19.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Človek je tak ustrojený, že je odkázaný na to, aby mu niekto občas povedal: Je dobré, že existuješ.

~Jozef Pieper ~

28.09.2005 - Miron
čítanosť793 reakcie0
(Share 169 0)


Téma: 18. nedeľa po ZSD / Lk 5, 1-11

Homília

AI      „Je to veľmi zaujímavé,“ hovorí malý prváčik. „Keď ma kamarát volá hrať futbal, tak rýchlo idem. Ale keď ma mamka volá učiť sa, to sa mi vôbec nechce.“
      Podobnú skúsenosť má azda každý z nás. Nie všetko vykonávame ochotne a s radosťou. Ba sú dokonca veci, ktoré jednoducho ignorujeme. Zaiste, človek si môže zvoliť, čo chce a čo nechce robiť. Avšak ak ignorujeme volania, ktoré prichádzajú od Boha, škodíme svojmu duchovnému životu a oberáme sa o ovocie, ktoré prináša úsilie o rast v dokonalosti. Pritom len v ojedinelých prípadoch ide o ignorantstvo toho najhrubšieho zrna. Väčšinou si uvedomujeme správnosť nasledovania Božích volaní, len akosi nevieme zozbierať odvahu či silu vydať sa vytýčeným smerom.
KE      Rozprávanie o povolaní rybárov nám môže v tomto probléme pomôcť. Pokúsme sa objaviť, čo spôsobilo zmenu ich zmýšľania natoľko, že opustili všetko a nasledovali Ježiša Krista.
DI      Pri letmom prečítaní dnešného evanjeliového úryvku sa môže zdať, že zázrakom bolo nachytanie obrovského množstva rýb. Zaiste je tomu tak. No ešte väčším zázrakom bolo to, čo sa odohralo v duši apoštola Petra i ostatných rybárov.
      Zázrak, ktorý Kristus vykonal, bol tým okamihom v živote sv. Petra, ktorý spôsobil jeho premenu, zmenu zmýšľania. Peter neočakával veľa, keď dal spustiť siete na Ježišov príkaz. Urobil to z poslušnosti voči Kristovi. V skutočnosti neočakával, že niečo chytia. Azda preto, že nevedel, že Kristus má moc robiť také zázraky. Ale v tomto bode si Peter zrazu uvedomuje, že Kristus nie je len nejaký veľký učiteľ, ale že je Boží Syn. V tom istom momente si uvedomuje, že je hriešnik. Čo môže mať spravodlivý a svätý Boh spoločné s hriešnikom ako je on? Spontánne hovorí: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8).
      Rybári opustili všetko a nasledovali ho. Ale čo sa to stalo? V jednom momente si Peter uvedomuje obrovskú priepasť medzi ním a Pánom a hneď v nasledujúcom momente ho nasleduje. V čom spočíva táto zmena v jeho správaní? Vysvetlenie dávajú Kristove slová: „Neboj sa...“ Kristus vedel, čo sa odohráva v jeho vnútri. Keď človek spozná svoju hriešnosť a stojí pred svätým Bohom, nemôže urobiť nič iné, iba padnúť na kolená a prosiť: „Pane zmiluj sa!“ A v tej chvíli sa Boh skláňa k človeku. Kristus hovorí Petrovi: „Neboj sa...“ Akoby mu hovoril: „Ja viem, že si hriešnik, ale milujem ťa. Preto som tu. Prijímam ťa takého, aký si.“ Azda z tohto pramenila Petrova ochota urobiť všetko pre Krista.
      Jedine vtedy, keď v našom živote nastane podobný okamih, kedy spoznáme svoju hriešnosť a zároveň budeme vnímať svätosť Boha, jedine vtedy budeme pripravení na to, aby nás Boh mohol použiť vo svojom pláne. Poznanie, že nás Boh miluje takých akí sme, vedie človeka nielenže k úprimnému pokániu, ale aj k radostnému nasledovaniu.
PAR      Potrebujeme však odstrániť ešte jednu prekážku, ktorá nám bráni nasledovať Božie volanie. Nezriedka cítime, že to, k čomu nás Boh volá, je nad naše sily a schopnosti. A vzdávame sa ešte skôr, než by sme vôbec niečo urobili.
      Pozrite sa však na Mojžiša. Jeho príbeh dobre poznáme. Boh si ho vyvolil, aby vyviedol izraelský národ z egyptského zajatia. V tej dobe bolo Mojžišovi osemdesiat rokov. Vek, v ktorom sa už človek len málokedy púšťa do vážnych projektov. A Mojžiš mal presadiť u faraóna prepustenie Izraelitov, zorganizovať takmer pol milióna ľudí a viesť ich do zasľúbenej zeme. Keď Mojžiš namietal, že sa nehodí na túto úlohu, dostal od Boha na pomoc svojho brata Árona. Ten mal osemdesiat tri rokov. Úžasná pomoc. No títo dvaja starí muži poslúchli Boha. A Boh ich kroky sprevádzal veľkými zázrakmi a znameniami, ktoré pomohli k uskutočneniu tejto veľkej úlohy.
MY      Nemusíme sa teda vôbec obávať, keď nás Boh k niečomu povoláva. Nech ide o malé veci či o veľké. Nemusíme sa báť, že na to nemáme schopnosti a sily. Boh chce iba našu pripravenosť, našu ochotu. Ak sa v pokore vydáme uskutočňovať jeho vôľu, budeme vnímať, že ide s nami, že ten väčší diel práce robí sám.
ADE       Dokážeme byť veľmi pohotoví, keď ide o volania z tohto sveta. Kiež by nás uvažovanie nad dnešným evanjeliovým úryvkom urobilo rovnako pohotovými voči volaniam nášho nebeského Otca.


      Inšpirácie: Lk 5, 1-11


12.06.2003 | Čítanosť(2511)
Lk 5, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2511)
Lk 5, 27-39
12.06.2003 | Čítanosť(2257)
Lk 5, 12-16


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet