21.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Povolanie vždy slúži na to, aby sa založilo alebo obnovilo spoločenstvo. Nikto nie je povolaný sám pre seba. Povolanie sa vždy uskutočňuje v službe druhému, v službe celku. Boh si nárokuje na človeka pre svoj ľud, pre druhých.”

~KLAUS HEMMERLE~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť965 reakcie0
(Share 203 2)


Téma: Mt 9,14-17 / Vedieť prejaviť svoju vďaku

Homília

      Bratia a sestry, iste vám nie je neznáma atmosféra v divadle, alebo po inom úspešnom predstavení či opere. Obecenstvo tlieska a na javisko vystupujú tí, ktorí sa o tento úspech najviac zaslúžili. Ale často vidíme aj to, ako umelec, dirigent alebo iní úspešní umelci sa uklonia a rukou ukážu na zbor, orchester alebo ostatných hercov. Toto gesto každý dobre pozná a znamená, že pomocou ich snahy sa dosiahol tento spoločný výkon. On týmto gestom ďakuje spoluúčinkujúcim. Ba môžeme vidieť i to, že keď dostane kvety, venuje ich niekomu z tých, ktorí mu dopomohli k úspechu.
      Vďaku vidieť i v deň svätenia na kňazov, kedy novokňazi dostanú veľa kvetov a oni tieto kvety prinesú do kaplnky v seminári ako prejav vďaky.
      V mestách nie je nezvyčajnou udalosťou, že po úspešnom absolvovaní vysokoškolského štúdia absolventi prinesú darované kvety do kostola a položia ich na oltár. Tým vyjadria svoju vďaku za pomoc pri skúškach.
      Bratia a sestry, aj v našom živote je ešte mnoho iných takýchto a podobných prípadov, keď sú naše srdcia naplnené vďačnosťou a s vďakou sa približujú ku Kristovi.
      Kresťan si často uvedomuje svoju ľudskú slabosť. Aj v dnešnom evanjeliu nám to pripomína Pán Ježiš: „Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky...“ (Mt 9,16).
      Prednedávnom mi rozprával jeden mladý muž, že jeho život bol ako stroj, ktorý bol naprogramovaný. Ráno vstal, obliekol sa, zjedol dve žemle, zamkol bránku a prešiel tých dvesto metrov ku trolejbusu. Stále chodil tým istým spojom. Až jedno ráno tento spoj zmeškal. Veľmi sa rozhneval. Zdržal ho gombík, ktorý sa mu odtrhol a musel si ho prišiť. Trolejbus, ktorým cestoval a ktorý v to ráno zmeškal, sa na jednej križovatke zrazil s autom. Bilancia: osem mŕtvych. A práve vtedy si tento muž uvedomil, že sa o neho „niekto“ stará, že „niekomu“ na ňom záleží. A okrem toho čítal v novinách o zomierajúcich hladom v Indii a kladie si otázku: Prečo som sa nenarodil tam a prečo tam ja nezomieram od hladu? Niekto ma potrebuje tu, kde som, kde žijem. Koľko ľudí žije v opustenosti, bez priateľov! A ja mám toľko priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. A okrem toho mám dievča, ktoré si chcem zobrať a je veľmi dobré. Keď o tom premýšľam, stále mám na mysli len jedno. Musím ďakovať, stále ďakovať tomu, kto má o mňa starosť - Ježišovi, ktorý má chce mať tam, kde som.
      Všetci máme za čo ďakovať:
      Deti - za rodičov, zdravie, školu.
      Rodičia - za deti, za partnerov, za pomoc Božiu a ochranu.
      Snúbenci - za krásu a čistú lásku, vzájomnú dôveru.
      Starci a starenky - za život, ktorého sa dožili, za požehnanú starobu, za zdravú myseľ.
      Celá farnosť - za všetky milosti, ktorých sa jej dostáva, za dar kresťanstva, za život...
      Pane, ďakujeme ti.
      Amen.

28.07.2004 | Čítanosť(3026)
Téma: Zbohom / Mt 9, 14-17
12.06.2003 | Čítanosť(3458)
Mt 9, 1-8
12.06.2003 | Čítanosť(3449)
Mt 9, 27-38
12.06.2003 | Čítanosť(3048)
Mt 9, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet