21.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Je veľkým umením nehovoriť o veciach, ktorým vôbec nerozumieme.”

~KONRAD ADENAUER~

14.09.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť924 reakcie0
(Share 190 0)


Téma: Nesmieme odísť / Jn 6, 60-69

Homília

      ČTK v sobotu 5. augusta 1989 v Rudom práve pod týmto názvom zverejnila správu akejsi skupiny anglických lekárov, podľa ktorých hostie, podávané rímskokatolíckym a anglikánskym veriacim, pri prijímaní môžu spôsobiť chorobu zažívacieho traktu. Hostie obsahujú glután a vo vode nerozpustné proteíny, čo, vraj, spôsobí stratu telesnej váhy a bolesti brucha.
      Čo nato poviete, prípadne, čo ste si pomysleli, keď ste to prečítali? Zaiste to, Čo sa v kňazskom kruhu, kde boli prítomní i laici, poznamenalo. U nás v republike nariekame, že nemáme papier, a dokážeme v stotisícových exemplároch ničiť papier na takéto správy ČTK. Hovoríme, že máme novinárov na úrovni. Všetka Česť tým, ktorí nimi skutočne sú. Tým, Čo dali súhlas na tento článok, by nezaškodilo, aby si nezaujato prečítali obyčajný Malý katechizmus, ktorý musia ovládať naše deti, ktoré idú na prvé sväté prijímanie, aby vedeli viac o našej Eucharistii. Teraz je už bežné, že veriaci kresťan má lepšie preštudované materiály z ideológie ako oni z prednášok, kde sa skresľujú a prekrúcajú fakty.
      Tento úvod k dnešnej úvahe na tému Eucharistia nie je útok, alebo výsmech, ale pre nás veriacich je veľkým povzbudením. My sa nemusíme báť, že z tohto malého kúska chleba nás bude bolieť brucho, prípadne preháňať. To prenechajme druhým, ktorých to preháňa aj inokedy, ale pre nás je to úžasné obohatenie života.
      Vo Svätom písme čítame slová Pána Ježiša: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6,54).
      Udalosť zo Zeleného štvrtka, keď pri Poslednej večeri boli samým Pánom Ježišom prvý raz vypovedané slová premenenia nad obyčajným nekvaseným chlebom a hroznovým vínom, i dnes, a to nielen tu, ale na celom svete znova sa mení podstata chleba a vína na Telo a Krv Pána Ježiša. Každý veriaci má možnosť vysporiadať sa s týmto tajomstvom a presvedčiť sa o jeho význame pre život veriaceho človeka, ako to musel prežiť i Tomáš Akvinský, ktorý to zhrnul pre nás do známych slov: Zrak môj i chuť chceli by ma oklamať, ale sluch ma učí pevnú vieru mať...
      Pohľad na Eucharistiu pre nás veriacich to nie je len pohľad telesnými očami, ale skôr zrakom duše. Preto to veľké tajomstvo lásky Pána Ježiša v tejto Sviatosti vyžaduje i solídne vedomosti, ako i vieru, ktorá sa u nás prejavuje úctou k tomuto chlebu a vínu. Je to úžasné, že Boh prichádza na naše oltáre na slovo človeka. Dáva sa do rúk hriešnika. Je to veľká dôvera a láska, ktorá bola, je a bude zrádzaná a nepochopená. Boh v osobe Ježiša Krista to vedel, a predsa i napriek tomu ostáva a chce ostať medzi nami.
      Touto sériou úvah sme si pripomenuli, že táto Božia láska má byť z našej strany opätovaná. Často pri vážnych chvíľach, keď učil Pán Ježiš zástupy, ukončil ich slovami: „Kto má uši, nech počúva“ (Mt 11,15). Keď
      Pán Ježia ustanovil Eucharistiu, povedal: Vezmite a jedzte... Nepovedal -musíte. Keď hovoríme o našom náboženstve ako o hodnote, kde Boh rešpektuje slobodu človeka, tým viac musíme vidieť túto slobodu pri tejto Sviatosti, kde sa nám dáva on sám.
      Keď hovoríme o láske medzi ľuďmi, tak sa zvykne poznamenať; kto nepoznal, nemohol milovať. Tým viac to platí o učení Pána Ježiša, teda aj o Sviatosti lásky - Eucharistii. Kto skutočne spoznal učenie Krista o Eucharistii, nie je možné, aby tejto láske nevzdal vo svojom živote úctu, česť, aby ju podľa cirkevného príkazu neprijal aspoň raz do roka. Vidíme, Že naša doba, ktorá sa po Druhom vatikánskom koncile vrátila do čias prvých kresťanov, ktorí Krista videli, dotýkali sa ho, počuli ho, i naša doba ako oni pristupuje ku svätému prijímaniu čo najčastejšie. Rovnako dnes ako vtedy bola táto Sviatosť lásky posilou.
V dejinách Cirkvi čítame, ako išli do rímskeho Kolosea kresťania na smrť. Rovnako starí ako i mladí. Vhodila ich tam ľudská nenávisť - a ako sa títo kresťania správali? Išli so spevom na perách! Na ich perách boli tiež modlitby za vrahov, ktorých nazývali bratmi i napriek tomu, že ešte neuverili v Krista. U prvých kresťanov práve Eucharistia bola vo väzení posilou. Uvedomili si, že Pán Ježiš zomrel za každého človeka, ukázal, že láska v pravde zvíťazí, preto podobne ako Kristus nepreklínali, nezlorečili, nevyhrážali sa svojim bratom, ktorí ich viedli na smrť. Máme veľa dôkazov, že z vraha sa stal mučeník. Stačí si prečítať, í keď je to len román, od nositeľa Nobelovej ceny H. Sienkiewicza Quo vadis. Prípadne, kto mal možnosť zastať pred tou historickou budovou v Ríme nazývanou Koloseum, pocíti silu prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii.
      Áno, vlažnosť kresťanov, najmä to, že dobro bolo vždy premáhané zlom, i úcta k Eucharistii ustala, ochabla. Preto XII. Lateránsky snem roku 1215 nariadil, Že každý veriaci, ktorý dosiahol užívania rozumu, aspoň raz za rok má pristúpiť k prijatiu tejto Sviatosti. V minulosti to bolo upresnené, že to sa má uskutočniť vo veľkonočnom Čase. Teraz cirkevný zákon nehovorí kedy, ale aspoň raz v roku. Je to nový prístup Cirkvi k dobe, v ktorej žijeme. Cirkev musí hájiť slobodu, ale zároveň musí viesť svojich členov k určitej disciplíne. Dnes vidíme viac pristupujúcich k tejto Sviatosti, ako tomu bolo pred 30-tymi rokmi. Aj keď sa ozývajú hlasy, že častým pristupovaním táto Sviatosť, vraj, stráca na kvalite. To nie je pravda. Pristupujúci si má tým ale uvedomiť a pripomenúť jej význam a hodnotu pre svoj život. Nikto z ľudí nevidí inému do svedomia. My veriaci však vieme, že Ježiš, ktorého prijímame, sa nedá oklamať. Môžeš prijímať i v stave ťažkého hriechu, ale pripomeň si slová apoštola Pavla, že kto v takomto stave prijíma Kristovo Telo a pije jeho Krv, že je a pije si svoje odsúdenie! Musíme si uvedomiť úžasnú slobodu učenia Ježiša Krista a dať aj patričnú odpoveď. Keď sa zaviedla večerná svätá omša, zrušili sa pôsty od polnoci, pristupuje sa i viackrát po sviatosti zmierenia k Eucharistii.
      Je to vecou každého z nás, a to je aj úmyslom tejto série úvah, aby sme si našli ešte viac a častejšie cestu k tejto Sviatosti. Jedná sa najmä o vás, milí mladí priatelia. Obdobie dospievania je veľmi krásne, ale aj ťažké, vystavené nejednému úskaliu. Keby mohol, nejeden dospelý by zmenil svoje cesty, keby sa mu vrátili roky, ktoré prežívate vy. Toto obdobie potrebuje silu, povzbudenie.
      Eucharistiu môžeme prirovnať k motoru v aute. Pridáš plyn, motor naberie na rýchlosti. Častejšie pristupuješ, môžeš získať veľa milostí. Motorom sa môže aj brzdiť, najmä keď sa ide dolu brehom. Pre koľkých veriacich Časté pristupovanie k Eucharistii sa stalo aj brzdou. Nepovedali ste si aj vy: nemôžem, nesmiem, nepatrí sa, lebo som bol..., pôjdem na svätú spoveď, sväté prijímanie?
      Takýto prístup k životu, teda pristupovanie ku sviatostiam nemôže škodiť nielen mládeži, ale ani spoločnosti. Sú stále tendencie už pri zápise do materskej školy, pýtať sa na dvojkoľajnosť výchovy, Veď kde vedie výchova, keď sa pozrieme na percento výchovy bez Boha a kde vedie v percentách výchova k Bohu? Úžasný prínos pre život osobný a spoločenský prináša výchova k Bohu. Percentá jasne dokazujú, že viera je prínosom. Kto verí, je si vedomý toho, že nestačí, len aby ho neprichytili pri krádeži, ale veriaci si uvedomuje aj prítomnosť Boha a raz za svoje správanie odmenu a trest. Keď však niekto neverí v Boha, môžeš ho viesť k vlastenectvu a Čestnosti koľko chceš. Verejne sa hovorí o rozkrádaniach, nesprávnom živote a práve toto chce odstrániť Eucharistia. Chce viesť k hodnotám, ktoré nemôže moľ zožrať, hrdza zničiť, zlodej ukradnúť. Veď ten, kto pristupuje, aby prijal Telo Krista, musí odpustiť, musí mať túžbu, aj keď je len slabý človek, že sa bude snažiť ďalej žiť podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia.
      Správne pochopil túto Sviatosť ten, kto sa snaží, aby Kristovi v Eucharistii čo najlepšie a pravidelne vzdal úctu, a čo najčastejšie ju aj prijímal. V duchu doby, ktorú prežíva náš národ, by sa nemal už viac objaviť v našej tlači podobný článok Pozor na hostie, pretože tento článok je proti národu, jeho pokroku a kultúre. Nech radšej píšu v našich novinách na začiatku roka o tom, prečo sa v našom štáte určité kruhy pokúšajú zdemoralizovať mládež, keď chcú do 8. ročníkov zaviesť pravidelnú sexuálnu výchovu, ktorá má pod ovčím rúchom vlčí zámer. Tam sa však mlčí!
      Prosme Pána Ježiša v tejto Sviatosti lásky, aby naši mladí priatelia, žiaci, študenti chápali po príklade dospelých Eucharistiu ako obohatenie vo svojom živote.
      Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(3223)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
22.08.2003 | Čítanosť(2144)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 60-69
12.06.2003 | Čítanosť(8825)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2512)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2448)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet