21.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ak počuť najviac zlé myšlienky, to len preto, lebo s dobrými ľudia spia.

~Heinrich Spaemann ~

04.11.2005 - Miron
čítanosť807 reakcie0
(Share 251 0)


Téma: 25. nedeľa po ZSD / Lk 10, 25-37

Homília

AI      Keď som čakal v jednom úrade na vybavenie, z kancelárie vyšla starenka a skôr smutne než nahnevane povedala: „Ten človek so mnou nemá žiaden súcit... Takto ma hore-dole preháňať...“ Nepovedala nič bližšie, ale každý, kto už niečo vybavoval po úradoch, dobre vie o čom hovorila. Úradníka označila ako človeka bez súcitu. Takto rozprávame o ľuďoch, ktorých sa nedotkne bieda a ťažkosti blížneho. Dá sa povedať, že tam, kde je nedostatok lásky, tam je aj neschopnosť súcitu. A ak sa aj objaví, tak je neaktívny. Nemá silu pohnúť človeka k pomoci blížnemu.
KE      Zachovávanie hlavného prikázania – lásky k Bohu a k blížnemu – nás vedie k skutočnému súcitu. Jeho charakteristickým znakom je schopnosť vnímania ťažkého položenia blížneho a osobného zaangažovania sa pri riešení jeho ťažkostí.
DI      Byť súcitný je výsostne kresťanskou črtou. Je to napodobňovanie nášho Boha. Dosvedčujú to celé dejiny spásy: všetko, čo Boh urobil pre človeka od pádu našich prarodičov v raji, hovorí o obrovskom súcite a láske Boha k človeku.
      Táto správa o Božom súcite je nám známa. No pre prvých kresťanov, zvlášť tých, čo sa obrátili z pohanstva, táto správa bola veľmi prekvapujúca. Vnímanie Boha v pohanstve bolo veľmi odlišné. Napríklad súdobí grécki filozofi hovorili, že Boh je bezcitný a odklonený od sveta. Pripisovali mu neschopnosť podľahnutia citom, lebo len tak si dokázali predstaviť Božiu nezávislosť na ľuďoch a veciach. Podľa ich názoru bolo rúhaním uvádzať Boha do svetských záležitostí. Pohanský svet po storočia vnímal Boha vo vzťahu k svetu, ako nepribližiteľného a nedotknuteľného. (Podľa: HRBATA, J.: Setba a žeň. Olomouc : Nakladatelství arcibiskupství, 1991, s. 347.)
      Kresťanstvo, ktoré hovorilo o Bohu ako o Otcovi, ktorý človeka miluje, súcití s jeho biedou a usiluje sa mu pomôcť, prinieslo priam revolučnú zmenu. Skutočnosť, ktorá nadchýnala ľudí, dala impulz pre nový štýl života. Všade tam, kde prišlo kresťanstvo, táto myšlienka natrvalo ovplyvnila celú kultúru.
PAR       Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám túto pravdu veľmi pekne a plasticky vykresľuje. Kňaz a levita odzrkadľujú konanie Boha podľa zmýšľania pohanského sveta. V milosrdnom Samaritánovi však spoznávame skutočný vzťah Boha k človeku. Boh sa k nemu súcitne skláňa a pomáha mu v jeho biedach.
      My sme boli krstom pozvaní nasledovať Božiu lásku a súcit. Ježiš Kristus na konci podobenstva hovorí znalcovi zákona, ale i nám: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 37). Zachovávanie hlavného prikázania je takto určujúcim znakom kresťanstva. Miera, s akou sa budeme usilovať napodobňovať Božiu lásku a súcit, bude rozhodujúcim kritériom pri Poslednom súde. Zvestoval nám to náš Spasiteľ, keď povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). A tak v biede každého človeka môžeme stretnúť Krista, ktorý sa ma pýta: „Miluješ ma?“ A je krásne, ak našou odpoveďou na túto otázku je súcitné konanie, ktoré vyjadruje našu lásku.
MY      V časopise charizmatického hnutia Focoláre Nové Mesto autor úvodníka rozprával o svojich priateľoch – manželoch. On je úspešný podnikateľ, ona – detská lekárka, ktorá, hoci po tom túžila, nikdy vo svojom odbore nepracovala. Mala totiž tri deti a prostredná dcérka Anička je telesne aj duševne retardovaná. V desiatich rokoch je na úrovni trojročného dieťaťa. Navyše je niekedy veľmi trucovitá a často robí pravý opak toho, čo by bolo treba. Napríklad počas jedla chodí okolo stola a prstom skúša, či tí druhí nemajú na tanieri niečo lepšie ako ona, alebo sa pri ceste z nákupu domov zastaví a niet tej sily, ktorá by ju prinútila ísť ďalej. Mamička sa zdôverila, že v takýchto chvíľach akoby počula Ježišovu otázku: „Miluješ ma naozaj aj teraz?“ A tak zoči-voči tejto výzve znova nachádza silu, trpezlivosť a láskavosť. (Nové Mesto 2000. č. 1, s. 3.)
ADE      Bratia a sestry. Otvorme svoje srdcia, aby posolstvo dnešného evanjelia nás nadchlo rovnako ako prvých kresťanov k radikálnemu napodobňovaniu nášho Boha v láske, z ktorej vychádza opravdivé súcitné konanie.

      Inšpirácie: Lk 10, 25-37


12.06.2003 | Čítanosť(8279)
Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(3464)
Lk 10, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2871)
Lk 10, 21-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet