24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Tí, čo nemyslia na budúce veci – sú horší od zvierat.

~sv. Ján Zlatoústy~

10.09.2005 - Mgr. Roman Šemrák
čítanosť775 reakcie0
(Share 289 0)


Téma: Kresťan a svadobné rúcho / Svadobné rúcho my Kristus ponúka vo sviatostiach / Mt 21, 1-14

Homília

AI:       Bratia a sestry! Čo vám hovorí slovo hodnota? Má človek dnešnej doby akési hodnoty? Každý z nás v živote má akýsi rebríček hodnôt. Sú hodnoty ktoré uprednostňujeme, a niektoré nie.

KE:       Aj dnešné evanjelium obracia našu pozornosť na istú hodnotu, ktorú môžeme nájsť v slovách dnešného evanjelia slovami:“ Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.“ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22,4-13)

DI:       Slovami dnešného podobenstva nám Ježiš chce dať do centra našej pozornosti hodnoty, ktoré si má kresťan uvedomiť. V tomto podobenstve môžeme nájsť dva záporné hodnoty. Medzi prvú hodnotu patrí ľahostajnosť. Na svadbu neprišli pozvaný , lebo mali vážnejšie povinnosti, ako prijať pozvanie kráľa. Predstavujú ľudí z minulosti i prítomnosti, ktorí odmietajú pozvanie Boha. Kráľ však nemôže zrušiť takú veľkú hostinu len preto, lebo ho odmietajú pozvaní hostia, a tak pozýva ľudí z ulice. A tam vzniká druhý zápor: na svadbe je prítomný neprimerane oblečený hosť. Predstavuje ľudí, ktorí síce Božie pozvanie prijmú, no myslia si, že Bohu to postačí. Už sa príliš netrápia, ako žijú, aké hodnoty uznávajú, či robia dobré meno kráľovi - Bohu. Možno prídu na to, až keď bude neskoro. Potom podľa podobenstva onemejú. Dejiny Cirkvi sú dejinami prijímaní a odmietaní pozvania milovať Boha a nasledovať Ježiša. Dnes musíme smutne konštatovať, že aj tí, ktorí pozvanie prijali, sa správajú neúctivo. Podobajú sa na človeka z podobenstva, ktorý nemal svadobné rúcho. Tých ktorý nemali svadobné rúcho predstavujú človeka, ktorý je pohan, alebo zabudol na Boha – odvrátil sa od neho. Pohan, alebo ten kto zabudol na Boha nemôže mať svadobné rúcho dovtedy, kým opäť neprijme pozvanie na hostinu. Svadobné rúcho to je Božia milosť, ktorú máme hľadať vo sviatosti zmierenia. Práve v tejto sviatosti Boh nám ponúka stále ponúka toto svadobné rúcho. Kresťan častokrát zabúda na to svoje svadobné rúcho. Neuvedomuje si, že on už vlastne toto rúcho dostal pri prvé základne sviatosti krstu slovami: Stal(a) si sa novým stvorením a obliekla si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzný budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesla do nepoškvrnené do života večného. Už týmito slovami náš
      Ježiš pozval na svadbu. Bohu veľmi záleží aby človek mal toto svadobné rúcho. Aj dnešné prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša nám ponúkol pozvanie na hostinu slovami: „
      Pán zástupov vystrojí na tomto vrchu všetkým národom hostinu s mnohými jedlami, hostinu s výborným vínom, so šťavnatými jedlami, s vínom najjemnejším. Strhne sa na tomto vrchu závoj, ktorý zahaľoval všetkých ľudí, a prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Zničí smrť navždy; zotrie Pán, Boh, slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán prehovoril.“ (Iz 25,6-8) Táto hostina predstavuje Božie kráľovstvo, ktoré človek dosiahne ak bude mať závoj svadobné rúcho. Ak nemá nemôže prísť na hostinu.

PAR:      Bratia a sestry! Skúsme si teraz toto podobenstvo priblížiť očami dnešného človeka. Na svadbe býva zvykom, že sa nevesta po polnoci prezlečie do pekných šiat, ktoré symbolizujú jej normálne začlenenie sa do manželského života. Ani my nemôžeme všedné dni prežívať v takej duchovnej intenzite, ako keď sme v nedeľu v kostole. Tam sme akoby vo svadobnom rúchu. No nemôžeme sa po svätej omši obliecť do „roztrhaných šiat”, teda správať sa tak, akoby nás z viery a kresťanských princípov v každodennom živote nič nesprevádzalo. Aj cez týždeň by sme mali mať na sebe „pekné šaty”, to znamená praktizovať svoju vieru na každom mieste a vo všetkých situáciách. Potom budeme mať radosť, že nežijeme v akejsi duchovnej schizofrénii, že nie sme iba nedeľní katolíci. Zároveň si nás budú vážiť aj iní a možno obdivujúc naše postoje, zatúžia žiť tak ako my.
MY:       O tom nás naozaj môže presvedčiť aj toto malé svedectvo jedného dievčaťa , ktorá našla svoje biele rúcho milosti k Bohu. Po dlhej príprave mladá slečna prijala sviatosť krstu. Po nejakom čase sa rozprávala s kňazom.“ Si rada, že si prijala Krista a tak si sa stala novým Božím stvorením? “ – Áno, som rada, že som prijala krst a že som sa stala novým stvorením..“ – Hrešila si pred krstom?“ –„ Musím sa Vám priznať, že áno hrešila ale nevedela som, čo to je hriech.“ Teraz, keď si už prijala krst nehrešíš? “ Chvíľu bola zamyslená:“ Áno, aj teraz hreším, ale uvedomujem si, čo spôsobí hriech v živote človeka. Hriechom sa vzďaľujem od Boha a strácam všetky milosti, ktoré my Boh ponúka. Sama sa vyháňa zo svadby s Bohom, lebo som si poškvrnila svoje biele rúcho. Pred krstom som za hriechom utekala, ale od teraz sa chcem chrániť hriechu, lebo viem, že Božia milosť od Boha je viac ako hriech. Ak mám Božiu milosť som šťastná. Priala by som všetkým ľudom, aby boli pokrstení a zažili tú veľkú moc krstu a boli takí šťastný aká som ja teraz. (Por. JURKO J. a kolektív Denná cesta k Otcovi, Vydavateľstvo Michala Vašku, Bardejov 1998, str.35) Z uvedeného svedectva môžeme sami postrehnúť, čo pre dievča znamenalo biele rúcho. Ona pochopila, že do nebeského kráľovstva musí mať biele rúcho.

ADE:       Bratia a sestry! Aby sme vždy mali biele rúcho nepoškvrnené tak Boh je vždy ochotný nám pomôcť, keď ponížene uznávame svoju ničotu a celú svoju nádej vkladáme do neho. Sv. Terézia z Lisieux hovorievala: „Svätosť nevyrastá z toho či onoho cvičenia. Spočíva v náklonnosti srdca, ktorá nás robí poníženými a maličkými v Božom náručí, dáva nám vedomie vlastnej slabosti a až odvážnu dôveru v jeho otcovskú dôveru.“
      Keď pri pádoch a bezvládnosti sa uzatvoríme do seba, pristrihujeme krídla nádeje a ešte viac sa ponárame do svojej biedy. A tak prosme o to, aby sme mali najkrajšiu hodnotu v našom živote a Božie rúcho dôvery nádeje a lásky. Amen.

28.09.2010 | Čítanosť(1950)
Téma: Mt 21, 28
12.06.2003 | Čítanosť(3032)
Mt 21, 33-46
12.06.2003 | Čítanosť(2829)
Mt 21, 18-27
12.06.2003 | Čítanosť(2724)
Mt 21, 28-32


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet