18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ježiš Kristus prvý jasne zdôraznil cenu každej jednotlivej duše a nikto viac nesmie priviesť tieto duše k ich predošlej biede. Nikto nemôže poprieť, že jedine On priviedol duše k týmto vrcholom... Človek môže voči nemu a voči jeho posolstvu zaujať stanovisko, aké chce, jedno je isté: od tej chvíle sa hodnota našej rasy zvýšila. Pravá úcta človeka, vedome či nevedome, spočíva v praktickom uznaní Boha ako Otca.

~Harnack~

20.10.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť947 reakcie0
(Share 178 1)


Téma: Sv. evanjelista Lukáš / Lk 10, 16-21 (Odpustová)

Homília

      Každý z nás si už iste položil otázku: Prečo žijem, Prečo som na svete? Aký zmysel má môj život? Alebo aj takto: Má vôbec význam dobre žiť? Veď koľko je takých, ktorí sa nemodlia, nechodia do chrámu – a predsa sa im dobre vodí!
      To sú otázky, ktoré nás trápia, nad ktorými sa zamýšľame, a často nedokážeme na nich správne odpovedať.
      Aj otázka zmyslu života je veľmi dôležitá, lebo máme len jeden život. Školský zošit si môžeme kúpiť nový, ak sme v ňom niečo pokazili. Život máme len jeden. Aké to musí byť strašné konštatovanie, keď zistíme, že sme si ho zbabrali, pokazili, počmárali – a to neraz aj vlastnou vinou. To sú vážne otázky, nad ktorými sa ako veriaci ľudia musíme zamyslieť a hľadať na nich tú najlepšiu odpoveď.
      Kto nám tu teda môže odpovedať, alebo dať správnu odpoveď: Prečo žijeme, Kam vlastne kráčame? Ako je to vlastne s tým životom po smrti? Je vôbec večnosť?... Na tieto otázky nám môže dať odpoveď jedine ten, kto nás stvoril – Boh!
      My sme sa tu dnes stretli pri oslave chrámového sviatku sv. apoštola a evanjelistu Lukáša. On je patrónom tohto chrámu i obce. Z evanjelia sme pri tejto príležitosti počuli stať zo sv. evanjelia podľa Lukáša. Začína sa slovami, ktoré povedal Ježiš na jednej ceste do Jeruzalema, keď posielal svojich učeníkov do sveta: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal“ (Lk 10, 16).
      Zaujímavé – ale aj veľmi poučné a prísne slová!
      Najprv treba povedať, že dnes je všeobecne známe, že padla úcta voči autorite: deti si nevážia rodičov, učiteľov; dospelí si neuctia majstra, predstaveného, prezidenta, kňaza, ba ani Boha. A tak aj nejedno slovo, ktoré počúvame, či už z evanjelia, alebo z kázne, je často spochybňované, akoby sypanie hrachu na stenu.
      Nedávno som si všimol, že do chrámu na nedeľnú sv. liturgiu chodí málo detí a mládeže. Keď je skôr ráno, mladých niet... Spia... Pripomenul som, aby sme si my starší nezaťažovali svoje svedomie, a že pripomenúť to, je moja kňazská povinnosť. A viete, čo mi odkázali rodičia? Aby som sa radšej staral o svoje deti!
      Vieme zo skúsenosti, že dobrý je ten kňaz, ktorý iba hladí, chváli – a nič nežiada od svojich veriacich. To je však ľahká viera a nikam nevedie. Na druhej strane však treba pripomenúť slová, ktoré sme nedávno počuli čítať pri každodennej sv. liturgii z Druhého listu sv. ap. Pavla Korinťanom: „Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás...“ (2 Kor 5, 20). Galaťanom: „Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod..., ale zo zjavenia Ježiša Krista“ (Gal 1, 11-12). Preto tak varovne a vážne znejú aj dnešné slová z evanjelia: „kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda...“ (Lk 10, 16).
      A aký je k tomu postoj mnohých? Počujme, čo píše sv. Pavol v Druhom liste Timotejovi: „Príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok... Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam“ (2 Tim 4, 3-4). Preto si položme otázku: Kto z nás mal naposledy v ruke katechizmus, Sväté písmo, časopis Slovo – a prečítal si niečo z neho? A koľkí z nás takmer denne čítajú pochybné časopisy, horoskopy – akoby im išlo o život! Bosorka, Trhák, Blesk, a i. A potom sa nečudujme, že máme také názory!
      V jednej stredovekej ľudovej hre vystupuje doktor Faust a zaklína duchov. Tu sa mu zjaví malý čertík. Faust sa ho pýta, či nikdy nepocítil túžbu po večnej blaženosti. Démon odpovie: „Keby viedol rebrík z pekla do neba a jeho rebrami by boli samé ostré britvy, hneď by som po nich šplhal, i keby som sa mal dostať hore porezaný na kusy.“
      Autor tejto starej hry vystihol, že aj najbezbožnejšie bytosti tajne túžia po Bohu, po pokoji, po milosti, po nebeskom živote, po odpustení hriechov.
      Ukrižovaný Kristus je tým rebríkom, ktorý vedie do neba, do večnosti. „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17, 3). Teda poznať Ježiša Krista, veriť v neho, prijať jeho náuku a plniť ju – to je cesta do neba. Nehľadať výhovorky, ospravedlnenia, alebo odsudzovania tých, ktorí nám túto cestu ukazujú.
      Wilhelm Busch spomína, že počas prázdnin v Holandsku mal s ľuďmi rozhovor o večnom živote. Potom sa odobral do hotela na noc. V noci o druhej hodine niekto zaklopal na dvere jeho izby. Otvoril a pred dverami stáli v nočnom úbore ľudia, s ktorými cez deň hovoril. Keď sa ich spýtal, čo chcú tak neskoro v noci, jeden z nich povedal: „My sme mysleli, že sme kresťania. Teraz ale sme zistili, že nimi nie sme!“ A toto ich znepokojilo, že v noci o druhej hodine v tom chceli mať jasno!
      Nepodobáme sa často aj my týmto ľuďom? Namýšľame si, že sme ideálni, že sme bezchybní, že nám nikto nič nemôžeme povedať – a ako by si to aj mal dovoliť povedať! A pri tom možno konštatovať, že sme prázdni, že nejdeme na podstatu veci, iba sme na povrchu. A veď – iba prázdne klasy stoja rovno!
      Ak sme naozaj ďaleko od svojho cieľa, od svojho mena kresťan, prosme dnes patróna tohto chrámu a obce, sv. apoštola a evanjelistu Lukáša, ktorý zaznamenal vo svojom evanjeliu Kristove slová, a z ktorého sme časť dnes počuli čítať, aby nám tento cieľ – spásu duše, večný život – pomohol dosiahnuť.

12.06.2003 | Čítanosť(8170)
Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(3361)
Lk 10, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2809)
Lk 10, 21-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet