14.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Iba vážny človek sa môže pobaviť. Duch radosti je možný iba u človeka duchovného. Prevládajúcou vlastnosťou svetáka je pesimizmus.

~Chesterton~

10.09.2005 - Mgr. Roman Šemrák
čítanosť1097 reakcie0
(Share 234 0)


Téma: Kresťan a dávanie sa Bohu / Bohu sa môžeme odovzdávať aj spoluprácou na misiách / Mt 22,15-21

Homília

AI:      Bratia a sestry! V našom živote sa objavujú časté otázky každodenného života, ktorého si týkajú oblasti náboženskej, spoločenskej, kultúrnej pripadne aj iných oblastí. Podľa našich schopností a možností snažíme sa hľadať aj na tieto otázky odpovede. No nie vždy dosiahneme uspokojujúcu odpoveď. Prečo sú v živote také otázky na ktoré nevieme nájsť odpoveď?
KE:       Podobne aj v dnešnom evanjeliu dostal Ježiš akúsi otázku na ktorú farizeji chceli hneď odpoveď slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22,16a – 21).
DI:       V tejto otázke, ktorú dali farizeji Ježišovi chceli dokázať, že nie je až taký najlepší ako sa robí a ako sa o ňom hovorí. Farizeji mali za cieľ ho vyprovokovať k takej odpovedi, ktorá by bola dôvodom na zákaz jeho činnosti hlásať evanjelium. Predpokladali, že či povie áno, alebo nie, bude to buď proti cisárovi, alebo proti národu. Ježiš im odpovedal radou hodnou Božieho Syna: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.”
      V tejto odpovedi netreba za každú cenu hľadať riešenie vzťahu medzi náboženstvom a štátom, medzi veriacimi a politickou mocou. My vieme, že Boh na tejto zemi nechcel vytvoriť dva odlišné poriadky: jeden Boží a druhý svetský. Chcel len jeden poriadok, ktorý bude spočívať v spojení prirodzeného a nadprirodzeného. Kto vedie štát, musí dbať na duchovné potreby veriacich a veriaci musia zasa plniť zákonné požiadavky štátu. Nimi sú napríklad platenie dane, povinnosť vojenskej služby, zachovávanie spravodlivých zákonov. Bolo by však proti Božiemu plánu, keby štátna moc potláčala prirodzené práva človeka - vieru v Boha a šírenie viery; právo na výchovu detí podľa priania rodičov; právo na prácu a spravodlivú mzdu; právo na slobodu myslenia a pod. Ak štátna moc tieto práva potláča, povinnosťou Cirkvi je ich chrániť. Ak by to Cirkev nerobila, prehrešovala by sa proti zmyslu svojho poslania.
      V Ježišovej odpovedi sú dôležitejšie slová: dávajte Bohu, čo patrí Bohu. To je pravý a hlavný zmysel života kresťana. Je povinnosťou veriaceho v Krista žiť tak, aby oslavoval Boha, a to vo všetkých oblastiach svojho života. Od rodinného až cez pracovné a politické postoje. Kresťan by mal vedieť, že sú skutky, ktorými sa Boh oslavuje, a sú iné, ktorými sa Boh uráža. Kresťan nemôže byť nikdy aj na strane dobra, aj na strane zla. Preto je želaním Cirkvi, aby boli kresťania všade, kde sa rozhoduje o potrebách človeka, a aby sa tam o ne zasadzovali. Pritom majú mať vždy na pamäti, že človek je stvorený na obraz Boží a vykúpený Ježišom Kristom. (Por. Katolícke noviny číslo 42 s dátumom 20.10.2002 str. 12, ročník 117.) Jednoduchšie to môžeme nazvať aj slovom, ktoré nám pripomína dnešná nedeľa, že máme byť m i s i o n á r m i. Prvým malým misionárom sú rodičia, ktorí v spolupráci s krstnými rodičmi majú odovzdávať svojim deťom vieru. Viera to základný pilier misie. O tom, že každý kresťan sa má o to snažiť nám dáva návod apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní slovami:“ Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista. Vieme, bratia, Bohom milovaní, o vašom vyvolení, lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti.“ (1Sol 1,3-5) Prameň pre naše misie nám dá jedine naša viera, vytrvalosť a modlitba. Kresťan dnes musí dať Bohu to, čo je Božie a svetu to, čo patrí svetu.

PAR:        Bratia a sestry! Položme si otázky dávam naozaj všetko Bohu, alebo dávam niečo aj cisárovi t.j. dnešnej dobe? Na ktorej strane som? Ak dávam aj Bohu aj svetu konám nesprávne. Dávať Bohu to môže znamenať iba jedno: treba mu dávať všetko: Bohu, ktorý nás denne v každej chvíli stretáva. Tak dávame aj svetu cisárovi to, čo najviac potrebuje: zážitok účinnej prítomnosti Boha. V blížnom stretáme Boha a blížni sa stretávajú s Bohom prostredníctvom každého jedného z nás. (Por. SCHOTT: ZO STOLA BOŽIEHO SLOVA - poznámky k liturgickým čítaniam na nedele a sviatky, vydavateľstvo Dobrá Kniha , Trnava 200, str.292-293.) Aj súčasný svätý otec Ján Pavol II. Nás pobáda k tomu, aby sme dávali Bohu keď sa staneme spolupracovníkmi misii: Nikdy sa nesmieme hanbiť za evanjelium a mať strach priznať sa, že sme kresťania, zatajujúc svoju vieru. Naopak, je potrebné ďalej hovoriť a rozširovať priestor ohlasovania spásy.“ (Posolstvo Svätého Otca Jána Pavla II. na svetový deň misíí 20.10.2002. Uverejnené aj v katolíckych novinách číslo 42 s dátumom 20.10.2002 str. 12, ročník 117.)
MY:       Bratia a sestry Nech už robíme čokoľvek čo vychádza z hlbokej viery, stávame sa misionármi všade tam, kde sme. Pozrite sa na toto pekne svedectvo. „Z odľahlej dediny som dostal správu,“ rozpráva Dr. Newbigin, biskup juhoindickej cirkvi v diecéze Madras. „Znela takto: Biskup, príď do našej dediny. Chceme sa stať kresťanmi. Šiel som tam a opýtal som sa: Ste predsa hinduovia, čo vám to napadlo dať sa pokrstiť? Veď nebol u vás misionár. Čo viete o kresťanskej viere? A od koho?“ Ľudia povedali: „Neskôr prišiel do našej dediny muž, ktorý všetkým, čo vedeli čítať rozdával knihu s nápisom: Čo bude s tebou, keď v noci zomrieš? Zaujímalo nás to. My sme na to nevedeli odpoveď. Spolu sme čítali tú knihu a premýšľali o nej. Mysleli sme, že každá duša sa vráti v nejakom inom živote, ale tu sa hovorilo, že každý kresťan sa musí Kristovi zodpovedať za svoj život. Chceli sme o tom vedieť viac. Preto šiel do susednej dediny náš posol. Tam je kresťanská cirkevná obec. Povedali sme: Pošlite nám niekoho, kto nám vysvetlí kresťanskú vieru. Poslali nám muža, ktorý tu bol niekoľko týždňov. Teraz sa chceme stať kresťanmi...“
      Biskup Newbigin k správe dodáva: „Kto vlastne bol misionárom v tejto dedine? Muž, ktorý rozdával knihy, alebo muž zo susednej dediny, ktorý žil s ľuďmi niekoľko týždňov a vysvetľoval im vieru?“ (Magdaléna Richterová, Mozaika radosti, LÚČ, Bratislava 1997, s. 136. Príklad prevzatý CD Čriepky z mozaiky 1-3 na tému misie. ) Môžeme sami skonštatovať, že obidvaja sa vedeli rozdávať Bohu. On snažili odovzdať Boha ľuďom, ktorí ho nepoznali.

ADE:       Bratia a sestry! A preto aj my sa od dnes rozdávajme Bohu a nie tomuto svetu. Nehľadajme len otázky a ale nech každý z nás sa rozdáva ako misionár , ktorý rozdáva tomuto svetu lásku, radosť pokoj a istotu. Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(3004)
Mt 22, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2837)
Mt 22, 34-46
12.06.2003 | Čítanosť(2674)
Mt 22, 23-33


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet