24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Myslíš, že je správne vzďaľovať sa od ohňa vtedy, keď ti je zima? Práve preto, že tvoje srdce chladne, mal by si ešte častejšie pristupovať k Eucharistii, pravda, ak chceš úprimne milovať Ježiša Krista.

~Svätý Alfonz de Liguori ~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1028 reakcie0
(Share 271 0)


Téma: Mt 14,22-33 / Mária, pomôž mi prísť k Ježišovi

Homília

      Jedna z najviac sledovaných relácií v rozhlase a televízii je oznam o predpovedi počasia. Často nás upozorňujú na búrky, veľké víchrice, mrazy či iné nebezpečenstvá.
      Aj toto evanjelium nás vedie do Palestíny. Vidíme rozbúrené more, blesky, počujeme hromobitie. Niekoľko rybárov zápasí s vlnami na malej lodičke. Sú znepokojení. Počujú však hlas: „ Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter vykríkol.. „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ (Mt 14,27-31).
      Tá malá lodička s rybármi, pri ktorej je vždy Ježiš, ktorá sa plaví v rozbúrených morských vodách, búrkach, blýskavici, vo víchrici i v iných nebezpečenstvách cez stáročia k bráne večnosti, to je obraz Cirkvi Kristovej. Cirkev nemá ľahký život. V každom období dejín vysiela SOS k nebesiam: Pane, zachráň nás, hynieme! Je tu okamžitá odpoveď: Prečo máte malú vieru?
      Zadívajme sa teraz na „lodičku Cirkvi“, na niektoré búrky, z ktorých vyšla víťazne, alebo vôbec na niektoré nebezpečenstvá. Všimnime si nebezpečenstvá v prúde uplynulých storočí.
      Mnohí z nás boli na dovolenke. Navštívili ste i viaceré štáty v našom susedstve. Videli ste pravoslávne kostoly, popov, na cintorínoch a kostoloch rôzne kríže. To sú pozostatky veľkých nepokojov, ktoré prežila Cirkev.
      Patriarcha Konštantinopolu-Carihradu Cerularius v roku 1054 odpadol od Cirkvi Kristovej a bol zakladateľom Cirkvi pravoslávnej. Dnes sa veľa robí, aby sa skutky tohoto rozdelenia odstránili a hoci dnes je to ešte ťažké, pracuje sa na hľadaní spoločnej reči.
      Ten, kto navštívil Anglicko a iné západné krajiny, stretol sa s protestantmi a u nás s rozšírenými bratmi luteránmi, kalvínmi i anglikánmi. To sú smutné následky XVI. storočia tzv. reformácie. Iniciátormi tohoto boli: Martin Luther, Kalvín, Zwingli, Ján Hus, anglický kráľ Hendrich VIII. a iní. Keby bolo menej pýchy, namyslenosti, zanovitosti, nezdravej ambície a viacej evanjeliového ducha a porozumenia, nebolo by došlo k týmto smutným skutočnostiam. Azda sa nerozídeme s pravdou, keď povieme, že tieto duchovné ťažkosti boli oveľa nebezpečnejšie ako vojenské, ekonomické, spoločenské. Spomeňme si na množstvo ťažkých, namáhavých stretnutí, ktoré koná pápež Ján Pavol II., aby napravil to, čo sa v minulosti pokazilo. Jeho reč v OSN, stretnutie v Assisi r. 1986, návšteva v Židovskej synagóge, stretnutie s mohamedánmi v Casablanke, ale i stretnutie v Anglicku s kráľovnou Alžbetou ako hlavou anglickej cirkvi a podobne.
      Veľkým zlom pre Cirkev boli vojny vedené stáročia, často chápané ako „sväté vojny“. Niektoré rany nie sú zahojené do dnešných dní, iné však zachránili Cirkev a svet pred väčšími nešťastiami. Je tomu 305 rokov, čo napríklad poľský kráľ Ján III. Sobieski pri Viedni zviedol s Turkami víťazný boj a zachránil Európu od vykynoženia.
      Môžeme pokračovať i takto. Aké ťažkosti má Cirkev v dnešnej dobe? Pápež Ján Pavol II. po svojom zvolení za pápeža položil si tieto otázky. Čo čaká Cirkev v najbližších rokoch? Po akej ceste pôjde svet v čase končiaceho sa druhého tisícročia? V Encyklike Redemtor hominis hovorí o dôležitej hodine dejín, v ktorej sa v súčasnosti nachádza Cirkev. Človek si tvorí nepretržite pre seba ťažkosti cez výsledky práce svojich rúk a zvlášť úmyslu i úsilia svojej vôle. Totiž ovocie jeho úsilia súd mu príliš rýchle odoberá, robí sa nezávislým od neho a otočí sa často proti nemu. V tom je dráma ľudskej existencie.
      Znakom dnešných dní je vážne rozloženie sveta. S bôľom priznávame narušovanie ľudskej slobody a práv človeka. Medzi národmi panuje právo silnejšieho, na mnohých miestach sa to rieši násilím vojenským, aj politickým. Musíme si však uvedomiť, že posledné slovo má Boh a tí, čo majú moc, raz budú za svoju moc dávať i vyúčtovanie. Nad naším životom visí hrozba vojny. Hoci sa už veľmi dlho a veľa hovorí o pokoji, hlásajú sa krásne heslá, konajú sa veľké konferencie a zároveň v tom istom čase sa premýšľa o tom, kde siahnuť a ako, a to i na to najcennejšie - život.
      Od roku 1945 v rôznych častiach sveta sa odohralo 127 vojnových konfliktov, v ktorých zahynulo 32 miliónov ľudí. A čo povieme o rozvíjajúcom sa terorizme? Ako tieto skutočnosti vidieť vo svetle slov Ježiša Krista: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14,27). K tomu nesmieme zabudnúť na krízu pravdy v medziľudských vzťahoch a nedostatok zodpovednosti za slová. Ďalej si musíme uvedomiť veľkú zodpovednosť nad nebezpečenstvom „zosvetárštenia“ človeka. To znamená ľahostajnosť k Cirkvi; je to štýl konzumný a za tým ide alkoholizmus, narkománia. V minulosti každý vedel, čo je to modlitba a dnes pri sobášnej náuke robí problém povedať to najzákladnejšie. Kedysi cestovali peši 15 kilometrov ľudia do kostola, dnes ho majú mnohí pod nosom, a nemajú čas. Za misku šošovice nejeden predá svoje prvorodenstvo a ešte povie, že mu kňaz nerozumie, že má ženu, deti, dobre platené miesto, pozerajú na neho, stavia dom, syn študuje... Hovorí: Keď pôjdem na dôchodok, všetko doplním...
      Cirkev je vraj šíriteľom nepokoja súčasnému človeku a vôbec úpadku základných hodnôt, takých ako sú: úcta k životu ešte nenarodeného človeka, úcta k manželstvu, nerozlučiteľnosť v manželstve. Je veľa spôsobov, ako sa dostať z týchto nebezpečenstiev.
      Ohromný recept navrhol v Roku Vykúpenia svetu pápež Ján Pavol II.: -Nebojte sa! Otvorte dvere Kristovi! - A my dnes môžeme doplniť: - Mária nám pomôže ľahšie sa dostať k Ježišovi. -
      Rôznymi cestami otvára Boh dvere srdca zablúdenému človekovi. Niečo podobné možno zažiť znova. Niekedy nepredvídaný šok, hoci i na pracovisku, môže priviesť k návratu.
      Pred desiatimi rokmi pochoval matku. Pred rokom mu zomrel brat. Na pohrebe brata sa náhodou pošmykol, stratil rovnováhu a jednou rukou sa oprel v hrobke o rakvu matky. Bola už spráchnivená, prebil vrch rakvy a dotkol sa jej kostí a prachu... Od toho dňa nemal pokoja. Zdá sa mu, že toto dotknutie sa „matky“ z hrobu je pre neho upozornením. Cíti akoby zvolanie: Syn môj, ináč som ťa vychovávala! Kráčaš po nesprávnej ceste! Vráť sa k opravdivému životu! Ten človek cítil, že nebude mať pokoja, pokiaľ neotvorí celé svoje srdce Ježišovi.
      Človek v 20. storočí musí sa naučiť viac si vážiť svoju vieru a dušu. Dnes, keď sa svet stáva čoraz viac nespokojnejšim, keď spenené vlny s veľkou silou narážajú na lodičku - Cirkev, keď z našej ťažkej situácie nevidíme východisko, akoby sme vysielali do éteru volanie o pomoc a zároveň môžeme počuť odpoveď: „To som ja, nebojte sa!“ (Mt 14,27). Rádiostanica lodičky Petrovej, hoci umlčovaná, rušená mocou pekelnou, predsa hlasnejšie a vytrvalo vysiela do ovzdušia signál: Kristus zvíťazil, Kristus kraľuje, Kristus panuje!
      Urobme záver blížiacemu sa 20. storočiu - „ ...pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18). Toto si musíme uvedomiť i v tomto Mariánskom roku. Mária verne vytrvala pri Ježišovi. To je pre nás vzor, opora, nádej. Mária nám pomôže prísť k Ježišovi. Pamätajme na to, že posledné slovo bude mať Ježiš: „ ...aby každý, kto verí, mal večný život“ (Jn 3,15).
      V jednej piesni sa spieva:
      Aj na mňa si sa, Pane, pozrel. Tvoje ústa vyriekli moje meno. Svoju loďku zanechal som na brehu, spolu s tebou začal som nový lov.
      Amen.

28.05.2011 | Čítanosť(2863)
Téma: Mt 14, 30
12.06.2003 | Čítanosť(3862)
Mt 14, 13-21
12.06.2003 | Čítanosť(2871)
Mt 14, 22-36
12.06.2003 | Čítanosť(2746)
Mt 14, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet