15.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Vďačnosť je prvý pocit, ktorý sa musí v nás objaviť ako odpoveď na milosť krstu; druhý pocit je radosť. Nikdy sa nesmieme vracať myšlienkou na náš krst bez pocitu hlbokej radosti.

~Colomba Marmion~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1005 reakcie0
(Share 217 0)


Téma: Mt 9,1-8 / Potreba pomáhať iným

Homília

      Dnes je veľmi moderná autoturistika. Aj vy sami radi cestujete autom do hôr, k vode za slnkom, k starým rodičom na dedinu. Najrušnejšie je na našich cestách práve cez dni víkendu.
      Predstavte si, že aj vy cestujete kdesi k starým rodičom, kde sú vaše deti na prázdninách, aby ste ich priviezli domov. Po ceste sa vám však stane nehoda. Narazí do vás nepozorný vodič a vy sa autom dostanete do priekopy. Nepozorný vodič ujde a vy ostanete ťažko ranení v prevrátenom aute. Pri každom pohybe pociťujete ukrutnú bolesť, ste úplne bezvládni a bezmocní. Sami si nedokážete pomôcť. Uvedomujete si svoju situáciu, viete, že pomôcť vám môže jedine lekár, ktorý vás v nemocnici ošetrí. Ale kto vás do nemocnice odvezie? Zastaví sa niekto? Vy sami ste v takom stave, že nedokážete odstrániť prekážky, ktorá vám stoja v ceste k lekárovi. Nutne potrebujete pomoc iného. No a keď sa vám aj podarí odstrániť tie prekážky, nakoniec prídete do nemocnice, máte istotu, že nezostanete nevládni, nehybní, alebo ochrnutí?
      Bratia a sestry, ani ten ochrnutý človek, o ktorom je toto evanjelium, nevedel si sám poradiť. Aj on nutne potreboval niekoho, kto by ho priniesol k tomu zázračnému Lekárovi, o ktorom už veľa počul a veril, že iba on mu pomôže.
      Vžite sa teraz do situácie toho ochrnutého človeka. Vy, ktorí doma opatrujete niekoho bezvládneho zo svojich blízkych, vy to iste veľmi dobre pochopíte, ako sa cíti taký človek. Je bezmocný a bezvládny. Je pripútaný na lôžko. Je celkom odkázaný a závislý na pomoc a podporu zo strany iných.
      V takomto stave sa nachádza aj ochrnutý z evanjelia, v stave bezmocnosti a nevládnosti. Počul o tom, že je niekto taký, ktorý mu môže pomôcť. A s touto nádejou určite zatúžil dostať sa k nemu. Ale ako to dokázať? Ako sa k nemu dostať? Veď on sám nedokáže odstrániť ani tú prvú prekážku, aby mohol ísť k Ježišovi, veď sa nedokáže ani pohnúť. Možno sa už aj vzdával, možno strácal nádej, že príde včas ku Kristovi. A predsa to dokázal! Nie však sám. Našli sa ochotní ľudia, ktorí mu pomohli zdolať tú prvú prekážku ku Kristovi. Ale táto prekážka nebola jediná, bolo ich viac. Boli tu ľudia, bol tu zástup, ktorý obklopoval Ježiša, a tak mu znemožňoval prístup ku Kristovi. A ďalej boli tu steny domu, zaplnené dvere, takže sa nemohli dostať dovnútra. A ďalej, boli tu azda závistliví farizeji, ktorí bránili ľuďom, aby sa nechali uzdravovať od Ježiša. A možno tých prekážok bolo omnoho viac. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Ochrnutý s pomocou svojich priateľov, hoci aj cez strechu domu, šťastne sa dostal pred Ježiša, od ktorého si vrúcne prial zdravie. Keď Ježiš videl ich vieru, keď videl, s akou vytrvalosťou prichádzajú, a aké prekážky prekonali, nielenže ochrnutému vrátil zdravie tela, ale najprv sa postaral o zdravie jeho duše... Nebola teda márna jeho námaha, ktorú podnikol za pomoci svojich priateľov.
      Na prvý pohľad je nám jasné, že prvoradú úlohu tu zohráva chorý človek. Ale či nepotreboval štyroch, ktorí mu pomohli odstrániť prekážky? To, že ho oni priniesli k Ježišovi, je veľmi dôležité, lebo v každom dobrom diele sú dôležité i druhoradé osoby, tie, ktoré sú menej nápadné. Ale čo by bol dokázal ochrnutý a chorý človek bez pomoci tých menej dôležitých osôb? No iste všetci uznáte, že by sa nebol dostal k Ježišovi, keby nebolo ich ochoty a pomoci.
      Milovaní bratia a sestry, na ceste ku Kristovi, k tomu zázračnému Lekárovi, musíme aj my prekonávať mnohé prekážky a možno aj nám sa zdá, že ich nedokážeme odstrániť. Takto to býva veľmi často v našom živote. Z tých ľudí, ktorí žijú okolo nás, ktorí žijú spolu s nami, jedni nám pomáhajú, ochotne nám poslúžia na ceste ku Kristovi, ale mnohí nám kladú prekážky, mnohí nám veľmi sťažujú prístup ku Kristovi.
      Takými prekážkami môže byť napríklad nepochopenie zo strany detí, manžela, manželky, kolegu alebo predstaveného. Prekážkou môže byť to, že padne výčitka na adresu kňazov, že privádzajú deti ku Kristovi aj ponúknutým cukríkom či sladkosťou. A prekážkou najmä pre vás, rodičov, je mnohokrát opačná výchova, s akou sa stretávajú vaše deti v škole. Nenariekajme však nad tým, že iní nám robia prekážky, že len iní sú na vine a sťažujú nám cestu ku Kristovi.
Dajme si aj sami otázku, takú úprimnú; či v prostredí, kde žijem, v mojej blízkosti nie je niekto taký, koho treba pozdvihnúť a zaniesť ku Kristovi? Alebo opačne: Nesťažujem i ja sám cestu k Ježišovi inému? Napríklad ako otec, matka nekladiem prekážky svojim deťom tými každodennými rodinnými hádkami, nejednotou, nadávkami a nepokojom? Koľko času venuješ ty, otec, svojmu dieťaťu? Alebo si azda myslíš, že len matka, tvoja manželka je zodpovedná za výchovu detí, že len ona je povinná ísť s nimi do kostola, privádzať ich ku Kristovi?
      Už dávnejšie mi rozprával otec rodiny-lekár malú príhodu, ktorá sa odohrala v jeho rodine.
      Vo svojej rodine veľmi dbal o to, aby sa celá rodina každý večer pomodlila spolu ruženec. Na návštevu k nim prišlo malé dievčatko. A celá rodina tak ako každý večer, aj vtedy si pokľakla k spoločnej modlitbe. Dali aj jej ruženec. Nevedela sa ho modliť, ale nejako to vydržala. Po niekoľkých dňoch dievčatko znova prišlo a povedalo, že jej mama nemá nič proti tomu, aby sa s nimi modlila, aj do kostola išla, lebo ona sama nemá čas.
      - Ťažko je modliť sa s deťmi, privádzať ich k Bohu, lebo ich radšej zaujíma televízor, hra, zábava - povzdychol si otec rodiny, - ale ja som si vedomý toho, že mám privádzať deti k Bohu modlitbou, a preto to takto robím. A predstavte si, duchovný otče, čo sa ma raz spýtal môj najstarší syn: Otec, prečo my nie sme ako ostatní, ako všetci normálni ľudia? Moji kamaráti sa hrajú a nechodia do kostola, a my sa modlíme a chodíme do kostola.
      Otecko, mamička, mohol by sa tvoj syn, dcéra opýtať podobne, prečo nie sme ako ostatní ľudia, prečo sa stále modlíme a chodíme do kostola?
      Bratia a sestry, poslaním každého človeka, poslaním každého kresťana je privádzať, prinášať iných ku Kristovi, ktorí to sami nedokážu. Obrazne povedané, každý z nás je povinný uľahčiť inému stretnutie s Bohom.
      Poznám mladého horlivého kňaza, ktorý vynaložil veľké úsilie, aby priviedol k hlbšej viere, k hlbšiemu poznaniu Ježiša Krista vo viere tak trocha ľahostajného 19-ročného chlapca, ktorý pri autohavárii utrpel ťažké zranenie. A následok? Poranenie chrbtice a dolnú časť tela mal nevládnu. Tento kňaz neurobil žiadny veľký skutok, len mal o chlapca záujem, navštevoval ho v nemocnici každý deň a svojou vierou a láskou ho priviedol bližšie ku Kristovi. Sám mu predstavil Krista v nádhernej podobe.
      Už cítite, čo sme povinní, nútení urobiť, aby sme sa ako ten ochrnutý človek čím bližšie dostali ku Kristovi? V prvom rade odstráňme prekážky, ktoré stoja na tej ceste a pomôžme ich odstrániť aj iným, aby sme sa spolu dostali ku Kristovi. Čím a ako? Svietiť im nádherným príkladom kresťanského života, takým príkladom, aby vidiac naše skutky nasledovali ich a velebili Otca, ktorý je na nebesiach.
      Nech náš život je pre iných piatym evanjeliom, čiže radostným vydávaním svedectva o Kristovi. Ak iných zatiaľ nepriťahuje text evanjelia, nech ich pritiahne náš život, ktorý má byť evanjeliom!
      A tak teda na záver rozhodnime sa: Pane, chceme patriť k tým štyrom, ktorí k tebe priniesli ochrnutého. Chceme sa k tebe približovať a aj iným pomáhať ukazovať cestu k tebe.
      Amen.

28.07.2004 | Čítanosť(3047)
Téma: Zbohom / Mt 9, 14-17
12.06.2003 | Čítanosť(3514)
Mt 9, 1-8
12.06.2003 | Čítanosť(3482)
Mt 9, 27-38
12.06.2003 | Čítanosť(3070)
Mt 9, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet