16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Na tomto svete nie sme preto, aby sme drevo kríža hobľovali, ale naň vystúpili.”

~Paul Claudel~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť972 reakcie0
(Share 342 1)


Téma: Jn 14,23-26 / Cirkev sa pohla z miesta

Homília

      Pred niekoľkými rokmi sa u nás hovorilo a písalo ako o senzácii, keď sa podarilo robotníkom, technikom premiestniť niekoľko metrov starý historický kostol v Moste v Čechách. Na mieste, kde bol vybudovaný kostol, nachádzalo sa uhlie. Bolo to veľmi nákladné, ale pomaly, centimeter po centimetri, kostol za pomoci modernej techniky premiestnili. Škoda však, že tento kostol neslúži svojmu pôvodnému účelu. Vtedy viaceré články mali názov: Pozor, pozor! Kostol sa pohol z miesta! Takéto zvolanie môžeme použiť aj my dnes, na sviatok Zoslania Ducha Svätého: Pozor, pozor! Cirkev sa pohla z miesta!
      Svätodušné sviatky sú skutočne začiatkom novej epochy v dejinách nielen Cirkvi, veriacich ľudí, ale i novej, stále mladej a modernej doby. Zoslanie Ducha Svätého sa stalo medzníkom pre svet až do konca čias.
      Čo to znamená? Čo sa vlastne vtedy udialo, keď táto udalosť sa spomína aj po stáročiach, a to nielen ako historický fakt, ale aj ako významná udalosť potrebného významu pre dnešný svet.
      Touto slávnosťou sa končí veľkonočné obdobie. Na apoštolov zostupuje Duch Svätý, ktorého im prisľúbil pred desiatimi dňami Pán Ježiš, keď vystupoval k Otcovi do neba. Desať dní čakali na tento znak.
      Zvykli sme si v spojitosti so slávnosťou Zoslania Ducha Svätého hovoriť o päťdesiatich dňoch. Turice. Cítime v tom čosi tajomné. Pripomeňme si, že toto slovo je gréckeho pôvodu a vyjadruje päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Svätý Augustín, ktorého považujeme za znalca znakov čísel, vysvetľuje nám, že číslo 50 je číslom Ducha Svätého, ktorý účinkuje v dejinách sveta. Môžeme to odvodiť z toho, že je to zároveň určitý časový údaj prvého zostúpenia Ducha Svätého na apoštolov a istým programom činnosti, začiatkom nového sveta, o ktorom sme počuli i zo slov Pána Ježiša.
      Skúsme si poodhaliť niekoľko informácií, ktoré sa vzťahujú na túto udalosť. Najviac si máme povšimnúť duchovnú premenu apoštolov. V Skutkoch apoštolských sa dočítame o neobyčajných úkazoch, ktoré toto sprevádzali: prudký vietor, ktorý naplnil celý dom, ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili nad každého jedného z prítomných, ale aj o schopnosti hovoriť cudzími jazykmi.
      Máme tu teda tri zvláštne znaky: vietor, oheň a jazyky. Tieto tri znaky sú vo všeobecnosti v tradícii zjavenia Boha chápané ako symboly všemohúceho Boha. Vietor a oheň sú často sprievodnými znakmi všemohúceho Boha, ktorý sa v Starom zákone zjavuje ľuďom. Pripomeňme si horiaci ker, z ktorého hovorí Boh k Mojžišovi, alebo búrku na hore Sinaj v čase, keď Mojžiš dostával Desatoro Božích prikázaní. V židovskej tradícii znak jazykov je chápaný ako výraz prorockého poslania. Vieme, že proroci často oslavovali Boha nezrozumiteľnými slovami, rečou, ktorej nerozumeli poslucháči a v tom videli znak naplnenia Duchom. Môže sa to zdať divné a podozrivé pre racionalisticky zmýšľajúcich ľudí. Pravda, z toho ešte nevyplýva, že keď ktosi mrzačí reč a hovorí nezrozumiteľne, že musí byť naplnený Duchom Svätým.
      Židia však boli presvedčení, že ten, kto hovoril neznámymi slovami, že je to znak poslania a toto si musíme povšimnúť aj my, pretože musíme brať ako fakt to, že takéto znaky vidíme aj vo chvíli zoslania Ducha Svätého, aby mohli byť presvedčení prítomní, že toto pochádza od Boha. Konečne pred koncom textu Skutkov apoštolských tento znak reči zohráva ešte ďalšiu úlohu. Prítomní, ktorí boli zhromaždení v Jeruzaleme, pochádzali z rôznych krajín a národov a všetci počuli apoštolov hovoriť v ich vlastnom jazyku. Tu môžeme vidieť aj vysvetlenie i na udalosti pri stavbe Babylonskej veže, kde došlo k akémusi pomäteniu, kde si ľudia v okamihu prestali rozumieť, pretože každý z nich hovoril inou rečou. Nemohli si porozumieť, a preto sa rozišli a nedokončili stavbu veže, ktorá mala symbolizovať to, že aj bez poslušnosti k Bohu sa dostanú do neba. A tu apoštoli obracajú sa k ich potomkom v ich reči, bez predchádzajúceho štúdia tejto reči, a to v jednom okamžiku.
      Tento dar jazykov, z ktorého získavajú apoštoli, nám pripomína i úlohu rodiacej sa Cirkvi, ktorá má prehovoriť k ľuďom ich vlastným jazykom a všetci majú byť zjednotení s Pánom Ježišom. A preto vietor, ohnivé jazyky, dar reči sú znakmi prítomnosti Ducha Svätého v apoštoloch. Pri čítaní evanjelia zistíme, že Pán Ježiš predpovedal prítomnosť Ducha Svätého apoštolom a aj to, že ich posilní. Pán Ježiš sa často obracal na apoštolov slovami: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,22).
      Apoštoli tak dostali moc sprostredkovateľov medzi Bohom a ľuďmi. Apoštoli dostávajú moc odpúšťať ľuďom ich nedokonalosti, a to v sile zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Dostalo sa im moci k urýchleniu diela Pána Ježiša a vplyvu na osudy sveta. Keď si uvážime, že túto istú moc, ktorú dostali apoštoli na päťdesiaty deň, má dnes Cirkev, tak môžeme byť menej náchylní k pesimizmu, ktorý šíria falošní proroci o Cirkvi dnes. Silu a dary Ducha Svätého však nedostávajú len apoštoli, ale všetci Židia i prítomní v Jeruzaleme, ktorí prichádzajú na to miesto, kde sú apoštoli. Nie je to len vec dotýkajúca sa apoštolov, ale túto silu možno pozorovať i na veľkom počte mužov a žien, ktorí v tom čase sú prítomní v Jeruzaleme, ktorí sa prišli pozrieť, čo sa vlastne deje. Ku nim sa obrátili apoštoli svojimi slovami. Každý ich počul hovoriť v jeho vlastnom jazyku a ohlasovať im veľké Božie dielo. Židov sa nedotklo iba to, že počuli šum vetra, ale ešte viac sa ich dotkli slová apoštolov, ktorým porozumeli.
      Vieme, že je potrebné posilnenie Duchom Svätým, aby sme v slovách druhého človeka vycítili, že sa jedná o Božie slová. Vieme to zo slov apoštola Pavla: „ ...a nik nemôže povedať: Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12,3). Duch Svätý musel vnútorne osvietiť Židov, aby mohli prijať slová apoštolov, že to hovoria o Bohu. Významné miesto má táto udalosť nielen u apoštolov, ktorí na ňu boli pripravení, ale bola to udalosť, ktorá mala im získať aj akúsi popularitu, pretože títo ľudia neprišli do Jeruzalema kvôli smrti Ježiša z Nazareta, a predsa tu vidíme druhú príčinu zoslania Ducha Svätého, a to je chvíľa narodenia Cirkvi na základe kázní, ktoré predniesli apoštoli pod vplyvom Ducha Svätého. Duch Svätý pripravuje prítomných, aby prijali učenie Ježiša Krista a uznali ho za svojho Pána a stanú sa pod vplyvom znakov aj oni svedkami učenia Ježiša Krista. Keď apoštoli videli, že prítomní prijímajú tieto slová a spájajú či zjednocujú sa s Bohom, vysluhujú im sviatosť krstu.
      Táto udalosť má úžasný význam, pretože od tohoto okamžiku medzi nami, čo prijímame Ducha Svätého, neplatí rasizmus, odstraňujeme nerovnosť medzi národmi, stavmi a pohlavím. Všetci sa stávame rovní, sme bratmi a sestrami. Toto prijímame ako silu a dielo Ducha Svätého a v tom poznáme, že Ježiš Kristus prišiel na to, aby spasil všetkých ľudí.
      Sme rozdielni, a predsa môžeme prijať toho istého Ducha Svätého. Uvedomujeme si, že v Duchu Svätom sme zjednotení, pretože vieme, že od neho pochádzajú všetky naše schopnosti, že on dáva našim snahám správny smer. Je to tá nádherná myšlienka Pavla o jednom tele, ktoré sa skladá z mnohých údov, kde úd sám pre seba nestačí, ale svoj význam má v spojení s ostatnými. Naša úvaha nás teda chce posilniť, aby sme v Duchu Svätom poznali svoju jednotu, že máme byť medzi sebou navzájom zjednotení ako bratia a sestry.
      Tak sme sa my veriaci mohli posilniť vo viere a svet, ktorý neveril v Boha, mohol sa presvedčiť, že nie budova z kameňa, ale budova Cirkev sa pohla. Jej staviteľ-Ježiš Kristus, ktorý dnes riadi Cirkev cez Ducha Svätého, ukázal, že Cirkev je živá, má svoje pevné a neotrasiteľné miesto i dnes, na konci 20. storočia - storočia atómovej doby.
      Cirkev žije a my môžeme v Duchu Svätom dnes spievať: Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat! To znamená: Kristus víťaz, Kristus Kráľ náš, Kristus vodca náš!
      Amen.

16.08.2007 | Čítanosť(3603)
Téma: Jn 14, 27
16.08.2007 | Čítanosť(3351)
Téma: Jn 14, 15
12.06.2003 | Čítanosť(2574)
Jn 14, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2245)
Jn 14, 15-31


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet