26.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nemali by sme sa nikdy nenávidieť. Máme tak málo času na to, aby sme sa milovali.

~Maxence van Meerch ~

20.10.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1226 reakcie0
(Share 225 0)


Téma: Svätý veľkomučeník Demeter / Jn 15, 17-27; 16, 12 (Odpustová – význam chrámu)

Homília

      V roku 1997 vyšla u nás kniha s názvom Vitamín C od Boha, ktorá je zbierkou dojímavých príbehov zo života ľudí, ktorých oslovil Boh a ktorým pomohla viera.
      Jeden z mnohých príbehov hovorí:
      Istý misionár z Austrálie rozpráva príbeh o lodi, ktorá stroskotala v južných moriach na korálovom útese. Tí, čo sa zachránili, ukryli sa na brehu. Báli sa vojsť do vnútrozemia, z obavy, že by na ostrove mohli žiť ľudožrúti. Avšak jeden zo zachránených sa vyškriabal na vrch najvyššieho kopca. Keď už bol na samom vrchu, začal mávať, aby sa pobrali za ním. Počuli, ako volá: „Poďte ďalej, všetko je v poriadku! Je tu kostol! Sme zachránení!“
      Na tomto pozadí sa jasne črtá význam chrámu, kostola... Ak je v dedine či c meste chrám, a k tomu aj riadne udržiavaný, je to znamenie, že tam žijú kresťania, ktorí veria v Boha.
      Takto si v roku... vaši predkovia postavili aj tento chrám... A iste nebol to prvý chrám... Aj predtým tu stál iný, hoci na inom mieste, možno bol drevený... Nech by bol akýkoľvek a nech stal kdekoľvek, svedčí to o tom, že to boli veriaci ľudia, a že ho postavili, aby sa do neho schádzali, aby Boha prosili, ďakovali a chválili ho.
      Náš vzťah k nedeli vyjadruje náš vzťah k Bohu.
      Tohtoročné Katolícke noviny priniesli svedectvo jedného misionára, ktorý spomína, že v detstve mu otec často pripomínal: „Syn môj, ak chceš v živote skrachovať, tak začni kradnúť a pracovať aj v nedeľu.“ Tieto slová mu odvtedy ležali na duši Vidí v nich veľkú pravdu, pretože bez Božieho požehnania nemôže dosiahnuť veľké a trvalé úspechy.
      Veľká misionárka lásky bl. Matka Terézia za svojho života napísala, že do chrámu sa schádzame, aby sme sa učili tomuto:
      aby sme niesli lásku tam, kde je trápenie,
      radosť tam, kde je bieda,
      zmierenie tam, kde žijú ľudia v sváre,
      aby sa zmieril otec so synom
      matka s dcérou,
      muž so ženou,
      veriaci s tým, kto nemôže uveriť.
      Tak si cenila chrám, Boží dom – veľká osobnosť – bl. Matka Terézia. A tak každý chrám, i tento náš, je miestom, kde rastie naša kresťanská osobnosť, kde máme chvíľu pokoja, aby sme sa zamýšľali nad naším cieľom – prečo a načo sme tu na svete – a načúvali Kristovým slovám, ako prežiť tento život čo najlepšie. Je to tiež miesto, aby sme tak, ako naši predkovia, hľadali odpoveď na problémy každodenného života, alebo posilu v tom, na čo nevieme odpovedať.
      Čítal som o vyznaní istého muža, ktorý 20 rokov nevstúpil do chrámu, pretože vo svojom srdci nosil ťarchu, s ktorou sa nemohol vyrovnať. Až po dlhom čase a s veľkým váhaním prišiel do chrámu a zamieril rovno k spovednici. Pokľakol a po chvíli začal v slzách hovoriť: „Mám ruky poškvrnené krvou. Stalo sa to v druhej svetovej vojne v Rusku. Ustupovali sme. Každý deň niekto z nás umieral. Hlad bol strašný. Povedali nám, že nemáme vstupovať do nijakého domu bez nabitého samopalu. Máme byť pripravení strieľať kedykoľvek.
      Tam, kde som vstúpil ja, boli dvaja ľudia – starec a mladé dievča – so smutnými očami. „Chleba, dajte mi chleba“, kričal som. Dievča sa zohlo. Myslel som, že chce zobrať nejakú zbraň. „Strieľaj!“ - rozhodol som sa. Dievča padlo mŕtve. Keď som sa k nej priblížil, v ruke držalo skyvu chleba. Zabil som štrnásťročné dievča, ktoré mi chcelo ponúknuť kúsok chleba, možno posledný kúsok, ktorý sama potrebovala. Začal som piť, aby som zabudol, ale nedá sa. Môže mi Boh toto odpustiť?
      Možno i tento chrám bol svedectvom takýchto prípadov, s ktorými tu prichádzali naši predkovia i terajší súčasníci. Sú príbehy, udalosti, na ktoré nám môže odpovedať iba Boh. A iste nejeden to vyjadril slovami sv. apoštola Petra, ktoré máme zapísané v evanjeliu sv. Jána: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života...“ (Jn 6, 68).
      Takto chápali význam chrámu naši predkovia, takto chápu chrám mnohí aj dnes. Je to miesto stretnutia sa s Bohom, kde si viac ako inde uvedomujeme, že sme kresťania, a kde v spoločenstve s inými, hľadáme posilu pre náš každodenný život.
      Ak však človek vidí niektorých počas sv. liturgie postávať okolo chrámu, alebo „zašitých“ v kúte chrámu, aby nás nikto nevidel, je otázka, aby sme si odpovedali, prečo sme tam a takto. Či dostatočne chápeme význam chrámu v našom živote, kde k nám v Božom slove hovorí sám Boh. Žalmista v Starom zákone napísal: „Zaradoval som sa, keď bolo povedané: Poďme do domu Pánovho!“
      Aby aj nám bolo radosťou prebývať v Božom dome, prosme dnes pri tomto stretnutí patróna chrámu – sv. veľkomučeníka Demetra – aby nám pomohol vydržať v dobrom a pozerať sa aj na tento Boží chrám takto, aké má mať miesto v našom živote.

25.06.2003 | Čítanosť(860)
Téma: Chrám / Svedectvo
25.06.2003 | Čítanosť(673)
Téma: Chrám / Obrátenie
25.06.2003 | Čítanosť(538)
Téma: Chrám
12.06.2003 | Čítanosť(2357)
Jn 15, 12-27
12.06.2003 | Čítanosť(2046)
Jn 15, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet