15.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Či nás Boh vyslyší, alebo nie, len vytrvajme v modlitbe.

~sv. Hilár ~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť932 reakcie0
(Share 377 0)


Téma: Jn 6,51-59 / Všetci sme pozvaní

Homília

      Zaiste ste už niekedy dostali pozvanie na hostinu, svadobné či primičné oznámenie a v ňom lístok: Pozývame Vás k slávnostnému stolu. Alebo prišli vás pozvať snúbenci, alebo iní oslávenci osobne. A považujete si za povinnosť pozvanie prijať. Aj keby vám to hneď nepadlo vhod, poviete si: Nemôžem predsa pozvanie odmietnuť.
      Dnes nám Božia múdrosť už po štvrtý raz posiela svojich poslov a pozýva nás na svoju hostinu. Už dva týždne čítame Božie slovo o tajomnej hostine, na ktorú nás Boh povoláva. Sme pozvaní k stolu Božej láskavosti, k stolu Božieho slova a na hostinu Baránkovu.
      Hovoríme už druhý týždeň, a odmietame ho aj dnes? Čo keď počúvaš pozvanie naposledy a čo povieš na svoju obranu potom, pred Bohom, ktorý pozná všetky naše myšlienky a slová? Dobre zváž, aby si nezarmútil Ježiša ako obyvatelia Kafarnauma. Ježiš nás predsa pozýva tak naliehavo: Poďte a jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešal. Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Poďte, deti, čujte ma...
      Ježiš hovorí: „Vezmite a jedzte... Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe ... „(Jn 6,53).
      Jednou z najnápadnejších vecí v katolíckych kostoloch je večné svetlo. Symbolizuje Kristovu prítomnosť a jeho neustálu lásku k nám, ktorá ho priviedla tak ďaleko, že sa nám neustále dáva, že sa stal naším spoluobčanom postaviac svoj stan v strede našich miest a dedín. Keď prichádzajú kresťania do jeho príbytku, kľaknú si. Je to jeden z prastarých symbolických úkonov vyjadrujúcich pokornú úctu, poddanosť a oddanosť Bohu, pretože veria v jeho prítomnosť v konsekrovaných hostiách, uschovaných v kalichoch pre prípad umierajúcich.
      Áno, bratia a sestry, sviatostný Ježiš sa chce s vami stretnúť i na vašich lôžkach, chce sa s vami stretávať v chorobe a utrpení. Ježiš túži po stretnutí a je ochotný podniknúť znovu cestu na Golgotu za teba, a ty si nájdeš takúto výhovorku... Kresťan katolík by sa mal za ňu červenať! A čo tvrdenie: Keby prišiel kňaz a zaopatril ma, hneď by som zomrel. Brat môj, drahá sestra, tak takáto je tvoja viera! Áno, je to viera, ale falošná! Zanedbaná pre ľahostajný prístup ku Sviatosti oltárnej. Pravdou je, že sa to pomazanie nazývalo posledným, ale to neznamenalo, že posledným v živote, ale v chorobe. A teraz v tej istej chorobe môžeš i častejšie prijať sviatosť pomazania chorých. Cirkev už aj tu robí zmenu, aby človek nemal strach. Tak často sa bojíš, brat, sestra. Áno, bojíš sa len jedného. Človek sa bojí stratiť to, čo mu je na svete najdrahšie. A často nie sú to deti, manžel, manželka, ale ten ošúchaný peniaz, auto, tá kariéra, pre ktorú robíš toľko ústupkov! Cirkev robí všetko, čo je v jej silách. Boh je všemohúci a nedá nikdy svojej Cirkvi zahynúť, zaniknúť. Je to dosvedčené aj vo Svätom písme, že brány pekelné ju nepremôžu. Kristus nás pozýva neustále, aby sme sa zmierovali s ním, a ako verní kresťania ho nasledovali.
      Ale pozrite, aká je skutočnosť? Pouvažujte, prečo ste nedali zaopatriť svoju matku, otca na smrteľnej posteli? Prečo nezavoláte kňaza, aby vašim, o ktorých hovoríte, že ich máte najradšej, dal posilu, navrátil elán do života? Prečo vaši drahí nemocní a opustení sú ukracovaní o poklad, ktorým je Kristus? Keď ostávaš chladným ty, brat, sestra, keď máš strach pred Ježišom, ktorý ťa miluje, tak dopraj radosť aspoň chorým! Nečakaj, až bude prvý piatok, ale priprav otca, matku, suseda na toto krásne stretnutie! Vysvetli mu, povzbuď, povedz mu, že Ježiš je život. Sám hovorí o sebe: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Tak ukazuje cestu a pozýva všetkých na hostinu. Prichádza ako mladoženích a pozýva vás. A cez vás pozýva vašich doma.
      Verím, bratia a sestry, že dnešné pozvanie, ktoré vám teraz tlmočím, to, ktoré hovorí Ježiš, neostane bez ozveny a že sa už nestretneme s prípadom, že nám zomrie niekto drahý bez zmierenia s Kristom.
      Daj pozor, lebo raz sa môžeš aj ty zodpovedať za svojho otca, svoju matku, že si zanedbal svoju povinnosť. Veď štvrté Božie prikázanie zaväzuje i teba, aj keď si už dospelý, keď máš svoje deti, svoju rodinu! A či chceš, aby si aj ty zomrel bez Krista?! Á vy, moji starí otcovia a matky, proste o toto stretnutie. Prikážte vašim drahým, aby vám sprostredkovali dobrú smrť, dajte si to do duchovného testamentu! Ba čo viac, keď ťa na lôžko pritlačí choroba a ležíš dlhšie, volaj kňaza, nemusí ťa zaopatriť, nemusí ti udeliť sviatosť chorých, ale môže ti priniesť aspoň raz do týždňa eucharistického Krista. Kňaz na vás čaká spolu s Kristom. Bolí to nielen Krista, ale aj kňaza, keď musí pochovávať brata či sestru, ktorí zomreli bez sviatostí. Keď človek ochorie, hneď voláte k nemu lekára, ale lekára srdca, toho necháte čakať, až keď je telo studené, keď duša už predstúpila pred tvár spravodlivého Sudcu. Keď sme utrápení a žalujeme sa tým, ktorí nám nevedia pomôcť, nemôžu, lebo aj ich tlačia tie isté starosti, je tu Ježiš!
      Preto odneste si z tejto našej úvahy len jedno predsavzatie: Zoberiem si osobne na starosť svojho najdrahšieho alebo suseda a budem mu na pomoci, sprostredkujem mu stretnutie, milú návštevu s Kristom.
      Ani pápež Pavol VI. sa nebál tejto sviatosti. Mons. Macchi, ktorý bol jeho tajomníkom 24 rokov, po smrti povedal: - Od prvého dňa, čo som bol jeho tajomníkom, Sv. Otec mi kázal, aby som mal sväté oleje vždy po ruke. Na sviatok Premenenia Pána, po svätej omši o šiestej hodine, ktorú zo svojho lôžka sledoval Sv. Otec, poprosil ma, aby som mu vyslúžil sviatosť chorých. S dojatím som mu ju vyslúžil, bol pri plnom vedomí a pekne mi odpovedal. -
      Či nestačí tento dôkaz, ktorý nám dal náš Svätý Otec, ktorého sme si tak vážili?
      Jean, anglický lord, mal na svojom zámku náramne smiešneho šaša. Kúpil mu šašovskú čapicu s hrkálkami a keď mu ju dával na hlavu, povedal:
      -Nos túto čiapku na znamenie, že si blázon. Nedávaj ju nikomu, iba ak by si našiel niekoho, kto by bol väčší blázon ako ty.
      Po rokoch, keď lord umieral, lúčil sa s rodinou, priateľmi i bláznom, šašo sa ho spýtal:
      Kam ideš, pane?
      Neviem.
      A čo si berieš na cestu?
      Nič, - odpovedá jeho pán, lebo celý svoj život vyplnil na daromnice.
      Nič? - čuduje sa blázon. Sníma z hlavy čiapku, nasadí ju pánovi na hlavu a povie:
      Dnes som našiel človeka, ktorý je väčší blázon ako ja.
      Pozvanie sme dostali. Sám Ježiš nás pozval na svoju hostinu. Či prijmeme pozvanie, záleží len od nás. Ježiš nečaká žiadne dary, chce len naše hriechy a chce nás obdarovať.
      Preto príď, Pane Ježišu!
      Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(3757)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
22.08.2003 | Čítanosť(2447)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 60-69
12.06.2003 | Čítanosť(9174)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2681)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2567)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet