15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Viete, čím chce ako prvým pokúšať diabol človeka, ktorý začal viac slúžiť Bohu? Aby bral ohľad na druhých ľudí.

~sv. Ján Vianney ~

20.10.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť2017 reakcie0
(Share 287 0)


Téma: Zbor svätého archanjela Michala / Lk 10, 16-21 (Odpustová)

Homília

      Keď na počiatku ľudských dejín ponúkol Boh prvým ľuďom večný život v šťastí, žiadal od nich jednu vec: aby sa podriadili jeho svätej vôli, ktorá nechce človeku nič zlé, iba to, čo je dobré a správne. Ľudia sa však rozhodli, že túto ponuku neprijmú a Božej vôli sa nepodriadia. Rozhodli sa, že pôjdu svojou vlastnou cestou. Bolo to však na ich škodu.
      Preto na prvých stránkach Svätého písma čítame, že za túto neposlušnosť prišiel trest. Adamovi – a tým celému ľudstvu Boh povedal: Pretože si nepočúvol, „nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť... V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý...“ (Gn 3, 17-19).
      Boh takto spravodlivo vypovedal prvých ľudí z miesta, na ktorom mali žiť šťastne a večne, ak by boli poslúchli jeho príkaz. Nestalo sa tak. Stratili naň právo, lebo hriech ich olúpil o nesmrteľnosť. Boh ich vyhnal do zeme, prekliatej pre hriech. Človek mal odteraz zem obrábať, mal s ňou zápasiť, po celý svoj život, až kým nezomrie.
      A tak odvtedy sprevádza ľudí hriech, ťažkosti, trápenia. Hriech rodí hriech.. Zo závisti zabíja Kain svojho brata. Lamech, Kainov potomok plače, že ľudstvo bez Boha mravne klesá. Už nejde o spravodlivosť, ale o pomstu, že ľudstvo bude vraždiť pre najmenšiu urážku. Kain vraždil zo závisti, Lamech sa dokonca svojím vražedným úmyslom chváli, že sa bude pomstiť sedemdesiatsedemkrát. Takto to išlo dejinami, a tak to trvá dodnes.
      Človek si čoskoro uvedomil, o čo prišiel v rajskej záhrade. Preto chcel doslova Boha udobriť. Začal prinášať obety, ktoré mali byť prosbou, zmierením, ale aj vďakou za obdržané dary. Lenže tieto náboženské úkony boli bez lásky. Preto Boh hovorí prorokovi Ozeášovi: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, a poznanie Boha viac ako celopaly“ (Oz 6, 6). Národ sa teda nenapravil, a preto obety boli bezcenné, lebo boli prinášané bez lásky.
      Táto myšlienka – poznať Boha – prechádza aj do Nového zákona. Človek začína budovať chrámy, aby v nich Boha prosil, chválil, ďakoval. Lebo zem neprináša človeku len samé požehnanie, ale doslova – podľa Božieho rozhodnutia – aj „tŕnie a bodľačie“. A to aj na začiatku tretieho tisícročia.
      Takto si aj naši predkovia postavili tento chrám a zasvätili ho sv. archanjelovi Michalovi, aby bol patrónom a ochrancom ich životov a celého spoločenstva, aby aj cez jeho príhovor hľadali Boha. Vyvolili si však správneho patróna?...
Kto sú anjeli?
      V Liste sv. Pavla Hebrejom čítame, že „sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu“ (Hebr 1, 14). Svätá Cirkev, vedomá si tejto veľkej úlohy anjelov, zakotvila do sv. liturgie prosbu k anjelom: „Anjela pokoja, verného strážcu a ochrancu duše a tela, od Pána prosme.“
      Je to zdôvodnené opodstatnenie, že si takto uctíme anjelov?
       Čítal som o jednej zaujímavej udalosti.
      Istý slávny neurológ vo Filadelfii si jedného večera ľahol, aby si odpočinul po rušnom dni. Náhle ho zobudilo búchanie na dvere. Išiel otvoriť a na prahu uvidel malé, úboho oblečené dievčatko s boľavou tvárou. „Pán doktor, moja mama je veľmi chorá. Prosím, príďte.“ Noc bola veľmi chladná a snežilo. Lekár sa napriek veľkej únave obliekol a šiel za dieťaťom.
      Doktor našiel matku vo veľmi ťažkom stave. Mala zápal pľúc. Keď ju ošetril, blahoželal jej, že má takú inteligentnú a starostlivú dcérku. Žena vytreštila oči. „Pán doktor, ale moja dcérka minulý mesiac zomrela! Jej topánky a kabát sú ešte tamto v šatníku.“ Doktor otvoril skriňu. Tam našiel kabát, ktorý malo na sebe dievčatko, keď ho sprevádzalo k matkinmu lôžku. Bol suchý a nemohol byť oblečený v tejto zimnej noci.
      A preto sa naskytá otázka: Bol lekár v tejto beznádejnej situácii privolaný anjelom, ktorý mal podobu malého dievčatka?
      Takéto a podobné otázky a odpovede na ne nikdy nepochopíme! Môžeme však pokojne a s plným vedomím v takýchto situáciách povedať s apoštolom Petrom, ktorý bol zázračne vyslobodený z väzenia: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma...“ (Sk 12, 11).
      Učenie o anjeloch je dogmou, článkom viery. Neveriť v ich existenciu je byť v rozpore s cirkevnou vieroukou. Jeden kresťanský filozof napísal, že „popierať anjelov znamená roztrhať každú druhú stránku Biblie“. A sv. Augustín povedal, že ich existenciu poznáme jedine skrze vieru. Kto teda neverí v existenciu anjelov, nepocíti ich moc. Lenže sv. František Saleský sa vyslovil, že „anjeli nás neopúšťajú, i keď my sme už Boha dávno opustili“.
      Tejto podivuhodnej ochrany anjelmi si boli vedomí aj naši predkovia a preto si archanjela Michala (a všetkých anjelov) zvolili za patróna tohto chrámu a svojho života. A preto dnes spievame v tropári: „Vojvodcovia nebeských vojsk, ustavične vás prosíme, my nehodní: Pomáhajte nám svojimi modlitbami. Chráňte nás záštitou svojej slávy. My vám úctu vzdávame a vrúcne voláme: vysloboďte nás z bied, kniežatá nebeských mocností.“
      Teda ochrana anjelov je aktuálna aj dnes. Ich pomoc a ochrana je potrebná aj v dnešných časoch, pretože, - ak by sme to chceli povedať slovami Písma – zem nám dáva nielen požehnanie, ale aj dnes nám dáva „tŕnie a bodľačie“ - teda prináša nám nielen radosť a šťastie, ale aj bolesť, trápenie, nezdary rôzneho druhu. Preto aj prosba v liturgii bude vždy aktuálna: „Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše a tela, prosme si od Pána“. A to aj vtedy, keď podľa slov sv. Františka Saleského, Boha opúšťame. Anjeli nás neopúšťajú, ale nás napomínajú, upozorňujú a varujú. Preto im patrí naša úcta a vďaka.
      Preto sme sa aj dnes zišli v tomto Božom chráme, aby sme si pripomenuli existenciu anjelov, najmä vodcu všetkých anjelov – sv. archanjela Michala. Náš východný kalendár má o ňom zaujímavú spomienku.
      Dňa 6. septembra si spomíname na zázrak sv. archanjela Michala v Kolosách.
Pohania chceli zatopiť chrám zasvätený sv. Michalovi. Keď kňaz, sv. Archip, videl, ako sa valí voda z rieky, ktorú priviedli veľkým kanálom, vrúcne sa obrátil k Bohu a prosil o pomoc. Boh vypočul jeho prosbu a poslal sv. Michala, ktorý ho potešil: „Neboj sa, ani tebe, ani Božiemu chrámu sa nič nestane.“ Potom sv. Michal udrel palicou o skalu, v nej sa vytvoril veľký otvor, do ktorého sa vliala voda z rieky. Chrám bol zachránený.
       „Teraz naozaj viem, že pán poslal svojho anjela...“, povedal sv. Peter pri vyslobodení z väzenia... Verme teda aj my v mocnú ochranu svätých anjelov. Ich pomoc a ochrana je nezastupiteľná v našom živote, aj keď si to dostatočne neuvedomujeme. Preto aj naďalej volajme: „Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše a tela, prosme si od Pána.“

10.02.2010 | Čítanosť(1679)
Téma: Svätý Michal / Anjel /
12.06.2003 | Čítanosť(8197)
Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(3385)
Lk 10, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2834)
Lk 10, 21-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet