18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keď slnko jasne svieti, celá príroda sa ihneď premení. Akonáhle sa atmosféra naplní dobrou vôľou, o čo sú ľudia šťastnejší. Len vložte do života trochu viac slnka, tepla, lásky a dobra! To premení a zachráni svet.

~Adolf Donders ~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť765 reakcie0
(Share 205 0)


Téma: Jn 6,41-52 / Chlieb, ktorý zostúpil z neba

Homília

      Zaiste vám, deti, mama doma rozprávala, čo aj naša nám, keď sme boli malí: - Ak nebudeš jesť, nevyrastieš a nič poriadne z teba nebude. - A mala pravdu. Bez jedla nie je možný život. Pravdaže, je aj iná skutočnosť. Keby sme aj jedli, predsa zomrieme. Nepoznáme také vitamíny, nenarástla ešte taká zelenina, ktorá by nás ochránila od smrti. Život si môžeme predĺžiť, ale na zemi nemôžeme žiť večne.
      A predsa, v evanjeliu sme počuli Pána Ježiša hovoriť: „Toto je chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6,58).
      Rozoberáme si evanjelium o rozmnožení chleba na púšti. Ježiš odišiel do Kafarnauma a ľudia ho aj tam našli. Dnes pokračujeme v rozhovore ľudí s Ježišom. Do rozhovoru sa začínajú miešať cudzie hlasy - hlasy nedôvery, odporu, šomrania. Ľudia začali reptať proti Pánu Ježišovi: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: „Zostúpil som z neba?!“ (Jn 6,42).
      Šomranie a vzbura proti Ježišovi sa neskončili v Kafarnaume. Pokračujú ďalej, tiahnú sa dejinami a napĺňajú aj naše dni. Aj dnes je Ježiš znamením, ktorému sa protirečí. Mnohí by ho prijali ako dobrého človeka, ako odvážneho revolucionára, ako veľkú náboženskú osobnosť, ale nechcú ho prijať za Spasiteľa, nevidia v ňom Syna Božieho. Koľkí dnes v duchu šomrú, akoby vyčítali Ježišovi: Keby si bol z tohoto sveta, keby si rozmnožoval len pozemský chlieb..., nemali by sme toľko ťažkostí s tvojím menom.
      Živelne unikáme smrti, ale tá je s nami tak spojená, tak je vpletená do nášho osudu, že žiť znamená vlastne umierať. Básnik konštatuje: „Quotidie morior.“ - „Denne umieram.“ Každým úderom srdca som vzdialenejší životu a bližší smrti. A pretože sa jej nemôžeme úplne vyhnúť, usilujeme sa ju medicínskou profylaxiou a terapiou aspoň zatlačiť do dní neskorej staroby a aspoň takto si ju plánovať, predvídať... Žiaľbohu, čím viac sa o to snažíme, tým viac sa stáva nevypočitateľnou.
      Raz nás prekvapí rakovina, inokedy infarkt, rozklad krvi, alebo autonehoda. Človek sa už od najstarších čias usiluje vyhnúť svojmu koncu a vyjadruje túžbu žiť večne. A čo si praje, to aj verí. Preto sa snaží dostať do styku s Pánom života a smrti. Vieru v posmrtné spojenie s večným Bohom vyjadroval staroveký Ind, Grék i Riman. Židovský starozákonný kňaz ju dával najavo i bohoslužobným obradom. Lial polovičku krvi obetovaného zvieraťa na oltár, ktorý predstavoval Boha a polovičku vykropil na ľud. Ale až prvý veľkňaz Nového zákona, Ježiš Kristus, rozrazil hmlu neistoty týmto svojím slovom: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom... Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (Jn 6,56-58).
      Som presvedčený, že všetci chcete žiť naveky a šťastne. Túto vetu ste už počuli mnohokrát, a predsa prejavujete taký malý záujem o Eucharistiu. Podľa toho by sa zdalo, že aj o ten šťastný život nemáte veľký záujem. Výzvu - blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu - odmietate a ostávate hluchí. Ja viem, namietate, že príkaz raz do roka... zachovávate. Boh teda môže byť spokojný, máte pravdu. Splnili ste ale najmenšiu mieru povinnosti. Menej sa už nedá. Raz do roka je naozaj málo. Aspoň pre toho, ktorý naozaj verí.
      P. Croiset raz povedal: - Alebo svätci robili priveľa, alebo my robíme príliš málo. - Ak nie sme naozaj hlboko presvedčení, že naša viera je pravdou, robíme príliš veľa. Ak áno, tak to málo, čo robíme, nemôže stačiť. Keď je prvá nedeľa, je vás na hostine Baránkovej viac. A čo dnešný deň? Či dnes nie je ten istý Kristus? Alebo je menej bohatý, menej dobrý, dáva menej darov a milostí?
      Úcta Božského Srdca a prisľúbenia - to je všetko chvályhodné. Ale ja vám tu zodpovedne prehlasujem, že viac ako deväť prvých piatkov je aktívna účasť na každej eucharistickej obete, účasť plná, teda aj s prijímaním. Ak chcete mať istotu o šťastnej večnosti, nuž to je cesta najistejšia. A prečo nie? Aké máte prekážky? Jedinou skutočnou prekážkou je smrteľný hriech! Kto ho má, nech sa ponáhľa zbaviť sa ho. Lebo je strašné ostávať bez posväcujúcej milosti i čo len chvíľu. Veď to je smrť a zatratenie!
      Čakať na nasledujúcu Veľkú noc, to by bolo úžasné riziko, kde v stávke nie je nič menšie ako celá večnosť. A tá je dlhá. Ľútosť z lásky, ktorá ihneď ospravedlňuje a sviatostné vyznanie, ktoré toto ospravedlnenie potvrdzuje a už niet žiadnej prekážky. Veľkou prekážkou je ale nedostatok záujmu, pretože duša je tak preplnená inými záujmami, že v nej už niet miesta pre Krista. O tom, aký má byť náš postoj k hmotným záujmom a starostiam, aby v duši ostalo dosť miesta pre Boha, sme si minule vysvetlili.
      Poznám prípad desaťročného dievčatka z výborne situovanej, ale neveriacej rodiny. Má všetko, čo si len zažiada. A toto dievča sa raz vyjadrilo s výčitkou, že ono nikdy nebude môcť prijímať. Zdá sa vám to možno neuveriteľné, ale stalo sa to skutočne.
      Je to dôkaz, že duša prirodzene túži po Bohu a pravdu má sv. Augustín, keď hovorí: - Pre seba si nás stvoril a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Pane. -
      Človek môže mať všetko, a predsa v hĺbke duše cíti, že mu niečo chýba, a to je Boh. Mnohí sa mi priznali, že by aj častejšie prijímali, ale nechcú vyzerať ako svätuškári. Počítali by ich medzi „sviečkové baby či sväté kosti“. Teda zase tá falošná predstava o zbožnosti!
      Mladá generácia vo svete túto predstavu začala rozbíjať. Tam už nik nechodí do kostola preto, že sa to patrí. Tam prídu len naozaj hlboko presvedčení a všetci prijímajú. Divili by ste sa, koľko mladých vysokoškolákov, otcov rodín, mladých manželov, ľudí vzdelaných, športovcov, ľudí v plnej sile, zdravých a veselých prichádza na sväté prijímanie, a nehanbia sa. Žiadne „sviečkové baby“, ale riadny a úprimný vzťah k Bohu.
      Nechcel by sa niekto pridať k tomuto hnutiu? Treba k tomu odvahu, to je pravda. Ale veď každý mladý človek chce byť odvážny, obdivuje odvahu! Skúste. Ochutnajte a uvidíte! Precítite, aký dobrý je Pán. Blažený každý, kto je pozvaný na hostinu Baránkovu. A kto pozvanie prijíma? Aké bolo to posledné naše sv. prijímanie a aké bude to nasledujúce?
      Odpovedzme si vo vedomí, že stojíme pred Bohom.
      Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(3568)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
22.08.2003 | Čítanosť(2318)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 60-69
12.06.2003 | Čítanosť(9013)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2604)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2510)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet