18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Boh je nám bližšie ako my sami seba.

~sv. Augustín~

06.09.2005 - Miron
čítanosť766 reakcie0
(Share 170 0)


Téma: 17. nedeľa po ZSD / Mt 15, 21-28

Homília

AI      V dnešnej dobe, keď vďaka dopravným prostriedkom už vzdialenosti nie sú problémom, každý má možnosť navštíviť ako turista rôzne slávne historické mestá. Zaiste aj vy ste tak už urobili a tak ste sa dostali do situácie, ktorá je nočnou morou každého turistu. Mám na mysli tú dilemu, ktorá vystane pred turistom, keď si uvedomí, že nemá čas na to, aby videl všetko, čo si naplánoval. Má pred sebou dve možnosti. Buď sa začne ponáhľať a priam obehne čo najviac pamiatok – pravda za cenu určitej povrchnosti, alebo si z nich vyberie len pár, aby si ich mohol dôkladne prezrieť.
KE      Kazateľ sa nachádza v podobnej situácií. Veď sami cítite, že dnešné čítanie z evanjelia ponúka mnoho rôznych tém k zamysleniu a každá ponúka čosi cenné pre rozvoj duchovného života. Aby sme sa však vyhli nebezpečenstvu povrchnosti, skúsme si vybrať tú, ktorá nám objasní, prečo Ježiš Kristus priam nepríjemne odmietal prosbu kanaánskej ženy.
DI      Dôvod tohto odmietania spočíva v poslušnosti Ježiša Krista voči svojmu nebeskému Otcovi. Jeho príchod na zem bol naplnením zmluvy, ktorú Boh uzatvoril s vyvoleným národom. Boh zostal verný tejto zmluve a preto sa evanjelium ohlasovalo Židom. Kanaánska žena bola pohankou, nepatrila do vyvoleného národa, preto nemala právo na dary, ktoré s Ježišovým poslaním súviseli.
      V tomto momente sa nás azda zmocňuje dojem, že toto vyvolenie Izraela bolo určitou nespravodlivosťou voči iným národom. Musíme si však ujasniť, čo toto vyvolenie Izraela znamenalo. Abrahámovi Boh dáva prisľúbenie: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ (Gn 12, 2-3). Prorok Izaiáš pripomína vyvolenému národu, že sa má stať svetlom pohanov (Iz 42, 6). Samaritánke Ježiš Kristus hovorí, že spása vyjde zo Židov (Jn 4, 22) a učeníkom zas, že majú ísť do celého sveta a učiť všetky národy (Mt 28, 19). Zo Svätého písma je zrejmé, že Boh „nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci ľudia dali na pokánie“ (2 Pt 3, 9). „Chce aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4). V tomto svetle spoznávame Boží zámer: Evanjelium sa zvestovalo Židom ako naplnenie zmluvy a Židia mali túto ponuku spásy zvestovať celému svetu. Vyvolenie pre Židov teda neznamenalo nejaké vyznamenanie. Bolo to skôr pozvanie k spolupráci na dielo spásy pre všetkých ľudí sveta. Boh vyvolený národ pripravoval na túto úlohu. Veľké Božie dary, ktoré sa Izraelu dostali iba umocňovali zodpovednosť vyvoleného národa za splnenie tejto úlohy. Najväčším darom pre Izrael bol Boží Syn Ježiš Kristus. Stal sa naplnením zmluvy a Božích prísľubov pre vyvolený národ. Toto pripomína aj kanaánskej matke: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela“ (Mt 15, 24). Toto je aj dôvod odmietania jej prosby. Predsa však, keď vidí jej vieru, uzdravuje jej dcéru. Je to znak novej doby, ktorá sa už blížila. Boh dodržal svoje prisľúbenia, vyvolený národ však odmietol Spasiteľa a tým odmietol Boží plán spolupráce na spáse sveta a tak stratil svoje „vyvolenie“. Boh si k naplneniu svojho plánu spásy vyvolil nový ľud. Toto „vyvolenie“ nie je určené nejakému národu, ale každému, kto uverí v jeho Syna Ježiša Krista a príjme ho ako svojho Spasiteľa. Táto viera je znakom nového Božieho ľudu a kanaánska žena skrze svoju vieru obsiahla dary určené pre tento nový vyvolený národ.
PAR      Skrze vieru a krst patríme do tohto nového vyvoleného Božieho ľudu. Je však potrebné si uvedomiť, že toto vyvolenie prináša aj zodpovednosť za spásu sveta. Skrze toto vyvolenie nás Boh pozýva k spolupráci na diele spásy všetkých ľudí. Čo sa stane, ak odmietneme – ľahostajnosťou, nezáujmom, neochotou – túto spoluprácu. Izrael odmietol... a stratil výsadu vyvoleného národa... A pritom stačí len tak málo. Stačí len myslieť, rozprávať a konať v súlade s našou vierou, aby sme sa stali svetlom pre pohanov súčasnej doby.
MY      Istý kňaz hovoril v nedeľnej kázni o kresťanskej zodpovednosti byť svetlom pre tento svet. Keď sa neskôr rozprával s jedným zo svojich farníkov, ten nadviazal na jeho kázeň a povedal: „To čo ste hovorili, to je už pre mňa známe. Ja som to zreteľne pochopil pri jednej príležitosti.“ A začal rozprávať, že pod domom má priestrannú, ale tmavú pivnicu, ktorá má iba jedno malé okienko. Keď raz vošiel do pivnice veľmi sa zarazil, keď zbadal, že zemiaky, ktoré boli v prepravke v tom najtmavšom kúte, začali vyháňať zelené listy. Veľmi sa tomu divil. Veď k rastu nemajú potrebné svetlo. Dlho nad tým uvažoval, až nakoniec prišiel na koreň veci. Pred časom na stenu pivnice zavesil medený kotol, ktorý kúpil pri jednej výhodnej príležitosti.. Lúče z malého okienka dopadali na vyleštený kotol a ten ich odrážal ako zrkadlo práve na tie zemiaky. A tá troška svetla stačila zemiakom k tomu, aby začali vyrážať korienky a zelené listy.
      „Keď som to videl,“ povedal nakoniec, „pochopil som to, o čom ste dnes rozprávali. Pochopil som, že ak budem hodnoverne „odrážať“ svetlo, ktoré vychádza z viery, môžem azda prebudiť „život“ i tam, kde by to nikdy nečakal.“
ADE      Aké nádherné by bolo, keby sme to aj my takto pochopili. Aké nádherné by bolo, keby sme podľa toho žili. Aké nádherné sa takto môžu stať životy tých, ktorí ešte žijú v tme.
      Poďakujme sa teda dnes za dobrodenia, ktoré sa nám dostávajú z toho nášho vyvolenia a opätovne potvrďme svoju ochotu spolupráce na diele spásy sveta.

12.06.2003 | Čítanosť(2573)
Mt 15, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2545)
Mt 15, 29-39
12.06.2003 | Čítanosť(2372)
Mt 15, 1-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet