17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Je potrebné vedieť, že najťažšia vec je sám seba poznať a ovládať sa. Sebaláska je ľuďom vrodená a mnohí kvôli nej ustupujú od pravdivého úsudku o sebe.

~sv. Bazil Veľký~

28.09.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1449 reakcie0
(Share 242 0)


Téma: 18. nedeľa po ZSD / Lk 5, 1-11

Homília

      Z evanjelia počúvame veľkú sťažnosť, ktorú apoštoli predniesli Ježišovi. Bolo to po jednom neúspešnom rybolove na Genezaretskom jazere. Unavení apoštoli prali siete, do ktorých v noci nič nechytili. Boli celí zronení a bez nálady. Tu k ním prišiel Ježiš a povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4). Šimon odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili“ (Lk 5, 5).
      V týchto jeho slovách je vyjadrená celonočná námaha, strata času, ale aj veľa bolesti z vykonanej práce, ktorá bola zbytočná a bez úspechu. A keď si uvedomíme, že rybolov bol pre ich rodiny jediným prostriedkom živobytia, potom sťažnosť nad nevydareným rybolovom bola namieste.
      Možno k takému presvedčeniu alebo podobnému názoru prídeme aj my vo svojom živote. Koľko problémov je dnes napr. so zamestnaním. Nejeden mal toľko plánov: tak si to v živote zariadim, toto urobím... A ako to dopadlo? Koľko je tu sklamania, neúspechov, zronenia...! Koľkí by sa tu mohli sťažovať na spôsob apoštolov: Pane, tak sme sa snažili, tak sme sa namáhali, ba priam dreli – pre seba, pre rodinu – a teraz vidíš, ako to s nami dopadlo.
      Všimnime si však slová, ktoré povedal Ježiš Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4). Apoštoli poslúchli a chytili také množstvo rýb, že sa im trhali siete (Lk 5, 6). Apoštolov a všetkých, ktorí boli s nimi, sa zmocnila hrôza nad takým úlovkom rýb (5, 9). Preto „opustili všetko a šli za ním“ (5, 11).
      Počujme aj my tieto Kristove slová! Vo chvíľach neúspechov, bôľu a sklamania načrime aj my hlbšie do Kristovej božskej náuky, ktorá má vždy odpoveď. V Lukášovom evanjeliu čítame ďalej tieto Kristove slová: „kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23).
      Pochopiť tieto Kristove slová treba naozaj veľkej viery a pokory. Byť kresťanom nikdy nebolo ľahké! A chceme byť kresťania, nemáme inej cesty, len vziať „každý deň kríž“ – svoje neúspechy, kríže a bolesti – a ísť za Ježišom.
      V životopise sv. Terézie Veľkej čítame, že raz cestovala so svojimi spolusestrami a na ceste sa museli prebrodiť cez rozvodnenú rieku. Práve uprostred rieky sa im pokazil povoz a ona musela vstúpiť do studenej vody. Pri tom si na kameni poranila nohu. Bola k tomu ešte aj chorá. Vtedy si vzdychla: „Pane, ešte aj toto?!“ Ježiš jej vnútorným hlasom povedal: „Áno, ešte aj toto, lebo tak nakladám so svojimi!“ Terézia na to odpovedala: „Preto ich máš tak málo!“
      Taká je Božia logika! Pre mnohých nepochopiteľná, ale pravdivá. Už apoštoli sa sťažovali: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11, 3).
      Veľa tajomstiev je medzi nebom a zemou. Medzi nimi aj tajomstvo kríža. Tajomstvo všetkých ľudských bolestí, nezdarov a pádov patrí ku Kristovi a ku kresťanstvu. Boh tak rozhodol, že aj Mesiáš musel mnoho trpieť a tak vojsť do slávy (porov.: Lk 24, 26). Tomáš Kempenský to vyjadril slovami: „Lebo od tej hodiny, čo som sa narodil až po smrť na kríži, nebol som bez bolestného utrpenia“ (O nasledovaní Krista, III., 18, 2). Preto len „skrze Krista a v Kristovi sa objasňuje záhada utrpenia smrti“ (Gaudium et spes). Kresťanská odpoveď na otázku o zmysle utrpenia sa nám preto plne objasní až neskôr, pri skúmaní zmyslu kríža Ježiša Krista. Kto myslí na Božie veci, musí prejsť utrpením, pretože je to nutná, Bohom ustanovená cesta k spáse a k zničeniu zla vo svete.
      Utrpenie a bolesť má však aj výchovný cieľ. Utrpenie nás nepochybne vždy niečomu naučí a často nás vyzýva na zmenu a rast. Ľudia sa často zmenia iba vtedy, keď je ich bolesť dostatočne veľká. Tí, ktorí zmenili svoj život, zmenili postoje, ktoré boli spojené s utrpením, alebo z utrpenia vyrástli.
      Človek nemôže pochopiť teologický zmysel utrpenia, ak vníma iba tento život a tento svet, ktorý pozná. Prečo musí teraz aj spravodlivý trpieť, hovorí už starozákonná kniha Jób. Spravodlivý Jób neprijíma riešenie problému nezaslúženého utrpenia, aké mu ponúkajú jeho priatelia. Podľa neho je Boh väčší a záhadnejší, jeho cesty sú pre človeka tajomné a jeho múdrosť nepreskúmateľná (porov.: Jób 42, 2-3). Ani pre kresťana niet inej cesty k zrelosti, múdrosti a plnosti života. Všetci sa musíme posadiť k Ježišovým nohám a učiť sa. Náš život musí byť spätý s vierou a dôverou, ktorú utrpenie vždy vyžaduje. Aj preto, „že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“ (Rim 8, 18).
      Bolesť, utrpenie, žiaľ, strach, sklamanie – to sú skúšky, ktoré sú od pádu prvého človeka sprievodcami jeho každodenného života. Neuniknú im ani ľudia dnešných čias, neunikneme im ani my, kresťania. Kto by si chcel v tomto smere zľahčiť, alebo ľudsky povedané dostať „zľavu“ či „úľavu“, ten nepochopil Kristove slová a ten nemôže byť jeho učeníkom. A potom, ako to hovorí Tomáš Kempenský, „nie je skutočný trpiteľ, kto chce trpieť len toľko, koľko sa jemu vidí, a len od koho sa jemu páči. No, pravý trpiteľ... prijíma všetko bez rozdielu ako z Božej ruky a má za to veľký zisk“ (O nasledovaní Krista, III., 19, 10-12).


      Inšpirácie: Lk 5, 1-11


12.06.2003 | Čítanosť(2419)
Lk 5, 27-39
12.06.2003 | Čítanosť(2388)
Lk 5, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2149)
Lk 5, 12-16


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet