23.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Keby bol pre nás pochopiteľný, nebol by to Boh.”

~SV. AUGUSTÍN ~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť933 reakcie0
(Share 198 0)


Téma: Mt 8,1-4 / Všimnime si chorých v našom okolí

Homília

      V našom živote prežívame veselé a radostné udalosti. Konajú sa plesy, zábavy. Uprostred týchto dní si môžeme všimnúť, že v našom okolí sú ľudia, ktorí sa nesmejú, neradujú. Prečo? Sú chorí, bolesť im namiesto úsmevu kriví tvár. Ba sú mnohí, ktorí sa nevedia rozpamätať, kedy sa naposledy zasmiali. Dnes nám Cirkev chce v evanjeliu niečo pripomenúť.
      Ježiš miloval všetkých ľudí. Veď jeho príchod na zem je toho najväčším dôkazom. Ježiš nehlásal smútok. Jeho učenie - evanjelium znamená radostnú zvesť. Hoci nemáme správu o tom, žeby sa Ježiš smial, žartoval, nemôžeme však povedať, že sa nevedel tešiť. Tešil sa, keď mu matky prinášali svoje deti. Tešil sa, keď Jairusovi vracal živú dcéru, naimskej žene jediného syna, Marte a Márii brata Lazára. Ale tešil sa, aj keď vracal zdravie a o tom hovorí i toto evanjelium: „Chcem, buď čistý!“ (Mt 8,3).
      V našom okolí si musíme všimnúť i trpiacich a tých, ktorí potrebujú našu pomoc. Chorý z tohto evanjelia bol veľmi odvážny. Sám prišiel k Ježišovi. Nebral ohľad na zákaz podľa Mojžišovho zákona. Nechal stranou to, čo ho malo čakať za prestúpenie tohoto príkazu, prípadne následky. Túžba byť zdravým bola silnejšia než všetko ostatné. V tých časoch takýto človek nevzbudzoval záujem iných, bol odsúdený na pomalú smrť. Ale on chcel žiť! Preto si prišiel prosiť život od Darcu života, od samého Ježiša Krista. Nesklamal sa. Ježiš splnil jeho prianie.
      Keď sa pozrieme okolo nás, zistíme, že je mnoho trpiacich a tých, čo potrebujú našu pomoc. Oni sa na nás neobrátia, neprídu za nami ako chorý z evanjelia za Ježišom. Neurobia to z mnohých príčin. Jedni nemôžu prísť, pretože im to už zdravie nedovoľuje, iní neprídu preto, lebo sa hanbia. Ba musíme si uvedomiť, že sú medzi nami aj takí, čo z akéhosi taktu nezdvihnú ruku o pomoc. Nejeden je plný beznádeje, melanchólie, a tak chce zomrieť zabudnutý. A práve na takýchto sa máme zamerať. Máme im pomôcť, podať pomocnú ruku. Aké je to krásne, keď takýto človek pocíti, že nie je nepotrebný. Chorý človek podľa Cirkvi je potrebný a svojím utrpením očisťuje svet. Všetci chorí sú pre nás upozornením, sú pokladom. Kto spočíta utrpenia, obety, modlitby, ktoré sú v pláne vykúpenia sveta vážené zlatom?
      Utrpenie nie je vec zanedbateľná. Pozrite, koľko ľudí a rodín sa spamätalo, vrátilo k Bohu, keď niekto z nich musel niesť kríž, chorobu, utrpenie života! Je krásne, keď z našich úst trpiaci počuje slová útechy, že jeho utrpenie je obohatením nášho života. Pravda, toto si vie ohodnotiť len ten, čo má vieru, teda veriaci človek, pretože chápe hodnotu hriechu a hodnotu pokánia.
      Svätý Ján z kríža, milovník kríža, hovorí: - Bratia, naše utrpenie tu na zemi sa nedá porovnať s utrpením, ktoré nás čaká po smrti za naše hriechy. Keby sme si mali vybrať, vyberme si trpieť tu na zemi a po smrti čo najskôr sa tešiť s Bohom. - Vedomé a dobrovoľné prijatie utrpenia zachraňuje človeka od ďalších hriechov, pomáha mu očistiť sa dobrovoľne od hriechov už odpustených. Správne pochopené utrpenie dvíha myseľ k vyšším hodnotám.
      Pamätajme na to a nikdy nedajme pocítiť, pravda, ak sa to nepreháňa, keď naši chorí a starí potrebujú našu pomoc, že je nám to na obtiaž, že sú nám na ťarchu. Nehovorme urážlivo o nich. Neprajme im smrť! Jedine Boh môže odvolať z tohoto sveta. Pokiaľ človek žije, má právo, aby sme mu venovali pozornosť a lásku. Nezabúdajme na to najmä vtedy, keď sa jedná o tých, ktorí nám dali život, ktorí priniesli pre nás viac obetí, ako sú tie naše, keď musíme i niekoľko mesiacov vynaložiť viac úsilia, keď je menej spánku, voľného času a podobne.
      Vzorom, posilou a príkladom je sám Ježiš. Ježiš nás učí i tomu, že tam, kde už nepomôže moderná lekárska veda, môže pomôcť, alebo aspoň zmierniť bolesť a utrpenie dobré slovo, starosť o nich, návšteva a podobne.
      Chorý z evanjelia sa nevzdával. A to je príklad pre chorých. Robil všetko, čo bolo v jeho silách. Nerezignoval! A toto je potrebné, aby si uvedomili chorí a starí. Mnohí sú netrpezliví, keď sa im nesplní všetko a hneď, čo si prajú. Taký človek je potom skutočne bremenom, príťažou v rodine.
      Bratia a sestry, chorí a starí, vo svojich modlitbách často pamätajte na tých, ktorí sa o vás starajú a opatrujú, ale nezabúdajte ani na seba, aby ste vedeli trpezlivo znášať svoje kríže. Uvedomte si, že toto vaše utrpenie má zmysel. Buďte príkladom v trpezlivosti svojim najdrahším. Nezabúdajte sa im aj vy poďakovať za preukázané dobro.
      Sami viete, že dnešný svet je veľmi rozbehaný, že aj tí, čo sa o vás starajú, to nemajú ľahké. Okrem vás majú aj iné povinnosti. Nehovorte, že vás nemajú radi. Verím, že toto je vecou cti každého kresťana katolíka, ako sa vie postaviť k tomuto problému. Chorí i zdraví si musia uvedomiť, že v takýchto situáciách vznikajú napätia, nedorozumenia z maličkostí, a preto musíme sa vedieť nad nimi povzniesť, zabudnúť, prepáčiť, a nie z malých vecí robiť hneď hnev, nepríjemnosti, ktoré často až po smrti sa zabúdajú a odpúšťajú. Načo si pokaziť to, čo sme pracne predtým budovali? Choroba a staroba nesmie zlomiť ani jedno kresťanské srdce. Nemali by sme sa rúhať, často pýtať: prečo ja?! Veď som sa v ničom neprehrešila! Takto hovorí iba ten, kto nepochopil učenie Ježiša Krista.
      Zaiste sa aj vám už stalo, že ste navštívili takýchto ľudí a odchádzali ste od nich zahanbení. Prečo? Nejeden trpiaci veriaci kresťan vie viac povzbudiť, potešiť ako my zdraví. Takéto stretnutie to je to, čo si dnes máme osvojiť a naučiť.
      Poznám veľa kladných i záporných príkladov.
      Rád idem k jednej chorej, ktorá sa necíti zbytočná. Nie je na domácich náročná, radšej je uzavretá v izbe. Nemieša sa do mladých. V čom je jej sila? Modlí sa! Sama hovorí, že keď bola mladá, nemala toľko času na modlitbu. Teraz túto chorobu berie ako dar od Boha, aby ju prežila v modlitbe a odprosila za svoje hriechy. Ale nezabúda na domácich. Ona im to nepovie, to vie iba ona a Panna Mária s Ježišom, koľko milostí už rodine, ale i iným vyprosila.
      A toto nie je zbytočné, aj keď viem, že sú mnohí, ktorí pokladajú takúto starobu za stratu a radšej by videli svokru, mamu, otca niečo robiť, hoci i perie párať. Mamona! Nie, takýto človek, ktorý takto zmýšľa, musí si dať pozor, aby sa nedožil smutnej staroby, prípadne tragickej.
      Verím, že toto zamyslenie nebolo na škodu. Máme si však dávať pozor i na duše. Nemáme dať pohoršenie, ale ukázať i neveriacim bratom a sestrám, že viera je prínosom.
      Amen.

14.08.2009 | Čítanosť(2874)
Téma: Mt 8, 8
12.06.2003 | Čítanosť(8617)
Mt 8, 28-34
12.06.2003 | Čítanosť(4193)
Mt 8, 5-13
12.06.2003 | Čítanosť(3255)
Mt 8, 18-22


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet