23.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nič nie je také mocné, železné, aby nemohlo byť premožené ohňom lásky.

~sv. Augustín~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť754 reakcie0
(Share 228 0)


Téma: Jn 6,60-69 / Cesta za Kristom je ťažká

Homília

      Páter Martell kázal v Londýne o viere. Jeden mladík, nie práve najčistejší a ohrabaný, sa ozve:
      Viera je zlá, lebo podľa nej sa neriadia ani veriaci, ani kňazi!
      Zaiste, zlí sú kresťania a nehodní sú i kňazi. No mydlo vymysleli tiež dávno a na vás to nevidieť. A predsa nemôžeme povedať, že mydlo je zlé!
      Počuli sme poslednú časť o zázračnom rozmnožení chleba a rozhovor ľudí s Ježišom v Kafarnaume od sv. Jána evanjelistu: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6,60). To hovoria tí, ktorí túžili len po pominuteľnom chlebe, ale Petrova odpoveď je za tých, ktorí to s Kristom myslia vážne: „Pane, a ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6,68).
      S týmto rozhodnutím ideme za Ježišom Kristom. Všetci, čo ho nasledovali, mali vieru úprimnú, šli za ním z túžby.
      No ani nás Ježiš neušetrí pred rozhodnutím. Človek sa rozhoduje stále. Od toho rozhovoru v Kafarnaume i dnes ráno sme sa museli rozhodnúť. Takže mnohí sklamane hovoria: Tvrdá je to reč ísť za Ježišom, keď nám on ponúka seba za pokrm. Ježiš nám ponúka najväčší dar svojej lásky. Neodníma nám slobodu, ale ju umocňuje.
      Kresťan je najslobodnejší človek na svete. Máme sa slobodne rozhodnúť, či Ježiša prijímame takého, aký je: poníženého, trpiaceho, mučeného, ale tiež naveky osláveného, či ho chceme prijať v poníženom sviatostnom znaku. Eucharistia je tým bodom, kde má človek otvoriť srdce, vyznať vieru, prijať všetko v Kristovi. To je tvrdá reč pre každého, kto je zahľadený len na seba. No v tejto tvrdej reči sa skrýva tajomstvo viery, tajomstvo večného života. Reč o prijímaní jeho eucharistického Tela je tvrdá z viacerých príčin. Najprv preto, že žiada, aby sme vieru v jeho slovo protirečili svojím vlastným zmyslom, svojej skúsenosti, o ktorú sa denne opierame a prijali chlieb, ktorý kňaz ukazuje ako samého Krista. Ďalej preto, lebo ho možno prijať len s čistou dušou, a to predpokladá úprimné pokánie, zrieknutie sa hriechu, často príjemného a výhodného. A konečne preto, že toto prijatie Krista zaväzuje si počínať tak, konať tak, ako by na mojom mieste konal Ježiš sám. Žiada si natrvalo moje ruky, nohy, ústa, myseľ, srdce.
      Bojím sa o svoje miesto, o svoj plat, o svoje pohodlie, o svoju česť a vážnosť v spoločnosti tých, ktorým sú takéto reči smiešne. Akokoľvek by sme sa chceli pohoršovať na tých, čo opustili Krista, keď počuli tvrdú reč o Eucharistii, musíme im byť vlastne vďační. Príbeh, ktorý sme práve počuli, dáva nám najlepší dôkaz, že Eucharistia je naozaj Kristovo telo nám na pokrm. Keby to bol Kristus myslel nejako ináč, symbolicky, určite by bol odchádzajúcich zavolal späť a vysvetlil im, že zle rozumeli, aby sa nepohoršovali. On však nič neodvolal. On stál na svojom vyhlásení i napriek tomu, že ho toľkí preto opustili. A bolo ich určite veľa. Evanjelium nám udáva len počet tých, ktorí ostali. Keďže ale s Ježišom vždy chodil veľký zástup a pri zázraku rozmnoženia chlebov ich bolo niekoľko tisíc, je tragické, že ho opustili práve vtedy, keď im oznámil najväčší prejav svojej lásky.
      Ale zrejme vzťah k Eucharistii je rozhodujúci pre každého. Tu sa musí každý rozhodnúť. Boh nikomu nevnucuje svoju lásku. Boh nie je pánom otrokov, alebo bezduchých pánov. Boh je Otcom slobodných detí. Dal nám takú veľkú slobodu, že ju môžeme použiť aj proti nemu. A Boh to plne rešpektuje. Mohol ľahko donútiť ten veľký zástup, aby zostal. Boh však nikdy nepoužije svoju moc, svoju všemohúcnosť proti nášmu rozhodnutiu. Peklo, to hrozné veľké zatratenie, to je ten najväčší dôkaz. Musíme sa teda rozhodnúť. Tak ako Izraeliti v Starom zákone, keď ich Jozue vyzval, komu chcú slúžiť. Kristus sa tiež spýtal tej hŕstky ľudí, ktorí s ním tam zostali, či aj oni chcú odísť. Aj nás sa pýta. Každý z nás sa musí slobodne rozhodnúť sám za seba, ktorou cestou pôjde.
      Cirkev po koncile mimoriadne zdôrazňuje slobodu svedomia. Nik nemôže nútiť nikoho vo veciach svedomia. Nik na to nemá právo. Ani rodičia. Ak je tu niekto z donútenia rodičov alebo manželky, ak je tu len preto, aby bol doma pokoj, aby nemusel počúvať frfľanie, nič mu to nie je platné. Boh takú službu nepotrebuje! Skutočná bohoslužba je len to, čo dáme Bohu z vlastného rozhodnutia, ktoré je často ťažké. Cirkev hlása samé nepopulárne a málo príťažlivé veci. Žiada zapieranie, zdržanlivosť, zachovanie pôstov. Žiada lásku k tým, ktorí nám ublížili, žiada prekonávanie hnevu, pohoršenia, žalovanie na seba. Žiada vieru v nepochopiteľné. A odmena? Tú sľubuje vo večnosti, ktorá sa nám zdá ďaleko. V evanjeliu nikde nenájdeme výrok a Kristus nikdy to nepovedal, že ten, kto pôjde za ním, bude sa mať dobre, bude sa mu ľahko žiť.
      A svet nám takýto život ponúka. Je to ako v tej rozprávke, kde sa mali bratia rozhodnúť, ktorou cestou pôjdu. Či tou pohodlnou, širokou, alebo tým strmým chodníčkom. Hlúpy Jano si vybral ťažkú cestu aj napriek výsmechu svojich bratov a vieme, že dostal s princeznou aj pol kráľovstva.
      Aj my sme mnohokrát vystavení posmechu. Často sa rozhodujeme ovplyvnení mienkou tých, ktorí si vybrali ľahšiu cestu, strachom z výsmechu kamarátov, kolegov na pracovisku: Nebuď hlúpy! Ty tomu ešte veríš? Nebuď blázon! Poď s nami a podobne.
      Noel potreboval tajomníka, poctivého a riadneho človeka. Doporučili mu mladého inžiniera, ktorý bol chudobný a práve hľadal zamestnanie. Dohodli si čas a mladý inžinier prišiel presne. Sadli si k stolu. Po niekoľkých formálne pretrasených vetách, začal Noel útočiť na náboženstvo. Mladý inžinier zbledol. Mal hlboké náboženské vzdelanie, bol presvedčeným katolíkom a Noelovými slovami sa cítil dotknutý. Noel spozoroval jeho rozpaky a zdvojnásobil svoje útoky proti Cirkvi. Mladý inžinier to už nevydržal. Začal oponovať svojmu hostiteľovi a bezohľadne odrážal jeho útoky. Rozhovor sa bezmála premenil na hádku. Zrazu Noel prepukol v smiech, podal hosťovi ruku a srdečne ju stisol: - Prepáčte mi. Takýchto ľudí potrebujem. Prijímam vás do svojich služieb.
      Koľko našich mladých inteligentov by obstálo v takejto skúške?!
      Ale ja viem, že sú tu medzi vami hrdinovia, kresťania, ktorí sa neboja a slobodne vyznávajú Krista. Neskrývajú svoje presvedčenie. Vedia sa postaviť na odpor. Pritom sú si vedomí, že Cirkev nerobí na nich nátlak, ako to robí ten, kto útočí proti Cirkvi. Vie priniesť obetu a zriekne sa niekoľko stoviek mesačne a deťom dá Krista. Je kresťan, a nie zbabelec.
      Kristus nás chce celých a slobodných. Nie polovičatých a dvojtvárnych.
      Ale tých, ktorí idú za ním nebojácne, odmení. Vynahradí im to, čo im je tu pre neho odňaté a nedopriate kvalitatívnym dobrom. Ponúka svoju lásku, odpustenie, pokoj. Kristus stále čaká. Nemusíš si podať prihlášku, ani prejsť čakacou dobou. Kristus ťa môže urobiť šťastným v jednom momente. Pre každého má miesto, pre každého má pochopenie. Nezáleží ani na množstve, ani na veľkosti našich vín.
      Záleží len na tom, aby sme sa vždy rozhodli pre Krista, lebo len on je naším Pánom, naším Bohom. Čokoľvek by nám sľubovali inde, len Boh má pre nás slová života večného.
      Mydlo máš stále pri sebe, a môžeš byť špinavý. Aj vieru môžeš vyznávať, a nemusíš byť šťastný.
      Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(3581)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
22.08.2003 | Čítanosť(2321)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 60-69
12.06.2003 | Čítanosť(9021)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2606)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2514)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet