16.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Nedokážeme pochopiť, akú veľkú moc má čistá duša nad dobrým Bohom. Nie ona plní Božiu vôľu, ale Boh plní jej.”

~SV. JÁN MARIA VIANNEY ~

19.09.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť886 reakcie0
(Share 405 0)


Téma: Modlime sa za hodinku smrti / Mk 13, 24-32

Homília

      Nie je smrť ako smrť. Ani rozlúčka so zosnulým nie je vždy rovnaká. Aký máte pocit, keď viete, že toho, ktorého odprevádzate, smrť nezaskočila nepripraveného, pretože Často na ten okamih myslel a Boh mu doprial pred odchodom z tohto sveta vyznať sa zo svojich hriechov. Povedzte, môže ísť kňaz pochovať človeka, ktorý vo svojom živote nehlásil sa ku Kristovi a robil si iba posmešky, nemodlil sa a verejne sa hlásil k tým, čo útočia proti Bohu? Ak aspoň pred smrťou neprejaví ľútosť, rodina sama by si mala uvedomiť, že kňaza by nemali volať, aby ho pochoval. Pohreb nie je sviatosť. Viete si predstaviť Krista-Sudcu, ktorý prijíma svojho odporcu a my by sme takého brata Či sestru ešte priniesli do kostola, kde on roky od detstva nechodil? Veď je to jasné; keď nemá Čas a neprejaví svoju vieru, prečo robiť divadlo, prečo urážať náboženské cítenie iných?! Toto by sme si mali uvedomiť práve dnes, keď koncom cirkevného roka nás sám Ježiš v evanjeliu učí:
      „ Od figovníka sa naučte podobenstvo, Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto... " (Mk J3,28).
      Ježiš prišiel na svet, aby nás nielen vykúpil a spasil, ale aj naučil, ktorou cestou a ako kráčať životom, aby sme obsiahli život večný. Inými slovami: Nestačí hladného len nasýtiť, ale tiež naučiť robiť, dorábať si na svoj chlieb. Ježiš učil nielen apoštolov, ale do konca čias pokračovatelia apoštolov, biskupi a pápež majú povinnosť učiť sebe zverených ceste spásy.
      Text tohto evanjelia sa neorientuje len na koniec sveta, definitívny koniec, ale aj na smrť každého z nás. Keď človek zomiera, čo sa deje v jeho okolí? Zastaví sa Čas? Život ide ďalej. Áno, o tom dni nevie nik, jedine Boh. Boh nás učí, že rozumom a slobodnou vôľou obdarený Človek nesmie riskovať so spásou svojej duše. Ježiš-Sudca príde a ukáže sa jeho moc a sláva. Nikto však už pred jeho tvárou nebude môcť nič zmeniť, odvolať, zrušiť, či niečo sľúbiť. Ježiš povedal:
      „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!" (Mt 16,24-26).
      V podobenstve O Lazárovi a boháčovi čítame slová boháča: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto muk " Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú!" (Lk 16,27-29).
      Cirkev je dnes v úlohe Mojžiša a prorokov. Dnešné slová sú teda veľmi vážne a nehodno s nimi pohŕdať. Ježiš povedal: „Kto vás počúva, mňa počúva a kto vami pohŕda, mnou pohŕda, kto však mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal" (Lk 10,16). Keďže sa dozvedáme, že Boh je skutočne Pán života a smrti, že on jediný má právo a moc život vziať, treba sa na toto stretnutie s Bohom náležité pripraviť. Príprava nespočíva v vzbudzovaní strachu, ale naopak, v nádeji. Každá nedeľná účasť na svätej omši je spomienka na zmŕtvychvstanie Krista. Kto sa cíti byť kresťanom, ten je povinný - V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši. Kto však týmto pohŕda, hoci bol pokrstený, snáď i v mladosti vo viere vychovávaný, je verejný nepriateľ.
      Zo smrti nesmieme mať strach, ale je krásne, keď sa na stretnutie so svojím Bohom aj pripravujeme.
      Príprava je možná dvojaká: vzdialená i blízka. Do vzdialenej prípravy sa nám doporučuje častá modlitba za svoju hodinu smrti. Vieme, že Svätý Otec Pavol VI. sa Často modlil na tento úmysel. Mnohí svätci, keď zomierali, museli bojovať aj v tejto chvíli. Aké to muselo byť krásne, keď Dominik Sávio hovoril svojmu otcovi: - Tato, vidím nebo otvorené! Ako je tam krásne! -
      Smrť tých, čo sa na ňu pripravili, je radostná. Ježiš nesľubuje, že to bude bez bolestí, ale sľubuje radosť, ktorá prerastie do večnosti. Do vzdialenej prípravy môžeme zaradiť aj úmysly svätých omší, ktorých sa zúčastňujeme, časté pristupovanie ku sviatostiam s tým úmyslom, že prosíme Boha o milosť šťastnej hodiny smrti. Pravidelné spytovanie svedomia, kde sa Človek spoznáva v modlitbe, učí sa riešiť do budúcnosti svoje ťažkosti, a to nie je vec zanedbateľná. Nie sú to zbytočné slová, keď matka, otec, častejšie pripomenú deťom modlitbu za nich. Aký je to krásny pocit, keď rodičia cítia, že na ich pohrebe nebude divadlo, vence, hudba, chválorečenia, ale keď tam bude Čo najviac modlitby, keď celá rodina obetuje svätú omšu a sväté prijímanie za ich duše, že na ich hrobe nebude len pomník a kvety, ale že tam prídu deti a vnúčatá a zašepkajú slová modlitby. Povedzte, Čo krajšie a cennejšie môže vtedy byť pre dušu človeka?
      Do blízkej prípravy patrí úprimná túžba zmieriť sa s Bohom a prijať sviatosť zmierenia a tiež sviatosť chorých. Tu by nemal nechať syn či dcéra rodičov bez pomoci. Jemne a taktne povedať: - Mama, zavolám tí kňaza. -Chorého a starého Človeka pripraviť na prijatie sviatostí. Spolu sa pomodliť a prípadne povedať: - Ja budem čítať alebo hovoriť otázky a ty, mama, premýšľaj. - Na konci takejto prípravy vzbudiť si úmysel ľútosti a niečo sa pomodliť. Takáto príprava nesmie zabrať veľa Času. Starí a chorí nemajú veľa síl. Je pekné a potrebné, keď sa za nich modlia zdraví. Tu je namieste poznamenať, že nie je na Škodu, Že tam v ten deň pristúpia aj z okolia ku sviatostiam. Aké je to krásne, že ten starý a chorý Človek neprijíma sám, ale celá rodina s ním. Trpiaci necíti vtedy opustenosť, prípadne strach a pominie sa i bázeň.
      Uvedomme si už dnes, že je to prejav lásky, keď zomierajúci nieje sám, keď je pri ňom niekto, i viacerí, a ticho sa pri ňom modlia, prípadne držia za ruku, ovlažia pery, zotrú pot z tváre. To je prejav lásky, ktorý sa stáva medom v tejto hodine. Neplačte vtedy! Radšej odíďte do druhej izby. Častejšie opakujte slová a prosbu k Bohu o lásku a milosrdenstvo. I viackrát hovorte slová ľútosti. Takáto blízka príprava na smrť je milosť aj pre prítomných.
      Toto si uvedomujeme dnes, na konci cirkevného roka. Modliť sa nie je nikdy na škodu. Modliť sa za šťastnú hodinu smrti je vec prepotrebná. Sadáš si za volant. Vieš, či prídeš do cieľa svojej cesty? Vstávaš ráno. Vieš, či večer ti nebudú už zvoniť? Máš rozrobenú prácu, myslíš, že ju dokončíš?
      Nemecký maliar Firlich, ktorý si pre svoje obrazy Často brával námety zo života pod vplyvom Svätého písma, im dával zvláštny nádych.
      Známy je jeho obraz, ktorý namaľoval pod vplyvom textu Knihy Kazateľ:
      „ Všetko odchádza na spoločné miesto; ako bolo všetko vzaté z prachu, tak sa všetko do prachu navracia" (Kaz 3,20). V jednej Časti možno vidieť starca, ako vysilený padá na svoju tvár a vedľa neho je padnutá palica. Obďaleč je kostlivec, znak smrti, ako láme z krásneho ružového kra jednu ružu. Čo to znamená? Starý musí a mladý môže.
      „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec" (Mk 13,32), hovorí í dnešné evanjelium.
      Na tom istom obraze vidíme rumovisko a na jednom múre, ktorý chátra, sedí mních. V jednej ruke drží Písmo a v druhej lepku človeka. Nad jeho hlavou sú namaľovaní letiaci vtáci. Starec rozjíma nad životom, ktorý prežil. Ten sa rýchlo míňa ako tie vtáky, čo odlietajú do teplých krajín. Rumovisko znamená hodnotu pre dušu, Čo jej zostane, keď z tohto sveta odíde.
      V ďalšom rohu možno vidieť zvláštnu kopu, ktorú tvoria kráľovské koruny, pápežské tiary, diplomy a vyznamenania, erby a náčinie umelcov. Smrť sa cynicky usmieva a mních sa na to vážne díva. V jeho očiach nie je beznádej, strach, ale vyrovnanosť a istota. Odkiaľ to čerpá? To je práve modlitba, ktorú reprezentuje kniha Písma v jeho rukách.
      Maliarovi sa podarilo zachytiť hlbokú myšlienku z dnešného prvého čítania z Knihy Daniela: „Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy... " (Dan 12,3).
      Božia láska k nám sa prejavuje aj v iných veciach, ako je napríklad aj oddiaľovanie trestov za naše hriechy. Dnes preto ďakujme za dar modlitby, Od dnešného dňa zaraďme aj modlitbu za šťastnú hodinu smrti. Bez rozdielu veku, telesného Či duchovného stavu, keds myslíme na svoje stretnutie s Bohom, nič nestrácame, ale získavame. Prejavme Bohu svoju úctu a Boh nám je ochotný dať miesto vo svojom Kráľovstve. Keď sa modlime za šťastnú hodinu smrti, vyťahujeme tŕnie z cesty, ktorá vedie v hodine smrti ku Kristovi-Sudcovi. Smrť neminie nikoho z nás! Kde sú tí, čo sa správali ako takí, čo nad nich nikto nebol? Dvíhali päste proti nebu! Šľahali mečom smerom hore.
      Veľmi pekne to napísal starý mních mužovi, ktorý sa vysmieval z Boha: - Tvoja slina, ktorou chceš potupiť Boha, padne na tvoju tvár. Sám pocítiš jej poníženie. -
      Toto ale my nechceme. Práve naopak, pod vplyvom evanjelia chceme Bohu ukázať, že to so stretnutím s nim myslíme vážne, a preto sa chceme denne na tento úmysel modliť.
      Pohreb a pohreb nie je jedno. Ako sa odchádza z pohrebu, keď sme odprevadili človeka, ktorý zomrel zmierený s Bohom? A ako sa odchádza, keď vieme, že nežil podľa toho, Čo si od nás žiada Boh? Modlime sa a prosme od dnešného dňa aj za tých, čo neveria v Boha.
      Amen.

09.09.2003 | Čítanosť(1110)
Téma: Staroba / Mk 13, 24-32
12.06.2003 | Čítanosť(1945)
Mk 13, 1-23
12.06.2003 | Čítanosť(1927)
Mk 13, 24-37


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet