20.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ľudia plní Ducha sú ako pečať: obraz cnosti, ktorý majú hlboko vrytý do svojho srdca, vtláčajú ako do vosku tým, s ktorými sa stýkajú.”

~sv. Ignác z Loyoly~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť881 reakcie0
(Share 266 0)


Téma: Jn 13,16-20 / Sme reprezentantmi Krista

Homília

      Ako pri sústruhu nie všetci sústružníci sú rovnakými odborníkmi a pri pulte nie všetci rovnakými predavačmi, tak podobne môžeme hovoriť aj o nás - kresťanoch. A predsa je veľkým prianím Pána Ježiša, aby sme sa snažili o dokonalosť a svätosť života.
      Ježiš nám dáva príklad pri Poslednej večeri. Keď umyl učeníkom nohy, povedal: „ Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal..“ (Jn 12,16).
      Po dlhšom čase znova si pripomíname udalosť z večeradla. Prečo sa máme s odstupom času znova pozrieť do večeradla? Udalosť, keď si Ježiš zobliekol vrchné šaty, prepásal sa zásterou a postavil sa pred apoštolov, aby im umyl nohy, hovorí o tom, že poslaním jeho apoštolov bude to isté: slúžiť druhým s obetavou láskou. To znamená, že v tejto láske máme konať všetky služby, a to nielen veľké, ale i podradné, i tie, ktorými sa opovrhuje.
      Týmto počínaním Pána Ježiša si máme uvedomiť, že: „Sluha nieje väčší ako jeho pán“ (Jn 12,16). Pravda, apoštoli nikdy neboli voči Ježišovi v postavení otroka k pánovi, predsa platí, že si svoju službu nesmú uľahčovať, keď ich Učiteľ, Majster a Pán si neuľahčil, ako to vidíme z toho, že sa zohol i k nohám Judáša. Boh vedel od začiatku, že ho Judáš zradí. Táto udalosť nás oslovuje, aby sme splnili slová: „Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma posiaľ' (Jn 12,20).
      Nemáme niekedy pocit, túžbu, že chceme byť viac, ako bol Pán Ježiš? Tomu by totiž nasvedčovalo naše správanie, keby sme opovrhovali svojimi nepriateľmi, cítili by sme odpor k podradnej veci, prípadne k práci špinavej. Všetci musíme pokračovať ako spolupracovníci na spáse sveta tak, ako si to praje Ježiš. Uvedomme si, že naše upokorenie pred blížnymi nám neuberá na vážnosti, hodnosti a dokonalosti, ba práve naopak. Kresťanská služba zahrňuje v sebe pokoru práve tak, ako zahrňuje v sebe lásku. Zostať v tom pravom zmysle slova bratom, ktorý chce slúžiť. Veď v tom je práve veľkosť a v tom nám je príkladom i sám Pán Ježiš. Farizeji pre toto nemohli vystať Pána Ježiša, ktorý sa práve pre túto vlastnosť stal priateľom opovrhovaných a hriešnikov. V tom je pre nás najväčším vzorom.
      Vieme, že naši pápeži majú titul „svätý“. To nie je ten titul, ktorý dávame tým, ktorí už dosiahli blaženosť po smrti, či už udelený Cirkvou, alebo samotným Ježišom, ale tento titul pápežovi hovorí aj toto: Si sluha sluhov Božích! Keď sledujeme počínanie Sv. Otcov, dnes i Jána Pavla II., neubránime sa faktu nielen my, ale i neveriaci i inoveriaci, že dnešný pápež je skutočne sluha sluhov. Vie sa zohnúť k trpiacemu, vie utrieť slzu dieťaťu, nájde si čas pre mládež, vie sa prihovoriť vzdelancom a podobne. V jeho správaní je akési svetlo, o čom hovoria všetci, čo sa s ním stretávajú. On je hlavou Cirkvi, zástupcom Krista na zemi, a nezakladá si na svojom primáte, ale plní presne slová, ktoré nám dal sám Ježiš pri Poslednej večeri. A toto si máme uvedomiť všetci. Sme povinní navzájom si poslúžiť. Nepozerajúc na zisk, pocty či inú odmenu. Máme vzor a príklad v Kristovi. Nevyberáme si, čo nám je milšie, príjemnejšie, čo si viac niekto všimne.
      Pozrite, dnes sa veľa hovorí o Matke Tereze, ktorej otvárajú hranice všetky štáty sveta bez rozdielu svetonázoru. Ale v jej osobe vidíme aj tisíce jej spolusestier, ktorých mená nepoznáme, a predsa sa skláňajú pri chorých, opustených, zavrhnutých. Takto to robia i naše rehoľné sestry, ktoré sa zriekli vlastnej rodiny, manžela, detí a svoj život zasvätili Kristovi, ktorého vidia vo svojej práci pri chorých... Ježiš nikdy nečakal na poďakovanie. A tu si musíme uvedomiť slová: Povedzte si, že sme neužitoční sluhovia. Urobili sme len to, čo sme boli povinní urobiť.
      Takýto postoj k životu bude najlepším prejavom, že sme skutočne reprezentantmi Krista.
      Odborníci pri strojoch, ale i v iných zamestnaniach sa snažia prehĺbiť svoje vedomosti, skvalitniť svoj prístup k povinnostiam nielen preto, že sú k tomu vyzývaní nadriadenými orgánmi, ale že si to uvedomujú aj sami a obohatí ich to. Tým viac si toto máme a musíme uvedomiť my, veriaci kresťania, aby svet to z našich skutkov videl a nemusia to povedať naše ústa.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2276)
Jn 13, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2043)
Jn 13, 21-30
12.06.2003 | Čítanosť(1815)
Jn 13, 31-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet