľaťa“ je žiaľ veľkou nevernosťou a nevďačnosťou aj mnohých kresťanov dneška.
      Keď sa Izraeliti usadili v zemi, ktorú Boh prisľúbil ich otcom a začali ju obývať, doľahlo na nich nové pokušenie. Vernosť svätej zmluve, ktorú Boh uzavrel s národom na Sinai prostredníctvom Mojžiša ohrozovala túžba Izraelitov napodobňovať okolité národy. A táto túžba ich zviedla k porušovaniu svätej zmluvy a stala sa im osudnou. Prišli biče navštívenia a trestov práve od tých, ktorých chceli napodobňovať a s ktorými sa spolčovali: od Madiáncov, Amorejcov, Filištíncov... Pre nevernosť Bohu stratili Izraeliti aj pozemskú vlasť a nanovo sa ocitli v cudzom otroctve. Babylonské zajatie bola daň, ktorú musel národ platiť za nevernosť svätej zmluve. Aj v tejto scéne dejín spásy objavujeme seba samých. Práve také isté nebezpečenstvo pre nevernosť voči Bohu a našim krstným sľubom hrozí aj nám z nerozumnej túžby vyrovnávať sa okolitým národom a napodobňovať ich. To ale neznamená, že kresťania musia okolo seba vybudovať „čínsky múr“ alebo novú podobu „berlínskeho múru.“ V okolitých národoch je mnoho dobrého a treba napomáhať prúdeniu myšlienok od Východu na Západ a zo Západu na Východ. Treba len dávať pozor, aby sme nepreberali hodnoty a myšlienky, ktoré sú cudzie kresťanskému zmýšľaniu a konaniu. Na toto nebezpečenstvo upozornil aj Svätý Otec Ján Pavol II. v Liste ku členom biskupskej konferencie ČSFR: „Z druhej strany nemožno však podceňovať nebezpečenstvá, ktoré môže priniesť znovuzískaná sloboda stykov so Západom. Bohužiaľ, nie všetko, čo Západ ponúka ako teoretické ponímanie alebo ako praktické správanie, zodpovedá evanjeliovým hodnotám. Preto je Vašou úlohou, ctihodní bratia, posúdiť tieto prípadné negatívne javy a pripraviť v cirkvách, ktoré sú Vám zverené, primeranú „odolnosť“ proti určitým „vírusom“ dnes veľmi rozšíreným, ako je sekularizmus, ľahostajnosť, pôžitkársky konzumizmus, praktický materializmus, ba aj vyslovený ateizmus. Je potrebné dôkladne vypracovať jasné pastoračné programy a dlhodobé plány.“
      V zrkadle dejín spásy spoznávame seba samých, naše omyly a pády, naše nebezpečenstvá a pokušenia, naše úzkosti a obavy, naše malé i veľké, osobné a spoločné i celonárodné problémy. Posolstvo dejín spásy vyjadruje jednu z najdôležitejších právd a skúseností človeka na zemi: príčinou všetkého ľudského nešťastia a prameňom všetkých ľudských problémov je hriech. To je pokus človeka zariadiť si život bez Boha. Hriech prvých ľudí, hriech ľudí, hriech kohokoľvek z nás je príčinou nešťastia, úzkosti a všetkých problémov. Hriech dnes, práve tak ako včera, je ničiteľom ľudského šťastia, je hrobárom pokroku a brzdou opravdivého rozvoja.
      Náš pohľad na obraz dejín spásy by nebol úplný a vyčerpávajúci, ak by sme v ňom neobjavovali a nečítali aj druhú veľkú pravdu a spoločnú skúsenosť všetkých ľudí všetkých čias, je to pravda o Božom milosrdenstve. Božia láska k človekovi je väčšia a silnejšia ako jeho hriech. Dejiny spásy nerozprávajú iba o veľkom nešťastí, do ktorého hriech uvrhol ľudstvo. Sú to predovšetkým svedectvá o veľkej láske Boha voči ľuďom. Boh ľudí nikdy neprestal milovať. Kráča s nimi od samého začiatku a svojím milosrdenstvom im núka záchranu i spôsob a východiská z nešťastia a biedy.
      Na horizonte Adventu, ktorý budeme tento mesiac sláviť, vystupujú tri veľké postavy dejín spásy -svedkovia Božieho milosrdenstva k ľuďom: prorok Izaiáš - evanjelista Starého zákona, svätý Ján Krstiteľ - predchodca Pána a Nepoškvrnená Panna Mária - Vykupiteľova matka. Sú to ohlasovatelia Božieho milosrdenstva aj ľuďom našich čias.
      Prorok Izaiáš ubolenému a ohrozenému izraelskému národu takto vlieval nádej na záchranu: „Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás.' Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne. A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s jasotom vojdú na Sion. Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie.“ /Iz 35, 3-6.10/
      Svätý Ján Krstiteľ, Pánov predchodca, ohlasoval Božie milosrdenstvo tak, že volal ľudí na pokánie: „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: 'Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán... Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ /Mt 3, 1 - 12/
      Nepoškvrnená Panna Mária - Vykupiteľova matka sa nie bez dôvodu nazýva Matkou milosrdenstva. Ona je cestou, po ktorej Milosrdenstvo - Boh prišiel k nám na svet. V tej najplnšej miere ako je človek vôbec schopný, prijala Panna Mária milosrdenstvo sama. Veľkodušne poslúžila Milosrdenstvu - Kristovi a tak sa zaslúžila o to, aby Božie milosrdenstvo mohli okúsiť aj všetci ľudia. Panna Mária je aj ohlasovateľkou Božieho milosrdenstva. Vo svojom chválospeve „Velebí moja duša Pána“ vyhlásila ústrednú pravdu evanjelia svojho Syna: „...a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie.“ /Lk 1, 50/ Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej encyklike Dives in misericordia - Bohatý na milosrdenstvo venuje tejto myšlienke celú šiestu kapitolu encykliky. Okrem iného tam hovorí: „Môžeme plným právom veriť, že aj naša doba bola zahrnutá v slovách Božej Matky, keď velebila milosrdenstvo, na ktorom majú účasť „z pokolenia na pokolenie' tí, čo sa dajú viesť Božou bázňou. Lebo slová Máriinho Magnifikatu majú prorocký obsah. Nevzťahujú sa len na minulosť Izraela, ale aj na budúcnosť Božieho ľudu na zemi.“ /10/
      K týmto trom veľkým postavám historického adventu, ktoré ohlasovali Božie milosrdenstvo a hlásajú ho aj nášmu pokoleniu, treba pripojiť aj veľkého proroka našich čias - Svätého Otca Jána Pavla II. V očakávaní tretieho tisícročia kresťanstva, akoby v novom advente ľudstva zaznieva pápežov hlas - hlas volajúceho na púšti dnešného sveta, ohlasuje Božie milosrdenstvo a volá na pokánie. Jeho prorocký hlas k nám dolieha najmä z jeho dvoch dokumentov: Reconciliatio et paenitentia - Zmierenie a pokánie a Dives in misericordia - Bohatý na milosrdenstvo. V obidvoch dokumentoch aktualizuje tému Božieho milosrdenstva a pokánia do našej doby. Zaznieva z nich akoby nanovo prorocký hlas o nekonečnom Božom milosrdenstve, ktoré sa ustavične prejavuje a uskutočňuje v Kristovi, „ktorý je ten istý včera, dnes a naveky. „ /Hebr 13, 8/

12.06.2003 | Čítanosť(2774)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2567)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2500)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet