15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ľudia zväčša nevedia, čo s časom, a tak robia všetko pre to, aby ho nemali.”


~PETER BENARY~

28.09.2005 - Miron
čítanosť738 reakcie0
(Share 187 0)


Téma: Ochrana Presvätej Bohorodičky / Lk 10, 38-42 a 11, 27-28

Homília

AI      V každom človeku je pud sebazáchovy. Tento pud poháňa človeka, aby chránil svoj život, ako aj všetko, čo mu umožňuje prežiť. Toto viedlo človeka v minulosti k budovaniu rôznych opevnení a hradov a dnes k inštalácií najrôznejších bezpečnostných systémov. Z tohto základného pudu vyrastá budovanie armád i uzatváranie mierových zmlúv. Človek sa rád cíti bezpečne.
KE      Človek však má aj duchovný rozmer – svoju dušu. Uvedomujeme si, že sa nestačí postarať len o ochranu telesného života a jeho potrieb. Ochrániť svoju dušu pred nebezpečenstvom malo by byť našou prvoradou úlohou. Preto slávime dnešný sviatok s veľkou radosťou. Pripomína nám totiž, že ochranu svojho tela a duše môžeme vložiť nie len do rúk nášho Spasiteľa, ale aj do rúk jeho matky - Presvätej Bohorodičky.
DI      Sám Ježiš Kristus poveril svoju Matku touto úlohou. Evanjelista Ján nám zachytáva tento okamih z Golgoty: „Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: «Žena, hľa, tvoj syn!» Potom povedal učeníkovi: «Hľa, tvoja matka!» A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 26-27).
      Čo nám teda bráni, aby sme prijali starostlivosť i ochranu našej nebeskej Matky? Nič! Ale prečo potom toľkí od utekajú? Dôvodom je hriech v srdci človeka. Nielenže zraňuje dušu, ale aj klame človeka, že už nemá právo – keďže zhrešil – utiekať sa pod ochranu presvätej Bohorodičky. A koľkí tejto lži uveria!
      Vo východných chrámoch na prednej stene vo svätyni je umiestnená ikona presvätej Bohorodičky. Tento typ ikony má názov Oranta – Modliaca sa. Presvätá Bohorodička má zdvihnuté ruky k modlitbe. Na jej hrudi v kruhu je ikona Ježiša Krista. (Pozri: www.grk-secovce.sk.) Istý kňaz, ktorý dlhší čas rozjímal pozerajúc na túto ikonu, povedal: „Oranta – modliaca sa – nie je azda najsprávnejší názov. Ja to vnímam inak. Keď vojdem do chrámu, vidím presvätú Bohorodičku, ktorá má zdvihnuté ruky nie k modlitbe, ale k objatiu. Cítim, že ma chce objať, privinúť na svoju hruď, kde je Ježiš Kristus. Chce ma k nemu privinúť čo najtesnejšie.“
      Takéto objatie by sme mali vyhľadávať predovšetkým vtedy, keď sme zranení hriechom, aby sme boli uzdravení.
PAR      Mladá brazílske dievča, Christina, túžila po veľkom svete. Túžila odísť zo svojej dediny, kde bol jej život ohraničený každodennými všednými prácami v domácnosti. Jedného dňa sa skoro ráno zbalila a odišla za vidinou lepšieho života v meste.
      Jej matke, Márií, to zlomilo srdce. Uvedomovala si, že život na ulici môže pre jej mladú a atraktívnu dcéru znamenať veľké nebezpečenstvo. Rýchlo si zbalila veci, nasadla na autobus a odišla do Rio de Janiera. Keď dorazila do cieľa, zašla najprv do prvého supermarketu. Vyhľadala automat na výrobu fotografií, odfotila sa a urobila toľko fotografií, na koľko jej stačili peniaze. S vreckom plným čiernobielych fotografií vyrazila hľadať svoju dcéru.
      Mária vedela, že Christina len ťažko sa niekde zamestná. Vedela tiež, že je dcéra nie je z tých, čo by sa rýchlo vzdávali. No keď pýchu stretne hlad, človek urobí veci, ktoré predtým pokladal za nemysliteľné. S týmito myšlienkami Mária hľadala dcéru. Bary, nočné kluby, hotely, miesta s pochybnou úrovňou. Toto všetko prešla a všade nechala svoju fotografiu – na zrkadle v toalete, hotelovej výveske, pri telefónnom automate. Na každú fotografiu napísala odkaz pre svoju dcéru. V meste sa však nezdržala dlho – fotografie i peniaze sa rýchlo minuli a Mária musela odísť domov. Celú cestu späť preplakala.
      O niekoľko týždňov neskôr mladá Christina schádzala dolu schodmi do vestibulu hotela. V jej hnedých očiach už nežiarila radostná mladosť. Bola v nich bolesť a strach. Už sa nedokázala ani smiať. Jej sen sa stal nočnou morou. Tisíckrát už zatúžila vrátiť sa naspäť domov, ale jej dedina z rôznych dôvodov sa jej zdala už neprístupná. Keď zišla dole, zrazu zbadala známu tvár. Podišla bližšie, pozrela ešte raz. Na hotelovej výveske bola malá fotografia tváre jej matky. Rýchlo odtrhla fotografiu a čítala odkaz na zadnej strane: „Čokoľvek si urobila, čímkoľvek si sa stala – na tom nezáleží. Prosím, vráť sa domov.“
      A Christina tak urobila ešte v ten deň.
MY      Bratia a sestry. Dnes pozeráme na ikony Presvätej Bohorodičky v našom chráme. Sú to „fotografie“ našej nebeskej Matky, ktoré obsahujú odkaz rovnakého znenia: „Čokoľvek si urobil - urobila, čímkoľvek si sa stal - stala – na tom nezáleží. Prosím, vráť sa domov.“
      Vrátiť sa v tomto prípade znamená opäť vstúpiť do spoločenstva s Bohom, do láskyplného vzťahu k nebeskej Matke. Znamená to tiež požívať tú ochranu, ktorú tento „domov“ poskytuje.
ADE      Telesný život i veci, ktoré sú s ním spojené, človek azda dokáže ochrániť zbraňou, opevnením alebo nejakou mierovou zmluvou. Ak však chceme ochrániť i svoju dušu, potom vložme celý svoj život s plnou dôverou do rúk našej nebeskej Matky.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet