14.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Práve v okamihu, keď sa list oddelí od ratolesti, čo ho niesla a poskytovala mu dôvod jestvovania, v tej chvíli, keď ho unáša krútňava a on tancuje, že sa konečne oslobodil, práve vtedy je naozaj len sebou samým a nazývame ho – suchým listom.

~P. Charles ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1450 reakcie0
(Share 297 0)


Téma: Apoštolát / Evanjelizácia / Viera / Sv. Antim

Myšlienky... 209/2001

      Je veľa vecí, ktoré ma zarmucujú, no medzi najbolestivejšie patria stretnutia s ľuďmi, ktorí Bohu nedávajú v živote to miesto, ktoré mu patrí. Spomínam si na stretnutie s istým pánom. V rozhovore som sa zo zdvorilosti spýtal na rodinu. Odpovedal frázovito ako je to zvykom pri takýchto rozhovoroch. Osobitne však spomenul dcéru, ktoré bola v tom čase na duchovných cvičeniach. Povedal: „Zdá sa mi, že to s tým náboženstvom preháňa. Ale to ju prejde.“ V tej chvíli ma priam zamrazilo. Kresťanský otec, ktorý pri krste sľuboval v mene svojho dieťaťa vernosť Kristovi, dúfa, že toto dieťa prejde chuť pracovať na svojej spáse. Nie je to tragické a zarmucujúce?
      Tento prípad však nie ojedinelý. Akonáhle sa niekto začne viac namáhať na osobnom posvätení, pozerá sa na neho, ako na nejakú zvláštnosť. Dokiaľ však „zapadá“ – je to celkom normálne. A malo by to byť práve opačne. Možno niekde tu, v uspokojení sa priemernosťou, či azda len takým náterom zbožnosti, sa skrýva dôvod, prečo je medzi nami tak málo obrátení. Možno tu je ten dôvod, prečo naše náboženstvo „nemá“ silu osloviť a pritiahnuť tých, ktorí ešte hľadajú Boha. Polovičatá viera, polovičatá zbožnosť – to nie je nič príťažlivé.
      Sv. hieromučeník Antim, ktorého sviatok dnes oslavujeme (3. 9.), bol biskupom v Nikomedii za čias, kedy boli kresťania kruto prenasledovaní. V strašných mukách zomierali po tisíckach. No napriek tomu denne pribúdali noví a noví konvertiti. Keď vojaci prišli zajať sv. Antima, boli dojatí jeho dobrotou. Dobrovoľne s nimi odišiel v ústrety mučeníckej smrti. No cestou sa ešte postaral o duše vojakov. Zvestoval im Krista a oni uverila a dali sa mu pokrstiť. Podobne i zločincom vo väzení, medzi ktorých ho hodili po mučení, zvestoval evanjelium a hovoril o pravom Bohu. Dojatí zločinci boli jeho slovami tak pohnutí, že sa kajali a dali sa pokrstiť. Na to bol sv. Antim sťatý sekerou.
      Čo bolo tak príťažlivé na jeho slovách, že po ich vypočutí prijali vieru ľudia i napriek skutočnosti, že tak vystavia svoj život nebezpečenstvu smrti? Nuž rozhodne to nebola nejaká polovičatá viera. Rozhodne to nebol nejaký náter zbožnosti. Sv. Antim a mučeníci jeho doby patrili úplne Kristovi. A táto ich rozhodnosť a vernosť dodávali silu ich svedectvu.
      Prosme dnes sv. hieromučeníka Antima, aby svojím príhovorom u nebeského Otca, vyprosil nám odvahu prejsť od polovičatej viery k silnej a odvážnej viere.
18.03.2005 | Čítanosť(1873)
Téma: Apoštolát / Mt 4, 12-23
27.06.2003 | Čítanosť(1996)
Apoštolát


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet