19.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nádej je kotvou sveta.

~africké príslovie ~

31.10.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1089 reakcie0
(Share 344 1)


Téma: Pripraviť sa na stretnutie s Kristom-Sudcom / Spomienka na všetkých zosnulých / Mt 25, 13

Homília

      Smrť. Slovo, s ktorým sa stretne každý Človek. Slovo, za ktorým sa skrýva radosť i bolesť. Slovo, o ktorom sa nechce premýšľať a na ktoré sa i Často myslí. Slovo, ktoré vyvoláva úzkosť, strach a po obsahu ktorého sa túži a teší naň. Boli sme stvorení Bohom a každého z nás si Boh povolá. Na svet sme prišli bez nášho pričinenia, ale zo sveta nás môže odvolať len Boh.
      Evanjelista svätý Matúš nám pripomína slová Pána Ježiša: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny" (Mt 25,13).
      Keď Izák zostarel a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „ Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem" (Gen 27,1-2). Už v Starom zákone čítame veľavravné slová: „ ...Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých" (Nm 23,10). Tí, Čo si sľúbili lásku, nech starozákonná Noemi na vážnu vec upozorní: „ ...len smrť ma odlúči od teba" (Rút 1,17). Každému chcú dnes niečo povedať slová starozákonného kazateľa: „Nik nemá moc nad dychom života, aby mohol zadržať dych života" (Kaz 8,8). Prorok Izaiáš, ktorý pred narodením Krista hlása: „Ľud, Čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, Čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo " (Iz 9,1).
      Mnoho ďalších predpovedí prorokov, kráľov, vodcov židovského národa poukazuje na príchod Krista, ktorý svojou smrťou zničí smrť. Apoštol Pavol píše:,, Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi" (Rim 6,9-11).
      Kto chce pochopiť tieto slová, môže spoznať, že smrť nie je nič hrozné, keď človek žije podľa slov Krista. Pán Ježiš, ktorý sa nám stal podobný vo všetkom okrem hriechu, Častejšie predpovedal svojim učeníkom svoju smrť. Vtedy to apoštoli ešte nechápali a apoštol Peter to Ježišovi aj dohováral, za Čo ho prísne pokarhal.
      Dnes vieme, že smrť je skutočne realita, ktorá nás vedie z dočasného života do večného. Žijeme len raz, a preto prechod zo života Časného do života večného nikto nesmie podceňovať.
      Keď Eleonóra Hyräová, parížska herečka, mala zahrať zomierajúce dievča v hre Kráľovná Kamila, dlhé hodiny túto scénu trénovala a cvičila. Úloha sa jej tak vydarila, že aplauz publika bol veľký.
      A čo náš prechod, smrť, či to chceme brať len ako hru, ktorá sa skončí a veci pôjdu ďalej? Naša smrť bude len raz a od tej chvíle bude záležať celá večnosť každého z nás. Každému musí byť jasné, že toto je najvýznamnejšia a najvážnejšia hodina v živote. Keď herečka dokáže pre pobavenie obecenstva celé hodiny trénovať zomieranie dievčaťa, Či ja chcem riskovať a zahrávať sa so svojou večnosťou? Každému z nás by malo záležať, aby sme dostali aplauz od anjelov.
      Urobme si malú skúšku.
      Smrť. Uvedomme si v tejto chvíli, že Boh si ma volá. Neprichádza žiaden posol smrti s kosou, kostlivec, ale jednoducho, tvoja svieca života dohorela. V tejto chvíli či chceš, a či nie, je koniec tvojej púti na zemi. Dostávaš však veľkú milosť. Nezomieraš hneď náhle ako pri tragickej nehode, ale pomaly. Keď si ruku položíš na svoje srdce, ono už prestáva biť. Posledný úder svalu nazývaný srdcom. Už v lone matky tento sval mal nenahraditeľné miesto v tvojom živote. Srdce je symbolom lásky. Ako si tento dar od Boha, ktorý sa volá Láska, využil? Milovať budeš Pána, Boha svojho a svojho blížneho ako seba samého! Tento príkaz Boha doznieva. Boh už bude Sudcom. Už nemáš čas a síl niečo napraviť. Tvoj život preletí ako film pred tvojimi očami. Od detstva, keď si začal užívať rozum a si si vedomý slobodnej vôle, cez roky dospievania, roky činnej práce až doteraz. Tu vidíš všetko, čo snáď by si ani nechcel vidieť. Tu vidíš aj to, čo si myslel, že je už dávno preč. Veci ukryté, utajené až po tie verejné. Nie iba hriešne, zlé, ale tiež krásne a dobré. Ani jeden deň, ani jedna hodina, ba ani časť z nej sa nepreskočí.
      Spoznáš všetko, kto si bol, ako si jednal, prečo sí žil a ako si plnil svoje povinnosti. Boh, ktorý je večný a všadeprítomný, má Čas na každého svojho syna, dcéru. On sa nemusí ponáhľať. Veď začína aj pre teba večnosť. Už nehovoríš, že si mal plány, že si chcel ešte dokončiť to, že máš malé deti, že si zo života ešte nič pekné neužil, len a len drinu. UŽ si uvedomuješ, že tvoj život patrí minulosti, a až teraz sa začína život. Čo je tridsaťtri rokov, ako hovorí básnik, keď už roky stávajú sa teraz smrťou, čímsi podradným. Predstupuješ pred Boha-Sudcu, toho Ježiša, ktorý žil medzi nami ako človek a žije stále, teraz už ako náš Boh-Sudca. On všetko vie o tebe. Ty však máš sám vyniesť ortieľ nad svojou večnosťou pred tvárou Boha, ktorému si sa stal podobný. Na jeho podobu si bol stvorený, máš povedať sám o sebe, či si toho hodný. On, úžasná Láska a nekonečná Dobrota, v tejto chvíli sa mení na prísneho Sudcu, ktorý však vie, Čo je milosrdenstvo. On predsa zomrel za teba, a teraz čaká odpoveď z úst svojho brata, sestry. On sa už nedá oklamať, zastrašiť, on je večná Pravda. Pred sebou vidíš zákony, príkazy a rady, ktoré dal Boh nielen ústami prorokov a učiteľov národa, ale tiež ústami svojho Syna.
      Teraz máš vydať počet zo svojho vladárenia. Každá myšlienka, každé slovo, každý skutok, či je to záležitosť očí, uší, úst, rúk či nôh. Každý jeden detail, každé jedno gesto, to všetko sa pred Bohom odkrýva ako jedno divadlo. Rozhodujúci je momentálny stav, v akom si, keď predstupuješ pred svojho Boha. Si priateľ, rozumná panna, máš olej vo svojej lampe života, žiješ v stave priateľstva, milosti posväcujúcej? A potom tvoj život. Nič neostáva skryté pred Bohom. Tu pred Bohom nemôžeš byť pánom dvoch tvárí. Boh vidí tvoju tvár, skutočne pravú. Možno si pred ľuďmi a pred sebou hral divadielko. Klamal si Boha i ľudí. To však patrí už minulosti. Boh vie, ako sa posúdiš. Od večnosti to vie. Dal ti však všetky potrebné milosti k spáse. Ako si ich využil, taká odmena ťa čaká. Stojíš na začiatku večnosti. Ty sám si rozhodol ojej náplni.
      Zatratenie. Večný trest, ktorý spočíva v tom, Že zatratení nebudú vidieť Boha, pretože oni ho nebudú chcieť ani vidieť. Nenávisť voči Bohu bude páliť ich duše, ktoré boli stvorené na obraz Boží tak, ako keď človek na zemi trpí páľavou ohňa. Bolesť v duši je oveľa horšia a bolí viac, ako keď oheň páli telo. Tento stav duše je oveľa bolestnejší, ako si snáď v tejto chvíli vie ktorýkoľvek z nás predstaviť. Zatratenie je stav duše, ktorý si človek slobodne a vedome zaslúžil. Stav, ktorý sa už nikdy neskončí. Nebude poznať sladkosť hriechu, ktorý páchal vedome a dobrovoľne. Už nepocíti víťazstvo svojej pýchy, bohatstvo svojho lakomstva, sladkosť hriešneho objatia. Nespokojnosť, ktorá ho hnala mať viac. Hnev mu už nedá pocit krivdy. Výhovorka stratí svoj význam. Nápoj Či pokrm horkne a stane sa nekonzumovateľným. Boh urobí koniec urážkam voči sebe, keď spravodlivo odsúdi. Človek dostáva to, čo si zaslúžil.
      Stav oslávenia. Boh sa odmení tým, čo na svete museli Často znášať krivdu, a napriek tomu zachovali vernosť Bohu, milovali Boha viac ako seba a večný život si viac ctili ako pozemský. Títo nachádzajú odmenu v stave oslávenia, preto necítia sa byť chudobní. Oči, ktoré často za svoje hriechy boli plné slz, Boh osuší, ich tichosť sa mení na odmenu, už necítia smäd a hlad, pretože sú nasýtení. Boh ich milosrdenstvo odmieňa svojim milosrdenstvom a odpúšťa im ich slabosti. Čistota srdca, ktorú si vážili viac ako Čokoľvek iné, sa zmení na stav, že vidia Boha. Za pokoj, pri šírení ktorého trpeli, dostáva sa im cti, že po celú večnosť sa môžu volať synmi a dcérami Božími. Za prenasledovanie, ktoré pre Krista pretrpeli, Kristus-Sudca ich odmieňa sebou samým. Potupa a prenasledovanie stratili moc. Nepravda, ktorú museli znášať, už nebolí. Pravda zvíťazila! Čo na tom, že toto všetko trpeli na zemi skoro celý život. Veď čože je život Človeka, nech je akokoľvek dlhý, oproti večnosti? Tí, čo žili raj na zemi, už raj stratili. Tí, čo pred Bohom verne vytrvali, vstupujú nie do raja, ale do stavu večnej blaženosti. Odmena je im primeraná. Apoštol o nej napísal: Boh tým, Čo vo vernosti k nemu vytrvali, prisľúbil: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú " (1 Kor 2,9).
      Pre toto sa oplatí žiť a pracovať tu na zemi. Nech mám akýkoľvek poklad na zemi, nech mám postavenie, slávu, moc i čokoľvek, po čom srdce človeka túži, ak na prvom mieste nie je Boh, všetko je len márnosť v hodine smrti. Radšej prijať poníženie, hanu, smäd i väzenie pretrpieť, keď som však ostal verný Bohu, tak smrť je radosťou, ktorá je bez konca.
      Terezka mala len 24 rokov a Jana z Arku iba 19 rokov. Zomreli mladší i starší. Na lôžku i náhle mimo rodiny. Boh je však všade a je spravodlivý. Preto, Bože, chcem byť iba tvoj! Teraz, v tejto chvíli a raz vo večnosti. Prijmi, Pane, dnes náš hlas modlitby za našich drahých zomrelých. Prosíme za ich duše, čo trpia v stave očisťovania, kde je bolesť ako pri zatratení, avšak s tým rozdielom, že duše vedia, že stav utrpenia sa im raz skončí a budú vidieť Boha z tváre do tváre. Vieme, že im môžeme pomôcť, ak svoju lásku k Bohu obetujeme za nich. Nieje zbytočná ani jedna modlitba, obeta za duše v očistci. Uistenie, že nezostanú nám dlžníkmi, keď obsiahnú stav slávy, nás podnecuje k pomoci.
      Dnes, keď zažíname sviece na hroboch drahých, nemáme strach pred smrťou. Prosíme Boha za duše a tiež i za seba, aby sme obsiahli čo najskôr po smrti stav, kde večné svetlo svieti.
      Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2873)
Mt 25, 14-30
12.06.2003 | Čítanosť(2740)
Mt 25, 31-46
12.06.2003 | Čítanosť(2651)
Mt 25, 1-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet