20.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Pôst stavia hrádzu prúdu rečí, utišuje nepokoj, chráni poslušnosť, upokojuje spánok, udržuje telo a napĺňa pokojom dušu.

~JÁN KLIMAK~

13.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť870 reakcie0
(Share 207 0)


Téma: Lk 24,13-35 / Stretnutie možné i dnes

Homília

      Kto sa už vracal z cintorína a neveril celkom a úplne Kristovým slovám: Ja som vzkriesenie a život - bol smutný, ak nie celkom beznádejný. Prečo? Pretože smrť bola koncom čohosi krásneho a veľkého. Kto však odchádzal z cintorína s vierou v Ježiša Krista, ten si odnášal nádej na večné stretnutie s tými, ktorí nás predišli do večnosti.
      Keď odchádzali dvaja z Ježišových učeníkov z Jeruzalema do osady zvanej Emauzy, boli smutní, plní otáznikov, v srdci sklamanie...
      A predsa, toto Lukášom opísané a umelecky zachytené stretnutie Krista s dvoma učeníkmi odpovedá na otázku, či je možné sa s Ježišom stretnúť aj dnes. Lukáš odpovedá, že áno a hovorí o udalosti, kedy môže dôjsť k takémuto stretnutiu.
      Čo sa zmenilo za dvetisíc rokov? Aj dnes nejeden kresťan po neúspechoch, prípadne, keď si svoju vieru predstavoval nesprávne, je podobný dvom emauzským učeníkom. Veriaci človek si nikdy nesmie predstavovať Krista v nesprávnom postoji či svetle, pretože sa sklame. Kto však je v takomto stave sklamania ako dvaja učeníci, začne znova premýšľať nad všetkým, čo zapríčinilo smútok či sklamanie, môže pocítiť záblesk svetla. V prípade učeníkov toto svetlo im vnášal do uvažovania cestou neznámy cudzinec, ktorý poukazuje na správnu predstavu o Vykupiteľovi. Pri jeho slovách začínajú si spomínať na slová Pána Ježiša, veď on sám hovoril na túto tému, pokiaľ bol medzi nimi. Sú to slová, ktorým ani čas, ani doba neberie na aktuálnosti a časovosti: „ Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy? „ (Lk 24,25-26).
      Po podaní výkladu prichádza svetlo. Učeníci začínajú tušiť, že Ježiš žije, že musí žiť! Slová, ktoré počuli dnes ráno od žien, ktoré sa vrátili od hrobu, že hrob je prázdny, nemôžu byť klamstvom. Učeníci začínajú cítiť, že slová tohto ich „sprievodcu“ v ich vnútri zapaľujú zvláštne svetlo. Tušenie, že Ježiš musí žiť, sa stáva istotou. Rozuzlenie či skutočné svetlo v celej svojej sile príde v okamihu, keď pri večeri berie tento ich „sprievodca“ do rúk chlieb, žehná ho, láme a podáva im. „ Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol“ (Lk 24, 31).
      V živote veriaceho človeka sa stávajú podobné udalosti. Do nášho života prídu okamihy, keď sa strácajú všetky nádeje, istota a naraz sa okolo nás vytvorí vákuum, prázdnota. Človek hľadá, čoho by sa zachytil, o čo by sa oprel. A keď nemôže nič nájsť, často odchádza ako učeníci do Emauz.
      My si však musíme uvedomiť, že Boh sa nevzdá nikoho z nás. Vidíme to na učeníkoch. Ježiš nejde za nimi, ale s nimi. Ježiš ide za každým z nás. On predsa nechce stratiť nikoho, koho mu Otec nebeský zveril.
      Áno, má to s nami ťažké. My sme tak často nestáli, rýchlo meníme svoj postoj, a to aj k Bohu. Často sa vzdiaľujeme od Boha, a preto nás ešte viac opúšťajú sily a naplňuje prázdnota.
      A predsa, evanjelium nám hovorí tak jasne o prostriedkoch, ktoré oživujú našu lásku, ktoré pomáhajú k ozdraveniu chorej duše či zlomeného srdca. Musíme si uvedomiť, že ak chceme, aby naše srdce skutočne horelo láskou k Bohu, k blížnemu, aby sme mali v sebe lásku, musíme často pristupovať ku Sviatosti oltárnej, zúčastňovať sa na sv. omši, pretože tam prežijeme skutočné spoločenstvo a tam pocítime blízkosť Pána Ježiša. Tam sa rozhovorí naše srdce a bude nám znova tak dobre.
      Nielen učeníci, ale aj my sa pri svätej omši presviedčame o veľkej posile vo viere. Preto vidíme, že už prví kresťania pochopili význam eucharistickej slávnosti svätej omše, ktorá im umožňovala stretnúť sa tvárou v tvár s Bohom, až pokiaľ sa neskončila doba zjavení. Potom po nanebovstúpení pravidelne v nedeľu si pripomínali toto stretnutie s osláveným Kristom.
      A tu vidíme, že i na konci 20. storočia je možné stretnúť sa s Kristom, pričom sa nám rozhorí srdce, pocítime jeho blízkosť a môžeme sa cítiť tak dobre. To preto, že Kristus sa nám dáva pri svätej omši celý za pokrm, aby nás posilnil na ceste, na ktorej hľadáme pravdu, zmysel života, svoj krásny cieľ.
      Ježiš je tu i dnes s nami ako s dvoma emauzskými učeníkmi, aby odstraňoval svojou milosťou naše pochybnosti, ale i našu malomyseľnosť. Kto chce skutočne stretnúť sa so zmŕtvychvstalým Kristom, nech sa otvorí jeho slovám a nech pristúpi k jeho stolu, kde pod spôsobom chleba a vína môže skutočne prijať jeho Telo a Krv.
      Nikdy neodchádzajme beznádejní z cintorína, pretože Kristus skutočne zvíťazil nad smrťou.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2073)
Lk 24, 36-52
12.06.2003 | Čítanosť(1905)
Lk 24, 13-35
12.06.2003 | Čítanosť(1882)
Lk 24, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet