16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Večnosť je pred nami, večnosť je za nami, a pre nás ostáva len chvíľa medzi večnosťami.

~Jan Sztaundynger ~

10.09.2005 - Mgr. Roman Šemrák
čítanosť1376 reakcie0
(Share 307 0)


Téma: Kresťan a bdelosť – oleje milosti / Ježiš nám ponúka olej milosti na dobrú prípravu a stretnutie s ním / Mt 25,1-13

Homília

AI:        Bratia a sestry! Každý z nás sa vo svojom živote stretol so slovom príprava či keď sme boli žiaci na základnej škole, alebo ako študenti na vysokej škole. Učitelia a profesori od nás vyžadovali dobrú prípravu. Aj človek sa musí dobre pripraviť na život. K tomu sú mu nápomocní rodičia. Je dôležitá príprava? Toto slovo nemáme chápať len vo svetskom význame ale aj v duchovnom význame.


KE:       A práve dnešné evanjelium nás chce upozorniť na našu duchovnú prípravu na stretnutie s Kristom obrazmi a symbolmi dnešného podobenstva o piatich múdrych a nerozumných pannách. Najviac našu duchovnú prípravu na stretnutie s Ježišom vystihol slovami “ Preto bedlite lebo neviete ani dá ani hodiny.“ (Mt 25,13)


DI:       V tomto podobenstve Ježiš ako našu duchovnú prípravu prirovnal ku svadbe, keď opísal istú židovskú hostinu, ktorej vrcholnou udalosťou bol ženíchov príchod po nevestu, aby ju priviedol do svojho domu. Snúbenec zvyčajne prichádzal po západe slnka, sprevádzaný priateľmi. Keďže mladucha presne nevedela, kedy jej budúci manžel príde, bolo treba na neho čakať. Niekedy mohol prísť až v noci a čakanie sa predĺžilo na bdenie. Snúbenica ho očakávala so svojimi priateľkami a tie mali so sebou olejové lampy. Ich úlohou bolo svietiť cestou do ženíchovho domu, čo dodávalo svadobnému sprievodu určité čaro.
      V Ježišovom podobenstve päť panien predpokladalo, že sa snúbenec môže oneskoriť, a preto si zobrali so sebou viac oleja. Druhých päť s tým nerátalo. Keďže dlho čakali, olej sa im minul. Vo chvíli, keď prišiel ženích, už oleja nemali. Utekali ho kúpiť, ale bolo neskoro. Kým sa vrátili, svadobný sprievod bol už v ženíchovom dome a dvere sa zatvorili. Ani búchanie im nepomohlo. Z podobenstva je pre človeka prvé ponaučenie, že prvou podmienkou dobrej prípravy na smrť je bdelosť. Bdelosť môžeme definovať ako neustálu pripravenosť na čin. Tak bdie napríklad matka pri posteli chorého dieťaťa. Podobné bdenie je potrebné aj na naše stretnutie s Pánom, ktorý nás vovedie do večnosti. Toto bdenie má byť naplnenou nádejou a radosťou. Človek, keď rozmýšľa nad otázkami života a smrti, nemal by mať z nich hrôzu. (VRABLEC J., ŠURÁB M.: HLÁSAJ SLOVO – homílie na rok , vydavateľstvo Michala Vašku Prešov 1999 str. 237 –238 a tiež KATOLÍCKE NOVINY, týždenní pre náboženské a spoločenské otázky, ročník 117, číslo 45 s dátum nedele 10.11.2002 str. 12-13.) O takejto nádeji nás chcel povzbudiť aj apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní slovami: „Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova. My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli.“ ( l Sol 13-16) Apoštol nám týmito slovami hovorí o Pánovom príchode. V tomto liste o Pánovom príchode spomína päť krát. Medzi Ježišovým vzkriesením a jeho druhým príchodom plynie čas Cirkvi. Aj svetové dejiny sú určované týmito dvoma udalosťami, pričom nezáleží na to, či sa oni berú na vedomie, alebo nie. Druhý príchod sa uskutoční v Pánov deň. V ten deň mu pôjdu všetci v ústrety, čo v „Kristu“ čiže ako pokrstení zomreli a všetci čo svojou vierou žili v Kristovi, aby sa ním navždy spojili. To je nádej, ktorá kresťanovi znemožňuje, aby bol smutný. (SCHOTT: ZO STOLA BOŽIEHO SLOVA – poznámky k liturgickým čítaniam na nedele a sviatky, vydavetešstvo Dobra Kniha Trnava 2000, str. 301-302) Naopak kresťan by samal radovať, že bude môcť z úst Pána počuť slová: „ Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad malom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho Pána" (Mt 25,23). Treba si uvedomiť, že samo bdenie nestačí. Nestačí vedieť, že môžeme zomrieť v hoci ktorej chvíli života. Treba byť aj na túto chvíľu dostatočne pripravený. Symbolom tejto prípravy je v podobenstve svetlo lámp. Kresťan toto svetlo prípravy dostal pri prijatí sviatosti krstu. Stal sa Božím dieťaťom a Boh ho obdaroval svojou láskou a milosťou, Pri krste to symbolizovala horiaca svieca v rukách našich rodičov. Pri Prvom sv. prijímaní a birmovke sa predsavzal, že toto svetlo si ponesie v živote sám až do smrti. Má ho niesť možno 60, 70, alebo 80 rokov. Možno ešte viac, možno menej. Nie je ľahké počas života niesť svetlo milosti, lásky a viery lak, aby nám nezhaslo. Sú chvíle v našom živote, kedy horí veľkým plameňom. Niekedy ale naše hriechy spôsobujú, že toto svetlo len tlie a dokonca môže zhasnúť. Ježiš nám dal ale možnosť, že svetlo môžeme znova zapáliť. Robíme to vtedy, keď sa zo svojich hriechov vyspovedáme, keď ich úprimne oľutujeme, keď sa chceme polepšiť. Práve v tejto sviatosti nájdeme tú zásobu oleja milosť pre náš ďalší boj s hriechom. (KATOLÍCKE NOVINY, týždenní pre náboženské a spoločenské otázky, ročník 117, číslo 45 s dátum nedele 10.11.2002 str. 12-13.)

PAR:       Bratia a sestry! Ako ja vnímam slová dnešného evanjelia? Som pripravený na na príchod Pána, keby aj teraz zaklopal? Ako sa prejavuje bdelosť v mojom živote? K tomu , aby sme bdeli nám Boh ponúka rôzne prostriedky, ktoré nám majú napomôcť k dobrej príprave. Medzi prvým a základným prostriedkom patrí sviatosť zmierenia. My sa musíme snažiť byť vždy zmierený s Bohom ale aj s ostatnými ľudmi ktorých denne stretávam. Musím sa snažiť často pristupovať k tejto vznešenej sviatosti.
      Občas sa musíme pýtať, kde by som sa po smrti dostal, keby zomrel v tejto chvíli? Alebo pýtajme sa to vtedy, keď sme niekedy prítomný na pohrebných obradoch. Aj kvôli nám niekto zomiera, aby sme sa zastavili a rozmýšlali nad časnosťou a večnosťou.

MY:       V roku 1791 zomrel za záhadných okolností vynikajúci hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart. Mal 36 rokov. Krátko pred smrťou ho navštívil jeden neznámy muž a poprosil ho, aby mu skomponoval pohrebnú omšu, ktorá ako povedal, by bola hodná génia, akým bol Mozart. Mozart ju napísal, ale zomrel skôr, než ju mohol odovzdať objednávateľovi. Jeho priatelia sa zhodli na tom, že nie je žiadne iné vhodnejšie dielo ako toto Requiem, ktoré by uctilo jeho život počas pohrebných obradov. Pri komponovaní Mozarta asi vôbec nenapadlo, že táto pohrebná omša zaznie prvý raz na jeho vlastnom pohrebe. Taký je život človeka. Nevieme dňa, kedy odídeme z tohto sveta. Nikto z nás nemá na stole kalendár s dátumom svojho odchodu do večnosti. Dokážeme veľa. Chceme dokázať ešte viac a zrazu nás navštívi smrť. Bodaj by aj na našom pohrebe mohlo zaznieť naše vlastné Requiem, ktoré si komponujeme celý život z našich skutkov. Aby mohlo ukázať radosť a bolesť života, ale predovšetkým silnú nádej a vieru vo večnosť. (VRABLEC J., ŠURÁB M.: HLÁSAJ SLOVO – homílie na rok , vydavateľstvo Michala Vašku Prešov 1999 str. 237 –238.)

ADE:      Neodíďme z kostola s postojom, že dnes to Ježiš nemyslel vážne. A ak, tak sa to týka iných. Veď je okolo nás toľko starých a chorých ľudí, ktorí čakajú na smrť. Ježiš to myslel vážne. A povedal to každému z nás, aby sme sa snažili pripraviť na stretnutie s ním. Amen.

27.05.2011 | Čítanosť(3652)
Téma: Kresťanstvo
05.02.2010 | Čítanosť(2555)
Téma: Kresťanstvo / Svedectvo /
30.12.2004 | Čítanosť(1853)
Téma: Kresťanstvo / Svedectvo
12.06.2003 | Čítanosť(2815)
Mt 25, 14-30
12.06.2003 | Čítanosť(2703)
Mt 25, 31-46
18.01.2010 | Čítanosť(1472)
Kresťanstvo


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet