19.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ak niekto nechce niesť svoj kríž, musí niesť sám seba. Ide o to, čo je ťažšie.”

~EMANUEL VON BODMANN~

04.11.2005 - Miron
čítanosť923 reakcie0
(Share 219 0)


Téma: 25. nedeľa po ZSD / Lk 10, 25-37

Homília

AI      Aj keď považujem dnešné podobenstvo za jedno z najkrajších, predsa len pri jeho čítaní mám zakaždým nepríjemný pocit. Vynoria mi spomienky na mnohé prípady, kedy som sa podobal skôr tomu kňazovi alebo levitovi z podobenstva, než milosrdnému Samaritánovi. Odvážim sa povedať, že podobnú skúsenosť máte aj vy.
KE      Spasiteľovým zámerom však nie je vzbudzovať v nás pocity viny, ale poučiť nás o priorite lásky k Bohu a k blížnemu a povzbudiť k správnemu konaniu.
DI      Nie je potrebné podrobne rozoberať náuku, ktorá je vložená do dnešného podobenstva, pretože ju dobre chápeme. Skôr je potrebné zamerať sa na to, prečo pri jej uskutočňovaní často zlyhávame. Nie je však jednoduché obsiahnuť všetky možné dôvody. Skúsme si preto priblížiť jeden z nich, ktorému s najväčšou pravdepodobnosťou podľahol každý z nás.
      Opíšem ho na skúsenosti dopravných policajtov, ktorí zaranžovali dopravnú nehodu a o pár kilometrov ďalej zastavovali vodičov, ktorí napriek tomu, že videli havarované auto, nezastali. Keď sa ich pýtali na dôvod, odpovedali v drvivej väčšine rovnako: nechceli stratiť čas, lebo sa ponáhľali do práce alebo za inými povinnosťami.
      A práve tento dôvod býva často prítomný pri našich zlyhaniach voči najväčšiemu prikázaniu: bojíme sa stratiť svoj čas. A čím viac nás doba vťahuje do svojich rýchlych obrátok, čím viac toho chceme stihnúť a vykonať, tým menej sme ochotní venovať svoj čas Bohu a blížnym. Ježišova výzva: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 37) sa tak stáva nepríjemným bremenom, ktorého by sme sa najradšej zbavili.
      No ak sa niekto predsa len odhodlá naplniť túto náuku, zakúsi paradox evanjelia, ktorý hovorí, že získava ten, kto stráca.
      Nesmieme však ponechať uskutočňovanie najväčšieho prikázania na nejakú náhodnú dispozíciu. Musíme vniesť do života poriadok, ktorý bude počítať s touto náukou.
PAR      Môže nám k tomu pomôcť rozprávanie o učiteľovi, ktorý pripravil pre svojich žiakov na začiatku školského roka zvláštnu hodinu. Na lavicu postavil sklenený džbán a začal ho starostlivo plniť pomerne veľkými kúskami kameňa tak, aby sa ho tam vošlo čo najviac. Keď naplnil džbán spýtal sa žiakov: „Čo si myslíte, je plný?“
      Žiaci odpovedali: „Áno, je plný!“
      „Skutočne?“ spýtal sa učiteľ. Nečakal však na odpoveď, ale vysypal z vrecúška za dva hrste malých fazuliek. Po trošku z nej pridával do džbánu a jemne s ním potriasal. Keď dostal všetky fazuľky do džbánu, znovu sa spýtal: „O čo si myslíte teraz. Je už džbán plný?“
      Žiaci už neodpovedali tak rýchlo ako predtým. Krčili plecami a pár z nich odpovedalo, že azda už je plný.
      Učiteľ bez komentára pokračoval ďalej. Z ďalšieho vrecúška vysypal cukor a podobne ako fazuľku za neustáleho potriasania džbánom ho dostal dnu. Keď sa znova spýtal žiakov, či už je džbán plný, nedostal už žiadnu odpoveď. Pokračoval však ďalej. Vzal pohár vody a pomaly ho vlial do džbánu. Chvíľu počkal kým sa cukor rozpustí a ešte dolial trochu vody.
      Potom sa zahľadel a na žiakov a spýtal sa: „Viete, čo som vás chcel týmto naučiť?“:
      Po chvíľke uvažovania sa prihlásil jeden z tých horlivejších: „Chcete nám povedať, že nech už máme akokoľvek veľa predmetov, vždy sa nájde miesto ešte pre nejaký ďalší.“
      „Ale kdeže,“ povedal učiteľ. „Chcel som vás len naučiť, že je potrebné najprv dať dnu veľké kamene. Teda urobiť ako prvé to, čo je najdôležitejšie – teda vo vašom prípade štúdium. Ak to urobíte, zistíte, že vám zostane ešte dosť voľného času na veľa iných vecí.“
MY      Čo sú „veľké kamene“ v našom živote? Ak povieme, že je to Boh, modlitba, rodina, priatelia, ochota pomôcť... volíme správne. Stačí už len vkladať do každého nového dňa tieto „kamene“ ako prvé, a budeme žasnúť, čo všetko ešte v ten deň obsiahneme.
ADE      Nebojme sa „strácať čas“ na naplnenie hlavného prikázania. Okrem pokojného svedomia a radosti z vykonania dobrých skutkov budeme vnímať Boží dar „rozmnoženia času“, ktorý vytvorí priestor na vykonanie všetkých našich denných povinností i na potrebný oddych.

      Inšpirácie: Lk 10, 25-37


12.06.2003 | Čítanosť(8292)
Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(3485)
Lk 10, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2897)
Lk 10, 21-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet